Úroda 2011 - Harvest 2011

Kto si nenasadil iba ihličnany a trávnik, môže sa tešiť z plodov svojej práce... Povedzme si, že v našich končinách vyžaduje zopár ovocných stromov, kríkov a záhonov menej roboty, než sa piplať s trávnikom, z ktorého je osoh len na pohľad a dotyk. Netuším, ako sa sem preniesol trend anglických trávnikov, keď nám tu pravidelne niekoľkokrát denne nespŕchne a v lete býva zopár tropických dní... Vynaložiť toľko námahy kvôli trávniku, čo môže v správnom zložení rásť pekne aj sám, mi teda príde divné - hlavne, ak niekto nemá studňu a zavlažuje nebodaj pitnou vodou.

Gazda sa pýtal anglického kolegu, čo všetko robí okolo svojho trávnika - odpoveď bola stručná: kosí. Sporivý (= praktický) Angličan by ťažko trval na perfektnom trávniku, keby mu mal venovať toľko času a peňazí, ako nám to vtĺka každý druhý časopis a článok. A prenášať k nám do záhrad i dvorov zvyky z anglických panstiev, to asi nie je celkom adekvátne. Bežní ľudia tam tiež majú dom v radovej zástavbe a záhradku ako dlaň. Mestské parky majú trávniky ozdobené aj sedmokráskami a dlhými záhonmi s cibuľovinami a rôznymi kvetmi. Gazdova fotka z jarného Warringtonu:Dosť o Angličanoch, my síce nemáme v záhrade súčasné nízkokmenné ovocné stromy, ale aj tak nám úroda z tých obyčajných vysokých postačuje. Niečo necháme tiež vtákom a hmyzu, bez nich je záhrada mŕtva. A bez opeľovačov nebude úroda žiadna, čo asi tujkári a trávnikári opomenuli. Preto sa snažíme nechať dostatok priestoru a kvetov aj pre včely a čmeliaky. Úle a skrýše im zatiaľ nestaviame, zdá sa, že si vedia poradiť - čmeliaky bývajú v zemi v opustenej diere asi po hlodavcoch. Nie sú vôbec agresívne, nevšímajú si nás, ani keď sa motáme okolo ich príbytku.Nad bylinkovou špirálou ostala kopa zeminy navŕšená nad dávnym smetiskom - gazda to začal prehrabávať a preosievať ešte pred dvoma rokmi, odvtedy to zarástlo žihľavami, zemedymom a hlavne hluchavkami. Tento rok je ich naozaj spústa a máme tam čmeliu rezerváciu, na rozkvitnutej materinej dúške zasa tancujú samotárske včely. M. tú rozkvitnutú kopu samozrejme nepokosil a aj inde v záhrade nechal ostrovčeky hluchaviek. Okrem toho im servírujeme rôzne kvety. Zaujímavá stránka o čmeliakoch, ich živote a význame pre nás - cmelaci.cz. Že na úrodu treba včely, to vedeli obyčajní ľudia aj bez škôl už dávno. My, technikou zhýčkaní, na bežné zákonitosti zabúdame, a nepoučíme sa ani z chýb druhých.Naozaj veľmi odporúčam francúzsky seriál Přežijeme na naší planetě?, ktorý dávajú na ČT 2 v sobotu poobede, okolo pol štvtej, opakovanie ide v piatok o piatej. Tento program by rozhodne nemal ujsť pozornosti nikoho v našej spoločnosti, odtrhnutej technickými vymoženosťami od prírody. Trvalo udržateľný rozvoj, ekológia, produkcia skleníkových plynov, pesticídy, zničená pôda, premrštená spotreba... a omnoho viac je v tomto dokumente. Nech otvoríme oči a prispejeme aspoň trochu k udržaniu života na planéte. Link na druhý diel seriálu.
Naša tohtoročná jahodová úroda bola celkom bohatá, najedli sme sa dosýtosti a ešte na pár pohárov džemu vyšlo. Z jednej-dvoch rastlín sme mali smiešne nohaté jahody. Šalát pestujem hlavne pre morčatá, hrášok sa nám konečne vydaril a nezožrali ho slimáci, bazových kvetov bola kopa na niekoľko dávok sirupu, aj "med" som varila, ale vyšiel moc riedky, takže sme ho použili opäť ako sirup. Čierne ríbezle, zasadené na jar 2009, konečne významne zarodili, i josta po predchodcoch sa statočne drží. Višňu sme museli zachraňovať postrekmi pred uschnutím, ale sa nám bohato odmenila - toľko višní sme nemali ani pred dvoma rokmi. Vlani sme museli zostrihať skoro polovicu stromu, ak nie viac, teraz sme včas zasiahli postrekmi proti monilióze. Višní sme nazbierali niekoľko kíl a vyrobili spústu džemu. Dali sme aj susedom, ktorí majú rovnako chorú višňu, a nechali sme aj drozdom. Cesnak nie je bohvieaký, zato šalotky máme veľa a je v dobrom stave. Začínajú cukiny, fazuľky budeme mať tiež habadej a hruška je obsypaná - mali by sme to pretriediť, ale ako, keď strom je vysokánsky - musí si poradiť sám. My sme ju na jar postriekali proti hrdzi, ktorá ju trápi niekoľko rokov, a nadbytočné hruštičky musí zhodiť sama. Vyzerá to, že budeme mať aj pár lieskovcov z liesky po pani T.Bylinkám sa darí, voňajú, zdobia, lákajú opeľovačov a potom ich zjeme, alebo vypijeme. Pestujeme štyri mäty, medzi nimi aj "marockú", čo je podľa mňa mäta kučeravá; šalviu, saturejku horskú (je vytrvalá, prezimovala bez problémov), medovku, yzop, oregano, tymian, materine dúšky rôzne - kompaktné kruhové, aj obyčajné, ktoré sa roznášajú až do skalky, aj drobné - tie som dala do bývalého ďatelinového trávnika medzi krokusy. Letním v špirále majoránku, rozmarín, vavrín aj bazalku. No a samozrejme levandule na viacerých miestach, hlavne pri ružiach proti voškám, aj pri špirále. Najkrajšie rastie ´Blue Scent´ pod ružou Elfe, skoro celá levanduľová úroda je práve z nej. Strihala som až po odkvitnutí, nech si užijú aj včely s čmeliakmi.
13.5.2011:
10.7.2011:Okrem jahodového a višňového džemu, bazového "medu" sa zabávame výrobou likérov z bobúľ. Musím sa priznať, že to ma najviac baví a naše výrobky sa nám rýchlo míňajú :-D. Môžme si dať tabuľu Konzerváreň a liehovar, súkromná spoločnosť. Prvý likér sme varili z čiernych ríbezlí, crème de cassis, podľa receptu od Beaute. Len vodky sme nemali toľko, takže v našom prevláda rum. Pre veľký úspech v našej domácnosti, a hlavne, aby ostalo čosi aj rodine, sme podľa tohto receptu spravili likér aj z josty (kríženec čiernych ríbezlí a egreša) i z červených ríbezlí. Popíjame pravidelne, dokonca aj so susedmi na ulici. Ešte, že sme v zákryte v rohu, inak by sme mohli dostať pokutu :-).Že tu nemáme len opeľovačov a zajace, na záver pridávam dôkaz - operenci a miestne mačky, čo sa nám promenádujú na dvore a v záhrade. Po dlhom čase sa ukázal aj bažant, aby som ho nevyplašila, fotila som radšej cez okno.

