Annum faustum!

Milé čitateľky, milí návštevníci,

prajem vám všetkým veselého Silvestra a šťastný nový rok 2014, nech je plný zdravia, lásky, pohody a splnených túžob, aby sme naň všetci radi spomínali.

♥

Bonne Année!

Lusikka

Vianoce - Christmas

My sme mali šťastie a užili sme si biele Vianoce - na gemerskej chalupe, kam s nami cestoval aj Kocúr. Dlhá cesta mu nevadila, ležal v prepravke, občas vykúkal, cestovanie mu nespôsobovalo nijaké ťažkosti. Len prestávka na prebehnutie sa a osvieženie nezabrala, plašil sa z neznámeho prostredia. Na chalupe bolo ďalších šesť ľudí, ktorých ešte nevidel, psík, králička a papagáj (s nami cestovali ešte dve morčatá :-)). Spústa podnetov v novom prostredí, ale zvedavec po chvíli vyliezol z prepravky, väčšinu zostávajúceho času do noci strávil pod posteľami. Zhasla som, neprešlo ani štvrť minúty a už sa priplížil vedľa mňa do postele...

Zistili sme, že vie používať mačací záchod, asi voľakedy bol u niekoho doma - lebo žobroní keď dakto je a u nás sa to nemal kde naučiť, nikdy sme mu z taniera nedávali, ani nás nevidel jesť. Svoj látkový domček a vankúš si nevšímal, ťahal sa do postele. Ďalšie dni sa odvážil aj do obývačky, na kokršpanielku syčal, ona si ho našťastie veľmi nevšímala. Objavil slasti vyspávania na kresle a v lonách.

Vianočný stromček - tentokrát riedky metlový, ale voňavý - našťastie Kocúra nezaujímal. Vybrala som zo skrine riadne staré sklenené ozdoby, rôznych tvarov a farieb. Dokonca tam boli odložené aj kolieskové reťaze z farebných papierov, čo sme lepili ako deti. Roztiahnutý stôl slávnostne prestretý, spústa dobrého jedla, staré aj nové tradície (okrem kaprích podkovičiek aj filety), v pozadí pustené koledy, rodina vyštafírovaná... tak to má byť.

Postupne sa oteplenie dostalo aj do gemerských kopcov a sneh zliezal, až sa celkom vytratil. K početnému zvieraciemu spolku sa primotala jedného rána aj otrasená sýkorka, čo narazila do verandového okna. Kocúr zažíval nečakanú pohodu v posteliach, na koberci pod stolom a na kreslách, ale začalo ho už ťahať aj von, túžobne hľadel na pootvorené okno, potom sa premával po parapete. M. ho nechcel pustiť von - po tom čurbese, čo predviedol počas cesty. Ale po týždni si pokojne nechal nasadiť postroj a venčila som ho v prednej záhradke - síce ťahal brucho po zemi plaziac sa ako jazvec, ale už sa jeho panika zmenila na ostražitú zvedavosť a povodil ma aj do starej garáže a černičia v spodnom dvore.

Biele Vianoce s rodinou a spokojnou zvieracou perepúťou - viac už si možno želať len to, aby ich gazdova mama nestrávila v špitáli.  

Šťastné a veselé - Merry Christmas

Milé čitateľky, čitatelia, návštevníci a internetoví priatelia,

prajem vám všetkým krásne Vianoce v rodinnom kruhu, plné radosti, lásky a pokoja.

Lusikka

Kocúr - Tomcat

Ako sa z vonkajšieho potulného zašívacieho sa kocúra stal domáci... Tomuto zvieratku sa to po dva a štvrť roku podarilo, našlo si domov, strechu nad hlavou - kde je sucho a nefučí. Bližšie sa k nám pridružil v októbri pri oprave brány a motal sa okolo počas dopĺňania tehál a kameňov v múriku. Kým M. muroval, ja som si sadla na okraj korýtka a drzý kocúr - dovtedy tulák, čo sa nechal pohladkať - si mi vyliezol na nohy, že si tam dá šlofík.

