Letne výletne II - Summer Trips II

6. júla sme si odskočili na hrad Okoř - prehliadka polhodinová samostatná, bez sprievodcu. S vytlačeným výkladom v ruke, vstupné štyridsať korún na osobu. Hrad stál už v polovici štrnásteho storočia, po tridsaťročnej vojne patril jezuitom a keď ich rád v roku 1773 zrušil Jozef II., hrad začal chátrať. Od roku 1994 patrí rovnomennej obci.

Veža zo 14. storočia, v nej bola stará kaplnka z 13. storočia; replika gotických dlaždíc:Po lokálnych cestách sme sa vydali do dedinky Třebíz, obzrieť si skanzen, teda Národopisné múzeum Slánska. Oficiálne je otvorené okrem pondelka a soboty len do štvrtej, ale keď sú návštevníci, tak pani sprevádza aj dlhšie. Funguje tu zaujímavý "vlakový" systém, pani sprevádza turistov po jednotlivých domoch a ďalší príchodzí tápu na návsi, obzerajú informačnú tabuľu, až zbadajú sprievodkyňu ísť do ďalšieho domu a pridajú sa. Takto sa postupne v jednotlivých domoch návštevníci pripájajú a odpájajú, no zaujímavo to funguje. Vstupné je symbolické za 35, pre študentov dokonca len 15 korún, fotiť sa môže voľne. Zvláštnosťou je, že na návsi sú skanzenové domy (murované, keďže oblasť je bez lesov) obklopené normálnymi súkromnými.
My sme sa pridali v rodnom dome spisovateľa Václava Beneša Třebízského a pokračovali sme do Cífkovho statku, kde okrem veľkého hospodárstva (nádherné stajne s klenbami a drevenou dlažbou) fungoval aj hostinec, či po našom krčma. Usadlosť je názornou ukážkou barokovej ľudovej architektúry, ale statok bol už takmer ruinou, nebyť osvietencov, ktorí si uvedomili jeho hodnotu. Na oprave v sedemdesiatych rokoch sa podieľali miestni, ktorí pochopili, že pamiatková ochrana má hlavne vychádzať od samotných obyvateľov obce. Dedičstvo po ich predkoch...Dnešného človeka zarazia maličké izbietky, kde okrem pece, postelí a stola so stoličkami nič iné nie je. V jednej posteli spali dospelí a v druhej menšej deti. Všetci pekne svorne, žiadne samostatné izby, s počítačmi, aby sme sa vyhli osobnému kontaktu...
Obzreli sme aj dedinský Obchod ve sboží smíšeném, i maličký domček z 1. polovice 19. storočia, kde sa opäť zamyslíme nad veľmi skromným zariadením. Pri domčekoch sú rozkvitnuté predzáhradky s bylinkami. Ťažký život mali sedliaci a roľníci, ale o koľko družnejšie boli rodiny a žili nezávisle od zdrojov elektriny, plynu, benzínu a internetu a všetkých tých súčasných vymožeností, ktoré nás zväzujú a vydávajú na milosť a nemilosť veľkým spoločnostiam a politikom. Stačí dlhší výpadok elektriny a sme stratení...Končíme zábermi z rodného domčeka V.B. Třebízského (1849-1884), jeho pamätník tu obyvatelia zriadili už v roku 1904. Opäť maličké izbietky, nízke stropy, malé okienka... Aspoň na chvíľu sa prenesieme na začiatok devätnásteho storočia.