Oprava okna - Window Reparation

Už dávno nám bolo jasné, že nevyhnutne potrebujeme opraviť staré okná s olúpanou farbou, ak chceme, aby ešte nejaký piatok slúžili a nemuseli sme ich meniť za nové. Čo je síce pohodlnejšie, ale o dosť drahšie. Navyše to ani nie je také jednoduché, zohnať dnes remeselníka, ktorý vyrobí dokonalú kópiu starého okna - obzvlášť, keď otvor naň nie je presne pravouhlý.

Cez Veľkú noc sme sa teda pustili do záchrany a opravy okna nad dverami. Našťastie nie je skrivené, dá sa ľahko otvárať, ale okenný rám v murive bol prasknutý v mieste zapusteného pántu. Gazda s otcom zvesili okenné krídla, opatrne lúpali a osekávali tmel z tabuliek a tabuľky vybrali tak, aby sa nepoškodili. Ušetríme tým niekoľko stovák - navyše niektoré tabuľky sú zo starého ručne robeného skla a škoda to rozbiť. Také už sa dnes nezoženú. Potom oškriabali z krídel zbytky farby, opálili to, čo nešlo iba škrabkou a ošmirgľovali. Tú istú procedúru podstúpil aj rám v murive - bolo to trochu drsné, keďže pán domu má strach z výšok :-) Zalepili naštiepený rám a bolo, zbytok ostal na samotnom gazdovi, keď návšteva odišla.Aj jedna z tenkých priečok na okne bola naštiepená, zalepenú časť bolo treba pritlačiť - vymyslela som bandáž z lepiacej pásky a aby sme pri jej odlepení nič nevytrhli, omotali sme zalepené časti kúskom igelitového sáčka. Dobre to zabralo, ale po zaschnutí lepidla sme to ešte nechali odbalené trochu preschnúť, keďže cez igelit sa všetka voda z lepidla nevysušila.
M. zatmelil diery, staré pánty a kovové časti obrúsil od farby. Použili sme všetky pôvodné diely - zbytočne kupovať nové v hobbymarkete alebo v železiarstve, keď stále slúžia... Na okennom krídle ostali staré pántiky na vetracie okienko, ale to sa nezachovalo a naši predchodcovia ten otvor normálne zasklili. My sme chceli opäť osadiť aj vetracie okienko, je to šikovná vecička, keď sa krídla otvárajú smerom von, netreba zakaždým všetko skladať z parapetu a možno stále vetrať. Dokonca sme našli aj protikusy k tým pántom, ale sú zrejme z iného okienka, pretože ako-tak sadli, ale okienko by muselo byť príliš placaté.Hospodár natrel okenný rám lazúrou, základnou farbou a potom ešte dvakrát tmavozeleným emailom. Tmavozelená bola môj výmysel, ale pri opaľovaní rámu našli zbytky zelenej farby - hoci nie takejto tmavej. Fajn, tak sme sa opäť priblížili pôvodnému vzhľadu. Všimnite si pravú hornú tabuľku, je z ručne robeného skla. Všetko toto išlo celkom v pohode, okenné krídla sme tiež natreli lazúrou aj základnou farbou. Potom sa M. dostal na projekt do Anglicka a lietal tam vždy na celý týždeň a doma trávil sobotu a polovicu nedele. Práce na okne sa zastavili. Až raz, keď mal robotu v Prahe, odniesol krídla aj tabuľky sklenárovi, aby okno zasklil. Tým pádom pribudla ďalšia robota s lepením pásky, aby sme tabuľky nezašpinili, či zašpinili čo najmenej. Gazda od svojho pôvodného plánu zavesiť okno s jednou chýbajúcou tabuľkou (na miesto vetracieho okienka) upustil a tak okná boli dolu položené na kozách a čakali na svoju príležitosť. Keď ich už niektorý víkend donatieral emailom aj druhýkrát a vyschli, z jednej strany som zlúpala lepiacu pásku, odstránila som zbytky lepidla a oškriabala farbu, čo zatiekla na sklo a umyla som ho. No a čakali sme ďalej, kedy že bude hospodár doma a odnesie krídlo stolárovi, aby vyrobil na mieru vetracie okienko.