Vtedy už nastali chladné dni a potvorský kocúr vymýšľal ako sa prešmyknúť pri každom otvorení dverí dovnútra. Púšťala som ho na hodinku dolu na chodbu, aby sa zohrial. Vonku za mnou chodil ako psík, kontroloval, či dobre vytrhávam burinu zo záhona, chodil so mnou k smetiaku a naspäť. 

 V polovici novembra nastal ten deň, keď som ho skúsila odviesť k zverolekárovi. Spravila som mu lôžko v malej morčacej búde, so senom a posadila som ho doň, to sa nechal. Po chvíli sa začal nudiť a chcel odísť, priklopila som priehľadný vrch s mriežkou a chytila ho panika, začal sa točiť dokola. Upokojil sa, keď som naň hovorila a cez mriežky ho pohladkala na hlave. Zreničky mal rozšírené ako feťák :-)

Trochu som sa obávala, aby v ambulancii nevyletel od nadšenia, že je zasa voľný, ale bol poddajný a nikam sa nebral. Samozrejme, bol riadne zablšený a mal ušný svrab - klasika pri vonkajších a túlavých mačkách. Dostal pipetku proti parazitom a vyčistili mu uši - všetko útrpne vydržal. Váha ukázala, že má 4,4 kila. Na dvore som ho vypustila a ani tak neodbehol preč.

Po týždni od návštevy zverolekára strávil prvú noc v dome. Dvakrát som ho ešte vyviedla von, aby sa prebehol, ale si len sadal a pozeral na mňa, čo ho nútim byť v takej zime vonku. Vydržal to v pohode, usadil sa na starých koženkových kufrotaškách z motorky alebo na sedadle, čo je vyložené na prepravkách. Dostal raňajky na priedomí a už pozeral na dvere, kedy sa otvoria. Potom sme boli na dva a pol dňa v Bratislave, kocúr čakal na návrat pri dome v tehlovej búdke s polystyrénom, kartónom a senom. Keď ho druhý deň ráno M. pustil von a dal mu žrať, kocúr sa aj s kuracím krkom rozbehol naspäť do domu :-) Počas gazdovej krátkej prítomnosti si kocúr našiel iný flek, vyskakoval na stôl s kvetináčmi. Dala som mu tam látkový molitanový domček - najprv doň nechcel ísť, ale teraz už tam spáva.

Na Mikuláša sme išli znova na veterinu (už vo svojej mačacej prepravke), lebo si kocúr škriabal uši a potriasal hlavou. Museli mu ich znova vyčistiť a pichli mu čosi do chrbta - ani necekol. Taký vzorný kocúr sa k nám primotal.

 Cez deň pospával buď vnútri v látkovom domčeku, alebo vonku sa zašil do tej vystlanej búdky. Až večer sa prechádzal po okolí. Po týždni som zasa kocúra lifrovala v prepravke na kontrolu. Objavili mu všenky, ale už skapaté. Zrejme z tých senníkov. Bola to strašná rarita, lebo nasledujúci pondelok tam bola iná veterinárka a že: "Jó, tak to jsou ty všenky!" Kocúr je slávny, dostal sa ako jediná polodivá mačka na veterinu. Ostatné zdrhnú a nedajú sa vôbec chytiť. (Pri tých cenách za lieky sa ani nedivím, že ľudia nechajú mačky, čo sa im motajú v záhradách a na dvoroch nekastrované, zablšené, so svrabom a neodčervené...) Pichli mu tentokrát do zadnej labky, aby ho nesvrbela koža a zasa mu čistili uši.

