Zásady rekonštrukcie historických budov - Principles of Historical Building Renovation

Zásady pri konsolidácii, konzervácii, modernizácii, oprave, rekonštrukcii, reštaurácii, sanácii, substitúcii a údržbe starých objektov:

*zásada reverzibility (vratnosti) - predchádza nevhodným stavebným a technickým zásahom, ktoré historický objekt viac znehodnotia, napríklad betónovanie, použitie cementovej malty v murive, kde bola vápenná, búranie pôvodných konštrukcií...

*zásada autenticity - rekonštrukčné zásahy by mali rešpektovať pôvodný vzhľad budovy, nebúrať nepoškodené pôvodné konštrukcie, chýbajúce nahradiť kópiami (v pôvodnom vzhľade a najlepšie aj pôvodnou technológiou zhotovenými), zachovať pôvodný vzhľad fasád so štukovou výzdobou...

*zásada umiernenosti - opravy a rekonštrukcia historických objektov minimálnymi zásahmi, pri nadmerných búracích prácach sa totiž môže uvoľniť ďalšie murivo, ktoré pred zásahom bolo stabilné

vľavo nové okná, všimnite si, o koľko sa zmenšila sklenená výplň a vpravo pôvodné drevené špaletové okno, u nových ahistorický typ vetrania vyklopeným okenným krídlom...

Nielen v zahraničí, ale aj u nás existujú šikovní remeselníci a firmy, ktoré vedia zhotoviť kópie historických okien aj so súčasnými parametrami spĺňajúcimi požiadavky na tepelno-izolačné vlastnosti, aj s profilovanými stĺpikmi alebo minivetracími okienkami-vyhliadkami: http://www.eurookna-truhlarstvi.cz/kastlova-spaletova-okna/ - odporúčam prečítať vľavo všetky pojmy pod špaletovými oknami a replikami okien
http://www.zoukar.cz/Spaletova-okna-kastlova-okna.html

http://www.truhlarstvi-bobrova.cz/drevena-okna/ - záložky špaletová okna a kastlová okna,

http://www.wellokna.cz/produkty/drevena-okna/spaletova-a-videnska-okna/ a http://www.wellokna.cz/produkty/drevena-okna/repliky-historickych-oken/

nezabudnem ani na Slovensko http://www.oknamyjava.sk/spaletove-okna/

hore pôvodné drevené okno s jemnými profilovanými priečkami, dolu nové okno s hrubšími rámami, aspoň so zachovaným profilovaným vzorom

Čo sa týka zariadenia interiéru (zábradlie, madlá, kľučky, garniže, svietidlá...) skúste si vyhľadať pojem pasířství/pasiarstvo. Blíži sa umeleckému kováčstvu a je to správna adresa, keď potrebujete výrobky z mosadze, medi, nerezu... Ceny sú na niektorých stránkach naozaj pestré :-D

novodobé kovanie a kľučka na historických vrátach, viac by pasovalo kované či mosadzné

Veľmi dobrou a zaujímavou pomôckou sú historické stavebné príručky a učebnice z čias monarchie, vydáva ich v reprinte vydavateľstvo Grada, edícia Stavitel (vyšlo Zámečnictví, Tesařství, Okenní a dveřní otvory, Nábytkové umění, Kamenictví, Historické omítky, Historické krovy, Zednictví, 100 osvědčených stavebních detailů, 100 osvědčených stavebních detailů - zednictví, 100 tradičních stavebních detailů - ochrana proti vodě). Sú to naozaj odborné učebnice, takže odporúčam ich prelistovať v kníhkupectve a prípadne si ich požičať v knižnici, ak nie ste práve murársky či tesársky majster :-) Oproti iným dostupným edíciám sa táto venuje práve historickým postupom, ktoré sú v praxi overené desiatkami rokov, je to z obdobia kvalitnej výstavby a poctivej práce, než ju postihlo komunistické rušenie remesiel.
Výživnou publikáciou je aj slovenská kniha od Ota Makýša Rekonštrukcie budov - Technológie, Jaga group, Bratislava 2000. Venuje sa ochrane pamiatok na Slovensku, podľa medzinárodných zmlúv, zahŕňa poruchy a opravy základov, zavĺhanie, poruchy stien a múrov, klenby, stropy, schodiská, komíny, strechy, podlahy rôznych typov, omietky, zatepľovanie a okrajovo aj poruchám a sanácii drevených konštrukcií.