Tá chvíľa prišla až po dvoch mesiacoch - zatiaľ sme mali nad dverami len vnútorné okno. U stolára to zasa bol zážitok. Dali sme ešte šancu tomu, čo nám vyrobil také "skvelé" bočnice k posteliam. Starší pán, v mestečku je plno starých domov s pôvodnými oknami, niektoré sú jednoduché ako máme aj my, iné sú s rezbou a všelijako profilované. Človek by si myslel, že sa mu z času na čas dostanú do rúk aj takéto okná, že nie všetci ich vyhodia a menia za plastové alebo eurookná z lepených hranolov. Špekuloval ako zlatnícky učeň, vykrúcal sa, že jednoduchšie a lacnejšie to bude vyrobiť z hotových hranolov - čo by však znamenalo, že okienko bude raz také hrubé, než zbytok. A to je predsa hovadina, nebude to ani staré okno, ani nové, ani ryba, ani rak - len nepodarený paškvil. M. ho teda otázkami tlačil k ďalším možnostiam, že to predsa musí ísť aj ručne, keď to vedeli spraviť pred sto rokmi, tak sa to dá určite aj dnes. Stolár: "Ale to by chtělo více tý truhlářský práce..." - no aký div, že ideme s tým za stolárom?! Napokon sme ho presvedčili, že potrebujeme primerané okienko, a z hotových súčastí by mu to aj tak nešlo, lebo otvor nemá pravé uhly. Pekne nech si spomenie, čo za zamlada učil a spraví čapové spoje, spevnené drevenými kolíčkami ("dneska se to dělá lepidlem, to vydrží navěky"). Hm, ako môže vedieť, koľko vydrží lepený spoj, keď to nie je v praxi odskúšané a ako to vôbec môže stolár z úst vypustiť, že namiesto stolárskych spojov tam facne lepidlo...
Že by spravil jemný rám s trojitou profiláciou, ako majú priečky, to už som ani nedúfala. Nemá na to frézu, takže nevie vyrobiť tri vlnovky nad sebou... Dláto je asi neznámy pojem. Nechali sme mu tam krídlo, dokonca aj také vetracie okienko z iného okna, aby to videl a nevyrobil zasa dáku blbosť. Mal to hotové za jeden a pol týždňa, vypýtal si za to 700 korún. Na môj vkus sú hrany dosť ostré a materiál pomerne masívny, ale čo, zvyknem si. Ale fakt už mu žiadne okno ani nič nedáme spraviť. Hneď od stolára sme išli ku kováčovi, aby vyrobil pánty na mieru. Ukázali sme mu tie staré, asi by sa dali vyhnúť, aby sa pod ne zmestilo okno, ale je to predsa len riziko, ktovie, aký starý je materiál. Kováč pánty vyrobil za pár dní, vložil trochu svojej invencie, ale aspoň je to ručná práca a poctivé remeslo.Konečne sme mohli dokončiť okno, M. natrel malé okienko podvečer jedným náterom, neskoro večer druhým, na druhý deň znova a po dvanástich týždňoch mohol slávnostne zavesiť opravené okno nad dvere. Voilà!Zasklenie štyrmi našimi tabuľkami + jednou novou, výroba a zasklenie malého vetracieho okienka a dvoch pántov, všetko nás spolu vyšlo na 1176 korún. Šmirgle, farby, riedidlá a štetce nám vydržia na niekoľko okien, takže dokopy to celé nestálo ani 1400 korún, ak nepočítame gazdovu prácu ;-) a okno je ako nové.