Teraz v pondelok ráno nečakal pri dverách, ani nevyliezol z domčeka, keď som šuchotala na chodbe. Chudák ochorel a šablil, potom už aj s krvou. Ležal malátny v domčeku. Odviezla som ho zasa na veterinu, mal teplotu - takže mu pichli antibiotiká a čo ja viem čo, celkovo tri injekcie. Ani nemukol. Po návrate si dal jeden kurací krk a to bolo všetko. V utorok ráno bol vyšablený už aj ten, ale našťastie žiadna krv. Nič nechcel žrať, ale bol aspoň čulý, sedel pri dverách a stále mňaukal, že dačo chce, aj keď potom všetko ohrdol. Vonku ohrýzal trávu, oblizol mi prst od tvarohu. Doktori mu oholili kúsok pod krkom, aj to stoicky vydržal, odobrali mu krv. To je ale smola, toľko rokov sa táral vonku a keď ho prichýlime a má pravidelnú stravu, tak ochorie. Pichli mu ešte dve veci s antibiotikami do chrbta. Uvarila som mu zvyšné krky a ryžu, ale nechcel nič, iba mi namočený prst oblizoval, sám si nedal. Večer som mu vývar striekala do papuľky, krútil sa pritom a vzápätí to oňuchával a oblizoval... Klíčilo vo mne podozrenie, že je mu už fyzicky lepšie a iba blbne kvôli mačke, čo sa motá okolo domu - lebo bol čulý, stále niečo pýtal. 

V stredu si už nechal vývar streknúť aj bez vykrúcania, doobeda zožral granule. Už nemal ani teplotu, namiesto atb mu pichli vitamíny a čosi, čo spôsobuje hlad. Výsledok z krvi bol dobrý, našťastie nemá problém s obličkami. Včera ma doktor postrašil, že sa uvidí, či má zmysel doňho investovať... Dnes dostal druhú antiparazitickú pipetku na chrbát, ktorá pomáha aj odčerveniu a liečbe toho svrabu. Večer už žral, ale tiež okolo toho tancoval, akoby to bolo bohvie čo. Mal maznavú náladu a stále mi oblizoval prsty. Predtým, než som doňho chcela dostať aspoň dačo, ma nikdy neoblizol.

Teraz už je v poriadku, uvidíme, ako bude jeho príbeh pokračovať. Podľa stavu zubov mu odhadujú 5-7 rokov. 

Zvieratko dostalo najviac vianočných darčekov z celej rodiny. Dostal sa do sucha pod strechu s pravidelnou stravou, vyliečili sme mu ušný svrab, zbavili parazitov a červov, minuli strašne veľa peňazí za mesiac jeho liečby, dostal domček, prepravku, vankúš... Na ten sa usadil až dnes, predtým sa zľakol, keď sa mu doň zaborila labka :-) Je to jeho masážno-kozmetický salón, pooberala som ho ako opica a prečesala - prvýkrát a nechal si to, priam si užíval. Zvláštne, ako mi ten tvor dôveruje a nechá si všeličo. Snáď mu došlo, že sme mu pomohli a možno si aj hlavu búcha, čo sa neprikmotril už aspoň pred rokom.
Veterinár ho pomenoval Zrzek, i keď príhodnejšie by bolo Mourek, po našom Murko. Ja ho volám Kocúr, ale najviac ich pobavilo, keď som popísala situáciu - on není nalezenec, ale nálezce. Prišiel videl, zostal. "Veni, vidi, mansi"

Mikulášska nádielka - St. Nicholas Day

Pred piatimi rokmi sme si našli najväčší mikulášsky darček - preberali sme dom. V ňom ostalo ešte dosť vecí predchádzajúcej majiteľky, pol dňa sme pendlovali medzi prenajatým bytom v Prahe 5 a domom skoro štyridsať kilometrov vzdialeným, sťahovali sme si veci. Najväčšie kusy zobrala sťahovacia firma, ale i tak sme sa točili častejšie, než pravidelná linka.

Odvtedy sa zmenilo dosť, ale zásadné veci zatiaľ ostávajú v pôvodnom stave. Izby sme vypratali, rozostavili náš nábytok, podarilo sa mi zohnať z druhej ruky za dobrú cenu spálňový nábytok (ktorý postupne dávame lúhovať a ktovie, kedy bude kompletne postavený v izbe...), vyhádzali sme spústu starých spotrebičov, políc, skriniek a dverí z obdobia modernizácie v 70. rokoch. Pri vypratávaní povaly sme našli pôvodné interiérové dvere, doteraz nedošlo na to, aby sme ich dali naspäť (proces obrúsenia, lúhovania, ošetrenia, zamerania a výroby zárubní...), vynovili sme päť pôvodných okien, spravili novú kúpeľňu a záchod, opravili hrebeň na prístavbe, spravili kanalizáciu, dali novú omietku a škridle na bránu, vymaľovali sme pár miestností. Vypratali sme stovky kíl šrotu a dve-tri tony iného odpadu. V zarastenej záhrade sme spravili záhony, zasadili spústu kvetov, ovocné kríky a dva stromy. Na dvore sme zlikvidovali hrôzostrašný skleník a začali robiť záhony popri múriku, zmizol telefónny drôt. 

