Králičo-kurací vývar z opečených skeletov, dochutený podrveným feniklom a rascou, so sušenou šalviou:
Pomaly pečené králičie predné i zadné nohy, s tymianom a rímskou rascou. K nim hubová omáčka s maslom a čerstvé cestoviny s hľuzovkou (lanýž) - tie sme kúpili v Lidli.
Steak z odležanej roštenky, pečené zemiaky, opečený ružičkový kel, ajvar:
Dezert z gaštanového pyré a šľahačky. Gaštanové pyré celkom bežne dostať na Slovensku, tu ho občas majú v Makre.
Ragú z králičieho trupu s koreňovou zeleninou už som sem dala, tentokrát sme nemali sušené cestoviny, ale čerstvé tagliatelle, opäť kúpené v Lidli.
Zbytok našej bôbovej úrody išiel do polievky, dochutila som ju cesnakom, čerstvo mletým korením a sušeným yzopom, pridala som trochu pohanky a na zahustenie lyžicu chlebového kváska:
Tenké rezne z krkovice, ochutené sušeným zázvorom, údenou paprikou a za´atarom sú na panvici rýchlo hotové, k nim je blesková príloha bulgur a domáca nakladaná cvikla, pekne so spústou chrenu.
Parené buchty plnené slivkovým aj marhuľovým lekvárom, prepáčte ten tanier od lekváru, ale pridala som si. Nemala som ich aspoň rok a od mamy na chalupe padli do noty :-)
Pre zmenu zasa otcova parketa, kapria polievka:

Náš štedrovečerný stôl. Ako sa už storočia vraví, de gustibus non est disputandum či suum cuique, ale v diskusii sa ľudia pohoršovali nad tónom článku, pritom tam autor nepíše nič, čo by nebola pravda, hoci názov je rýpavý. Rezeň je v mnohých rodinách nedeľné jedlo a tak ho nemajú 30x, ale vyše 50x za rok. Keby sa na Vianoce robil pravý viedenský z teľaciny, ale stále je to bravčová klasika, ktorá je v reštauráciách i jedálňach dostupná po celý rok, či je leto alebo zima, sviatok alebo piatok. Fotky z českých domácností na stránkach Mimibazar a Modrá střecha slová v článku len potvrdzujú, polievka a hlavný chod. Niekde mali prestreté len na hlavný chod. Nehovoriac o tom, že v bývalej bašte textiliek, porcelánok a sklární sa posledné roky prestiera keramika a sklo z Ikei na holých stoloch s behúňmi. Je to každého vec, ale trošku škoda, nie? Aspoň ten jeden večer by mohol byť vskutku štedrý.
Vrátim sa k nášmu stolu. Máme na ňom najviac tanierov za celý rok, najmenší na oblátky s medom, potom hlboký na polievku, dezertný na pupáky a plytký na šalát s kaprom, rezňom alebo údeným. Drobné pečivo naozaj nemusíme počítať ako chod večere, je na malom stolíku po celé sviatky (to je ďalšia vec, že v mnohých rodinách sa vypeká už od konca novembra - buď jedia mesiac staré koláčiky, alebo sa nimi ládujú celý mesiac a v Ten večer to už nemá čaro; ja mám najradšej čerstvé koláčiky, chrumkavé, ktoré sa nerozsýpajú a už vôbec mi nejde do hlavy, ako si ktosi môže vianočné pečivo odložiť do mrazničky a v lete baštiť ku káve - my si ku káve upečieme čerstvý koláč s ovocím, ktoré sa urodilo...). Šalát sme vždy volali "vianočný" a jedávali sme ho na Štedrý večer, 25.12., na Silvestra - samozrejme nový spravený, na veľkonočnú nedeľu a možno na dvoch-troch oslavách za rok. Kapra sme mali tuším len 24., 25. a 31.12., pupáky i oblátky takisto. U nás to teda je slávnostné a netradičné jedlo, o to viac sa naň tešíme.
prestretý štedrovečerný stôl so všetkými chodmi, u nás sa počas štedrej večere neodchádza od stola; a časť vianočného pečiva, všetko napečené dva-tri dni vopred:
Skončíme silvestrovským sektom, u nás to býva Hubert, šumivé víno podľa pôvodného francúzskeho postupu vyrábané v Bratislave už od 1825.
Na zdravie! A votre santé!