Letne výletne - Summer Trips

Letne výletne sa vozíme po okolí na motorke. Začali sme ale už na jar, využili sme pekné počasie - začiatkom apríla sme prebehli Jawu do Panenského Týnca.

Panenský Týnec je známy predovšetkým svojím nedostavaným gotickým kostolom, kam si mnohí chodia nasať pozitívnu energiu. Kedy presne začali páni zo Žirotína stavať tento chrám, to sa nevie, snáď to bolo koncom 14. storočia alebo v polovici 15. Či veríte na psychotroniku i vplyvy miestnych energií, a či nie, výlet medzi staré kamenné steny a mohutné stromy je príjemný. Zaujímavé je, že v ČSSR bola psychotronika od konca 60. rokov považovaná za vedeckú disciplínu a po revolúcii akademické pracoviská zrušili.Jednu zamračenú júnovú sobotu sme sa vydali do Ploskovíc, na zámku boli keramické trhy. S tým súvisí taká zaujímavá historka... Minulý rok koncom apríla boli v Nelahozevsi hrnčiarske slávnosti - videli sme tam pekné nádoby na cesnak a cibuľu, dohodli sme sa s keramikmi, že nám vyrobia k tomu aj nádobu na zemiaky. Do májových berounských trhov to nestihli, potom im M. volal a chlapík povedal, že sa ozve, keď to bude hotové. No a neozval sa. Občas sme to spomenuli, M. sa durdil, že keramik mal volať, že aj on si v robote musí hľadieť zákazníkov... Vyšumelo to, myslela som, že nádoby dávno predali niekomu inému. Čuduj sa svete, keramik sa predsa len ozval. Po roku a štvrť! Zapotrošil gazdovo číslo a teraz ho našiel. Ak takto hospodári, to teda netuším z čoho žije :-) Mali sme si po ne prísť na zámok Ploskovice.Keramika sme našli, nádoby zaplatili a môžme užívať... Prešli sme sa v zámockej záhrade, pozorovali pávy a pávice. Páčia sa mi staré okná s vetracími okienkami, mnohé majú aj staré krivoľaké sklá.Cez júlové sviatky sme si vyrazili do obce Peruc. Motorku sme nechali na návsi pred barokovým kostolom sv. Petra a Pavla z roku 1725. Oproti z kopca je rokokový zámok, prestavovaný a upravovaný z gotickej tvrdze a potom barokovo upravený Petrom Pavlom Columbanim 1760-70. V 50. rokoch komunisti zhabali zámok grófom Thun-Hohenstein, Národné múzeum tu malo depozitár, ale budova chátrala. Obec Peruc požadovala začiatkom 90. rokov od Národného múzea aby pamiatku opravilo, avšak múzeum so súhlasom vlády ponúklo zámok na predaj. Peruc si vzala úver a koncom roka 1994 zámok kúpila, z obavy pred špekulantami. Zámok z dotácií opravili a zastrešili. Predali ho v roku 2007 sľubne vyzerajúcim investorom, ktorí však svoje možnosti precenili a predali ďalším majiteľom. Budova je zatvorená, funguje iba Pamätná sieň maliara Emila Fillu a v hospodárskej budove Múzeum českej dediny - s dosť nešťastnou otváracou dobou iba do pol piatej... Keďže sme došli tesne po, pani nás už nevpustila. Prešli sme sa v zámockom parku a hajde naspäť.Smerom na Vraný je pri ceste Pamätník troch cisárov z roku 1913. Postavili ho k stému výročiu vojenskej prehliadky spojených pruských, rakúskych a ruských vojsk, ktoré tiahli proti Napoleonovi. Na prehliadke bol pruský kráľ Fridrich Viliam III., rakúsky cisár František I. a ruský cár Alexander I. Vojsko potom tiahlo k Drážďanom a Napoleon ho porazil. Kedysi bol na vrchole mohyly bronzový orol s roztiahnutými krídlami, bronzová plaketa s bustami a menami cisárov aj bronzová tabuľka s nápisom. Nič z toho už na mohyle nie je, vidieť len vytesané obrysy troch tvárí. Orol aj s plaketou sú v depozitári a dosku ukradli po prvýkrát v roku 1919, od 70. rokov do 1995 bola na pamätníku kópia na náklady mesta Vraný. Ktovie, či by nenechavci kradli pamätné tabule, keby im za to hrozilo odťatie ruky...