Na prvý pohľad sa toho až toľko nezmenilo, zmizli haraburdy, ale podstata ostala. Do rozsiahlejších akcií sme sa zatiaľ nepustili, máme za sebou len prvý krok - zameranie domu a všetkých miestností. Podstatné záležitosti - statika, izolácie, odvetranie, vykurovanie, strecha - to všetko zatiaľ čaká.

Modrá izba, orientovaná severovýchodne, v nej sme mali spálňu, teraz je tam jedáleň, sušiareň a police s knihami.

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2008/12/modra-izba-blue-room.html

Kuchyňa podstúpila vyhodenie jedných dverí (z troch), malej chladničky, rohovej lavice, výmenu sporáka, presuny chladničky a naposledy aj odsun stola, kvôli odľahčeniu podlahy.

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2008/12/kuchyna-our-kitchen.html

 Obývačka bola pri našom príchode skoro úplne vyprataná, do nej sme naskladali všetky veci, ktoré sme postupne rozbaľovali a rozkladali po dome. Potom sme vyhodili koberec, rozostavili písací stôl, skriňu, tú sme neskôr presunuli k druhej stene a prebúrali sme pôvodný otvor do vedľajšej miestnosti. Časom sme zvesili jedny dvere a natiahli vlnený koberec kúpený z druhej ruky.

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/01/obyvacka-living-room.html

Z chodby sme vyhodili skrinky, expanznú nádobu ku kotlu, natiahli novú elektriku a umiestnili sem pračku a chladničku. Tu máme aj sakle na triedený odpad aj odložené topánky v škatuliach.

Krajná izba za kuchyňou bola schovaná za závesom, steny plesnivé... Tú sme niekoľkokrát vysavovali, oškriabali, vymaľovali, pri rekonštrukcii vymenili aj radiátor, natiahli nový koberec a presunuli sem našu pôvodnú posteľ. Chvíľu sme tu aj spali, odvtedy je to izba hlavne hosťovská.

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/04/rekonstrukcia-ii-reconstruction-ii.html

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/12/plesniva-komnata-ii-mustily-chamber-ii.html

Dve malé chodbičky prešli odtapetovacou kúrou, vyhodili sme koberce, závesy a vymaľovali sme ich, takisto zo špajze sme vyhodili staré regále a teraz už preteká vo švoch :-)

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/04/rekonstrukcia-iii-reconstruction-iii.html

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/07/chodbicka-small-corridor.html

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/08/spajza-spense.html

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/09/este-mensia-chodbicka-even-smaller.html

Záchod s kúpeľňou boli prvými vynovenými oázami. V starej kúpeľni sme mali nad vaňou na jednej strane kohútik s teplou vodou a na opačnej so studenou... Po nasťahovaní tam bola aj pračka, zato chýbali dvere, lebo sa nedali otvoriť smerom dovnútra kvôli umývadlu, tak predchodcovia zavesili záves a bolo vybavené :-) Namiesto vane sme dali len sprcháč, pretože miestnosť je mrňavá a steny nepravidelné. Hlavne v takýchto sychravých dňoch by sa vaňa plná teplej vody šikla. Na záchod som naplánovala aj miniumývadlo, je to výborne praktické.

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/04/rekonstrukcia-iv-reconstruction-iv.html

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/05/rekonstrukcia-v-hotovo-reconstruction-v.html

Plánovaná spálňa slúžila dlho len ako skladisko, vyhodili sme z nej staré periny a koberec, potom sme prebúrali ten zamurovaný otvor z obývačky, na opravu prasklín v omietke a vymaľovanie došlo až teraz na jar a od mája už spíme tu. 

http://lusikka-certik.blogspot.cz/2009/07/spalna-bedroom.html

Na dvore sa za tých päť rokov vystriedali rôzne haraburdy, kým sa dočkali odsunu na smetisko/do zberu. Po kanalizácii vyzeral ako oranisko, ale už je znova zelený.