necitlivá výmena starých okien s bohatou rezbou a profiláciou za jednoduché okno s iným typom otvárania a farebne odlišné

Naozaj inšpiratívnym radcom je malé vademecum architektky Daniely Javorčekovej v sérii článkov na stránkach časopisu Krkonoše - Jizerské hory, ročník 2008, v každom mesiaci článok o citlivom prístupe k údržbe a oprave starého domu (Urbanismus, Zděné nosné konstrukce, Dřevěné domy, Střechy, Krovy a půdní vestavby, Podlahy, Opatření proti vlhkosti, Omítky, Výplně otvorů, Venkovní úpravy, Interiér). Navnadím záujemcov odkazom na úvodný článok tejto série s názvom Máte rádi staré domy?. Ja som si články skopírovala a vytlačila do zošitoknižky, aby som ich mala poruke a jeden takýto výtlačok som dala aj otcovi, aby si to prečítal, než sa pustí do opráv asi 80-ročného domu v baníckej osade v Slovenskom Rudohorí.
Ojedinelou lastovičkou v prístupe k starým objektom je aj rubrika Viděli jsme cestou v časopise Chatař Chalupář, kde architekti posudzujú a komentujú dve opravy podobných domov a upozorňujú na chyby.

dolu súčasné nečlenené okná odlišného rozmeru, nesymetricky osadené; hore pôvodné šesťtabuľkové

Historia magistra vitae, chybami sa človek učí - my sme sa poučili aj z chýb predchodcov, i náš dom utrpel modernizačné kroky v 70. rokoch, vtedajšie moderné a dostupné materiály sa dodneška prejavili ako skôr škodiace konštrukciám, niektoré pôvodné prvky sú necitlivo a nenahraditeľne zničené a tak máme o starosť navyše - nielen opraviť, či zohnať repliku starých častí, ale ešte sa aj zbaviť nepatričných prvkov.

Tak teda: Máte rádi staré domy?

fotografie sú spravené v Prahe a obciach Stredočeského kraja

Obyčajne - Commonly

U nás takto plynie čas... Polovica záhrady, kde sú ešte listy odkvitnutých cibuľovín je zarastená, za domom je džungľa z kozej nohy a žihľavy. Pred pár týždňami sa to všade fialovelo od zádušníka brečtanovitého (Glechoma hederacea), teraz sa v tráve modrie veronika perzská (rozrazil). Na pavlači ešte dokvitajú narcisy a opatrne začínajú petúnie a muškáty. Mám tam aj jahody, ktoré M. vybral pri jesennom rozsádzaní zo starého zarasteného záhona a ja som ich piplala počas zimy, najnovšie pribudla žltá miniruža. Ďalšie miniruže som presadila do hrantíčka po cibuľovinách a putovali medzi okná. Na prahu záhrady sa belejú konvalinky a v tienistom rohu pod jabloňou mi kvitnú orlíčky, vlastnoručne vypestované z farebnej zmesi semienok.