Zajačí život - A Hare´s Life

Nie, milé čitateľky a čitatelia, neboli sme počas odmlky na dovolenke. Počítač doslúžil - asi ho dorazilo časté kolísanie prúdu spolu s haprujúcim ventilátorom a povedal si dosť. Našťastie dáta a fotky sme zachránili, ale za akú cenu... :-(

Dnes to bude monotematicky o zajacoch. Našla som aj zaujímavý článok o chovnej stanici.

Tento rok máme za domom zajačiu farmu. Bývajú v kríkoch pri múre, obvykle podvečer vyliezajú na pozemok napásť sa, občas sú vylezené aj celý deň. Jeden z nich je tu priam stálicou, niekedy bývajú dva a dokonca aj tri.

Poplašené veľmi nie sú, nevadí im hluk pokiaľ nevidia pohyb, susedova kosačka za múrom ich nevzrušila, ale pohybujúci sa ľudia za plotom ich rušia. Najprv sa prikrčia do trávy a sklopia uši, ak sa k nim ešte blížia, tak vystrelia a bežia sa ukryť do kríkov alebo preč z pozemku do zarasteného rumoviska. Ale vôkol lietajúce vtáčiky im nevadia. Mačka zaujme ich pozornosť, ale pokiaľ ich nenaháňa, tak si ju len sledujú a ostávajú na mieste.
Niekedy keď nás vidia v záhrade cez medzeru v spadnutom múriku len sa presunú o kus ďalej a veselo si baštia. Pred dažďom sa neskrývajú, dokonca sa odvážlivec pásol aj za búrky so stoickým kľudom, burácajúce hromy-blesky ignoroval.Malý zajko si veľa srandy neužije, zvyčajne sedí v tráve a chrúme, pri podozrivých zvukoch a pohyboch sa prikrčí. Nepobehuje, ani neskáče, to si nechávajú veľké zajace. Vyvaľujú sa v tráve, niekedy sa prekotia skoro až na chrbát - vidno im len svetlé brušká, potom sa ponaťahujú, spravia mačací chrbát a po tomto telocviku sú pripravené opäť chrúmať.Do záhrady teraz chodia sporadicky (našťastie si nevšimli ani hrášok, ani šalát a karotku), jeden sa mi raz zatúlal na dvor - asi ho vyplašili za domom ľudia na chodníku a cez zarastenú dožilú stodolu sa objavil na dvore. S pasúcimi sa morčatami pod mriežkou sa kamarátiť možno aj chcel, ale došla mačka a zajo dilemu, či vbehnúť do záhrady, alebo povedľa domu na pozemok, vyriešil behom za dom.Na záver zajačí jazýček ;-)