Ktovie, čo sa zmení za ďalších päť rokov, dúfam, že už budú zmeny aj viditeľné na prvý pohľad.

Novembrové jedlá - Food in November

Palacinky na slano zakončili október a zostalo nám aj na ďalší deň, takže november sa začal slanými palacinkami - namiesto údeného lososa som plnila našimi paradajkami, ktoré som predtým dala piecť nakrájané na polovice alebo štvrtiny do vyhriatej rúry a ešte som na panvici na masle opiekla šampiňóny. Pridala bazalku, pokvapkala paradajkovým olejom a hotovo:

 Zemiaky varené v šupke a potom ešte krátko opečené na cibuli, na posilnenie v sychravom počasí som do teplých zemiakov zamiešala nakrájanú kyslú kapustu.

 Domáci kváskový chlieb z ražného kvásku (žitného) a jačmennej, špaldovej i pšeničnej múky s chrumkavou kôrkou a vláčnou nerozsýpavou striedkou, ako si pamätám z detstva; spolu s opečenou šunkou od kosti, volským okom a nakrájanou jarnou cibuľkou:

 Vopred namočená zelená fazuľka mungo, povarená domäkka, zamiešaná s jačmennými krúpami, na masle opečenými šampiňónmi a dochutená drveným čiernym korením, rascou, rímskou rascou a pretlačeným cesnakom.

 Ovsená kaša z vločiek namočených cez noc v plnotučnom mlieku, na masle som zohriala nadrvený kardamóm, klinčeky a koriander, pridala namočené vločky. Podľa potreby som doliala mliekom, povarila, pridala trstinový cukor, nakrájané lieskovce a sušené marhule.
Ochucovať možno aj škoricou, muškátovým kvetom či orieškom, sladiť medom, lekvárom, džemom, zaváraným ovocím. Len treba hneď namočiť použitý riad, studená ovsená kaša je fantastické lepidlo :-)

 Recept na čiernu ryžu s fazuľou - Moros y Cristianos som uviedla už pred rokom, tentokrát som však k ryži piekla hovädzie namiesto bravčového.

 Domáci kváskový chlieb (vydrží bez ujmy aj týždeň - zabalený v utierke a pod skleneným poklopom) s vajíčkovou nátierkou z uvarených vajec vymiešaných s maslom, trochou kremžskej a plnotučnej horčice, s nadrobno nakrájanou šalotkou:

 Špagety s pečenými paradajkami v rúre, so šampiňónmi opečenými na panvici s papričkou, do hotového som pridala ešte nakrájaný pór a jarnú cibuľku. Zachránili gazdu po dlhej ceste od hroziacej smrti hladom ;-)

 Bábovka z masla, jačmennej, semolinovej a pšeničnej múky, s troškou mlieka, práškom do pečiva (používam bezfosfátový vínny kameň), s nastrúhanou kôrou z dvoch citrónov a pomaranča, drveným kardamómom a hrozienkami:

 Výborná krémová zelerová polievka podľa decembrového Apetitu, na šalotke som opiekla nakrájaný buľvový zeler a cesnak, pridala biele víno, nechala trochu odpariť a potom doliala vodu (vývar už som minula a kupované kelímkové ani práškové nepoužívam). Ochutila som muškátovým kvetom - v recepte je oriešok - drveným čiernym korením a soľou. Rozmixovala a priliala šľahačkovú smotanu. Recept v časopise ešte pokračuje opečenými hrebenatkami a kaviárom, ja som dala už len petržlenovú vňať.

 Ešte som skoro týždeň jedla plný hrniec špenátu, so zemiakmi varenými v šupke a potom na cibuli, s pošírovaným vajcom - keďže som naň bola sama, ale ja mám špenát rada. Bol z nadrobno nakrájaného listového, ochutený pretlačeným cesnakom.

Dobrú chuť - Bon appétit!