Na dverách som vymenila veniec, chudák brečtanový bol už nadobro usušený, celé poobedie až do večera sa tam opiera slnko. Takže som tam zavesila veniec z usušenej štetky (Dipsacus fullonum).Bažant sa dávnejšie neukázal, počujem ho len krákať z poľa. Zato zajace bývajú na pozemku za domom skoro každý podvečer. Aspoň to tam priebežne kosia :-)Nevynechám tentokrát ani gastrookienko - urobili sme si domácu kačaciu paštétu: gazda očistil pečienky, nakrájal, ja som ich podusila s drveným čiernym korením, trochu sme ich rozmixovali a natlačili sme ich do korýtka spolu s tymianom, rozmarínom a majoránkou, pridali sme trochu masti (mali sme iba bravčovú) a soli. Mňam s čerstvým chlebom a koktejlovými paradajkami!Na dvore sme si na obed grilovali pljeskavicu z mletého bravčového ochuteného rozdrveným čiernym korením, rímskou rascou, majoránkou a oreganom, spolu so zemiakmi a ajvarom (originál z Chorvátska, ale už som ho robila aj doma z dusených paprík, paradajok, baklažánu a cibule) a kapustovým šalátom.No a keďže som minule čítala o neúnosnosti živočíšnej produkcie - planéta má akosi obmedzenú kapacitu a spotreba mäsa je príliš obrovská, navyše živočíšna výroba produkuje veľa skleníkových plynov, takže zopár dní bez mäsa nám nijako neublíži - urobila som penne s jednoduchou zeleninovou omáčkou. Najdlhšie trvá očistiť a nakrájať všetko na kúsky :-) Podusila som nakrájaný cesnak, šampiňóny, cukinu, baklažán a paradajky, ochutila som iba soľou a bylinkami, tesne pred koncom som pridala paradajkový pretlak a cibuľu, aby bola trochu chrumkavá. Gazda si to ešte posypal parmezánom. Pekne farebné rizoto je odkukané z reštaurácie na benzínke pri Volkovciach-Olichove za Zlatými Moravcami. Medzi gulášmi, sviečkovými a pečenými kurčatami je to príjemná zmena. Robia ho s kuracími kúskami, ja som spravila vegetariánsku verziu iba so šampiňónmi, kešu orieškami (na pumpe robia s arašídmi) a pred koncom som pridala nakrájaný pór - aby zmäkol, ale nebol mazľavý a konzervovanú kukuricu. To mi síce príde ako americký závan, ale keď to tak robia... Dala som aj nakrájaný fenikel, ale iba preto, že sa mi už osušený váľal nejaký piatok v chladničke :-) Neviem, čo a či vôbec dačo pridávajú okrem karí; ja karí nemám, ale som si ho zmiešala sama z kurkumy, rímskej rasce a koriandra, pridala som ešte trochu rozdrvného kardamómu, koreniny som prehriala na oleji spolu s nakrájaným cesnakom aby zavoňali a pridala som potom ostatné vyššie spomenuté prísady. Zblajzla by som aj celý hrniec.
Krásny slnečný máj (- lásky čas!) všetkým prajem.

