My sme mali šťastie a užili sme si biele Vianoce - na gemerskej chalupe, kam s nami cestoval aj Kocúr. Dlhá cesta mu nevadila, ležal v prepravke, občas vykúkal, cestovanie mu nespôsobovalo nijaké ťažkosti. Len prestávka na prebehnutie sa a osvieženie nezabrala, plašil sa z neznámeho prostredia. Na chalupe bolo ďalších šesť ľudí, ktorých ešte nevidel, psík, králička a papagáj (s nami cestovali ešte dve morčatá :-)). Spústa podnetov v novom prostredí, ale zvedavec po chvíli vyliezol z prepravky, väčšinu zostávajúceho času do noci strávil pod posteľami. Zhasla som, neprešlo ani štvrť minúty a už sa priplížil vedľa mňa do postele...
Zistili sme, že vie používať mačací záchod, asi voľakedy bol u niekoho doma - lebo žobroní keď dakto je a u nás sa to nemal kde naučiť, nikdy sme mu z taniera nedávali, ani nás nevidel jesť. Svoj látkový domček a vankúš si nevšímal, ťahal sa do postele. Ďalšie dni sa odvážil aj do obývačky, na kokršpanielku syčal, ona si ho našťastie veľmi nevšímala. Objavil slasti vyspávania na kresle a v lonách.
Vianočný stromček - tentokrát riedky metlový, ale voňavý - našťastie Kocúra nezaujímal. Vybrala som zo skrine riadne staré sklenené ozdoby, rôznych tvarov a farieb. Dokonca tam boli odložené aj kolieskové reťaze z farebných papierov, čo sme lepili ako deti. Roztiahnutý stôl slávnostne prestretý, spústa dobrého jedla, staré aj nové tradície (okrem kaprích podkovičiek aj filety), v pozadí pustené koledy, rodina vyštafírovaná... tak to má byť.
Postupne sa oteplenie dostalo aj do gemerských kopcov a sneh zliezal, až sa celkom vytratil. K početnému zvieraciemu spolku sa primotala jedného rána aj otrasená sýkorka, čo narazila do verandového okna. Kocúr zažíval nečakanú pohodu v posteliach, na koberci pod stolom a na kreslách, ale začalo ho už ťahať aj von, túžobne hľadel na pootvorené okno, potom sa premával po parapete. M. ho nechcel pustiť von - po tom čurbese, čo predviedol počas cesty. Ale po týždni si pokojne nechal nasadiť postroj a venčila som ho v prednej záhradke - síce ťahal brucho po zemi plaziac sa ako jazvec, ale už sa jeho panika zmenila na ostražitú zvedavosť a povodil ma aj do starej garáže a černičia v spodnom dvore.
Biele Vianoce s rodinou a spokojnou zvieracou perepúťou - viac už si možno želať len to, aby ich gazdova mama nestrávila v špitáli.
5 komentárov:
Ahoj Lussika !
stromeček jste měli opravdu svérázný !!!
Nestačím se divit, jak je váš Kocúr pohodový ! Za ten rok zjistil, že jste ti praví pánečci.
Měj se pěkně
Jaromila
Jé, tak to my na bílé vánoce štěstí neměli:-))
Pěkné vánoční střípky:-)
Ajka
Jaromilka, je to teda smiešna metla, ale vždy ma poteší vôňou, čo husté umelé nedokážu. Navyše na chalupe je obývačka vysoká 3, 30 m a bežné stromčeky úplne zaniknú. Všimla som si v Pelíškoch, že Michal viezol Šebkovcom podobnú metlu :-)
V Kocúrovi sa mieša strach so zvedavosťou a opatrnosťou. Pomaly už začína špekulovať nad miskou - predtým hneď zbaštil všeličo rovno z betónu na priedomí.
Ajka, my sme si biele Vianoce užili vďaka chalupe v 550 m n.m., doma bolo teplo. Keby bývali Vianoce o mesiac neskôr, biele by boli zrejme častejšie.
L
Milá Lusikka,krásné to máte,a co,že metla,když se nazdobí,je každý stromeček krásný,bez toho by to nebyly přece vánoce.Stromeček prostě musí být,ať je jakýkoliv.Obdivuju kocourka,četla jsem celý příběh jak se k vám dostal a jelikož jsem taktéž majitelkou kocourka,jen mazlivě prohlížím každou fotku.Miluju tato kočičí stvoření.Do nového roku přeji hlavně zdraví a také kupu štěstí.Děkuji za milé přání u mě na blogu.Krásného Silvestra přeje Monis
Náš vianočný stromček bola čerstvá voňavá jedlička. Akurát sa nám vypálili žiarovky, tak spodná vrstva svetielok už nesvieti. Ale Vianoce to boli krásne, presne také aké máme radi. EK
Zverejnenie komentára