Tradície, bývanie, záhrady - Traditions, Living, Gardens

Materiálu na skúmanie máme habadej - blogy našské aj zahraničné, časopisy, servery s fotkami (mimibazar, modrastrecha...), programy v televízii a hlavne otvorené oči pri cestovaní a prechádzkach mestami aj dedinami. Môžme celkom rýchlo charakterizovať severský štýl, francúzsky, anglický... Ale čo ten náš? Otázkou je, či vôbec nejaký vlastný štýl máme, badáte v miestnej výstavbe a výsadbách nejaké charakteristické a tradičné črty? Zdá sa mi, že našinci veľmi radi odkukávajú všelikde, ale čo s japonskými záhradami, prísnym nemeckým trávnikom, severskými bielymi interiérmi tu v našich končinách? Máme hľadať naše tradičné bylinkové, trvalkové záhrady so zeleninovými záhonmi a ovocnými sadmi alebo vinice snáď v Japonsku? Nebuďte smiešni, prečo by to Japonci robili, dodržiavajú svoje tradície.Listujem našimi časopismi o bývaní - drvivá väčšina sú chladné naleštené interiéry, ktoré majú byť luxusné, ale už na pohľad v nich chýba život, stopy obyvateľov s ich koníčkami... Všimli ste si, že z ukážkových interiérov vymizli knižnice, že v premenách dizajnéri nakúpia drahé doplnky, všetko sa deje bez spätnej väzby, žiadna komunikácia so zákazníkom-zadávateľom a potom z toho vychádzajú unifikované neosobné interiéry aj záhrady. Či vlastne parky, ťažko to nazvať záhradami.
Potom zasa na blogoch a na serveroch s fotkami interiérov vidíme aj vidiecky štýl, romantický - ale často vzniká jedným-dvoma typmi nábytku a doplnkov, pretože u nás ťažko zohnať dačo iné. Výnimky tvoria starožitné a opravené kúsky. Skúšali ste vybrať do takéhoto interiéru vodovodné batérie, lampy, obklady? Nehovoriac o spotrebičoch, radiátoroch, ventiloch a vypínačoch, chuťovkách, ktoré majú do detailu vyšperkovať byt/dom. Pritom na zahraničných stránkach je spústa rôznych firiem, ktoré tieto veci vyrábajú. My si interiéry ozdobujeme lacnými masovými dekoráciami dovezenými cez pol sveta z Číny. Alebo šitými bábkami, ktoré vymyslela Nórka. Hitom sú všelijaké anglické a francúzske nápisy, pritom v našich domovoch nemajú žiadne opodstatnenie a v interiéroch, ktoré sa tvária tradične, nemajú čo hľadať. Aké sú naše tradičné vzory, farby, tkaniny?
Nedivím sa, že ľudia svoje príbytky "krášlia" plastovými oknami s nalepenými mriežkami, otvorenými celým krídlom na vetračku, múrmi z presných tvrárnicových blokov, strechami v rôznych bordových, tmavohnedých a čiernych farbách s lesklou glazúrou a pôvodné prvky, ktoré tvoria práve ten náš klasický štýl vyhadzujú ako staré krámy. Povedomie o tradíciách, klasike a adekvátnosti nemajú odkiaľ mať. Z časopisov, relácií aj od architektov vychádza unifikovaný typ, bez rozdielu, či ide o dvestoročnú drevenicu, sedliacku usadlosť, prvorepublikovú mestskú vilu, kocku z osemdesiatych rokov alebo modernú novostavbu. Okolo vysadiť tuje, ihličnany a dovidenia. Musím uznať, že napríklad vo Flóre na zahradě už znova začínajú upozorňovať na kvitnúce rastliny a objavujú aj ekozáhrady s prirodzenými zmiešanými záhonmi. Ale koľko rokov predtým do nás hustili tie strohé a jednotvárne výsadby? Kto z autorov rozlišoval mestské záhrady a vidiecke, či podhorské? Ale o domácich zvieratách a hospodárstvach u nás stále ani chýru, ani slychu.Z času na čas sa aj v časopisoch objaví stará kamenná usadlosť s tradičným dreveným nábytkom, záhradou s urastenými starými stromami, množstvom kvitnúcich rastlín... A buďte si istí, že je to prebratý článok o Angličanoch alebo Francúzoch... Z našich končín je to naozaj rarita.
Listujem zahraničným časopismi, niektoré sa dajú zohnať aj u nás, iné len objednať cez internet, či ich prinesú rodinní príslušníci z cudziny. Prečo sa v anglických časopisoch o záhradách venujú kvitnúcim rastlinám, zelenine, bylinkám, skleníkom aj domácim zvieratám, prečo sú tam reklamy na miestne firmy, ktoré vyrábajú tradičné výrobky a stavby? Vo Flóre na zahradě sú reklamy na plastové tvárnice, ploty a dokonca aj na umelohmotné trávniky a napodobeniny živých plotov!Prečo vo francúzskych a anglických interiéroch stoja staré kusy nábytku ako najväčšie a najcennejšie ozdoby, prečo sa u nich cení tradícia a rodinné dedičstvo opatrované z pokolenia na pokolenie a my sa tu vychvaľujeme masovo dostupným nábytkom z drevotriesky? Okrem klasických interiérov vidím aj moderné, ale vyzerajú dáko inak, než tie naše. Čosi je inak. Priestory sú tradičné, drevené okná, oblúkové výklenky, staré opravené drevené podlahy, koberce... Žiadne plasťáky, sádrokartóny, laminátové podlahy.Pri čítaní si všimnite, kto je autorom článku a fotografií. Koľko z nich je autentická reportáž a koľko je prebraté z cudziny. Napríklad časopis Naše krásná zahrada je takmer komplet len preklad z nemčiny. Aj Bydlení, kde sa objavujú aj vidiecke interiéry, má obálky a množstvo reportáží prebraté zo zahraničia. U nás nie je o čom písať? Čo tak o tom, prečo nepreberáme model (zachovávať a ctiť tradíciu, vytvoriť našu klasiku) ale rovno bez premýšľania konkrétne kusy, farby, nápisy, celé interiéry?

Na kochanie a premýšľanie pridám zopár odkazov zo zahraničia, všetko je nádhera, ale ruku na srdce, je nám to do slova a do písmena vlastné? Inspirare znamená vdýchnuť, nie okopírovať. Snáď čoskoro nájdeme stránky aj našich šikovných remeselníkov, ktorí majú fantáziu a vychádzajú z miestnych tradícií...

http://www.jim-lawrence.co.uk/
http://www.houseofbrass.co.uk/
http://www.bakerstreetkitchens.co.uk/
http://www.generationsinc.co.uk/gallery.html/
http://www.whitecottage.co.uk/
http://www.redfields.co.uk/

171. - 171st

Väčšina tulipánov už odkvitla, ale nemôžem si odpustiť vynechať fotky: staré červené tulipány so žltými pod slivkou po pani T. vyzerajú ako namaľované a fotky pripomínajú fotomontáže... Nízke ružové ´Christmas Dream´, plnokveté žlté ´Monte Carlo´, ktoré majú druhý rok, ale kvitli po prvýkrát (boli to rýchlené, zasadené na jeseň 2009, ale vlani vyhnali len listy) a vysoké neskoršie oranžovoružové ´Dordogne´ v záhone pri višni, s nimi jeden chudáčik biely preživší nájazd dákych hlodavcov ´Calgary´ a maličké botanické tulipány pri skalkovom záhone (ružové so žltým stredom)...

Višňa, ktorá minulý rok po odkvete dostala moniliózu a museli sme z nej asi tretinu ostrihať, teraz pekne zakvitla... Akurát, že zasa často prší, dúfam, že sa to nebude opakovať. Ujali sa aj bledule, čo som sadila na jeseň a začínajú aj orlíčky - z tých mám obzvlášť radosť, lebo som ich vypiplala zo semienok a prežili aj presadenie do záhrady.Nielen kvetmi je človek živý, ako dôkaz prikladám fotku tretieho záhona s hráškom, karotkou, petržlenovou vňaťou, cviklou, reďkovkami a cesnakom.Takýto priam jesenný farebný pohľad mám keď idem do záhrady - v tých kríkoch pri múre vzadu býva zajac. Keď pán domu kosil krovinorezom záhradu, na druhom konci pozemku sa chudák splašený zajac tlačil medzi kríky. Na dvore sa pásli morčatá, ktoré by tiež vyskočili z kože, takže dvor gazda skosil starou kosou, čo nám tu nechali naši predchodcovia.Cez veľkonočný víkend sme oživili dvere do prvej garáže. Podľa plánu z mája 1913 je to kolna na kočár. Zdá sa, že za deväťdesiatosem rokov dvere nik nemenil, ľavý horný pánt bol uvoľnený, takže ho gazda s otcom upevnili kotviacim tmelom a dieru zaplátali omietkou. Dvere boli roky rokúce zarastené, pri odkopávaní trávy chlapi našli aj pôvodný betónový poter. Drevo je odspodku dosť zničené, takže sme sa s tým veľmi nepárali, iba sme oškriabali zbytky olúpanej farby a natreli sme krídla dvoma nátermi emailom. Pri oknách postupujeme inak, po opálení, ošmirgľovaní a zatmelení ich najprv natrieme lazúrou, základnou farbou a potom až dvoma vrchnými nátermi. Kovanie ostalo samozrejme pôvodné. Práca štýlom: robí celá rodina, gazda s otcom upevnili pánt, zvesili dvere, gazdova mama oškriabala zbytky farby a ja som natierala. Ešte máme pred sebou dvere od chlievikov a ďalšej garáže.Kým my tu predlžujeme životnosť dvier a okien, za domom si lebedia vyvalené zajace, skackajú drozdy a v búde sa večer o Medvedíka spokojne opiera malá Zornička.