pondelok 30. novembra 2020

Stodola 2019 - Barn 2019

V dvestoročnej stodole, teda v jej zbytkoch (ako odhadca napísal: dožilá stodola), sa vlani začali diať veci. Keď sme dom kúpili, ani by sme sa neodvážili pomyslieť, že na to príde - ale vedeli sme, že je potrebné čosi spraviť. Keď sa kamenné múry zrútia, už ich ťažko niekto postaví - je to náročné finančne i časovo. Dnes sa kto bude párať s obracaním každého kameňa, či sadne na to správne miesto. Už aj murovanie z obyčajných malých tehál a miešanie malty je pre mnohých zbytočne zdĺhavé.  Minulú jar ale predsa došlo na zapravenie múrov, aby tu vydržali možno ďalších sto, či aj dvesto rokov. Nerobili sme to sami, ale murári. Ja som dozerala, aby malta bola vápenná, aby nerozoberali viac, než nevyhnutne treba... 
Štartovacia pozícia v marci 2019:
štyri múry, kopa kameňa, niekde zbytky omietky, vnútri hromady kameňov, škridiel, odrezané konáre a bazové kmene...

aj toto ešte môže byť v prevádzkyschopnom stave... sa ukáže :-)

už pri ruinách zrútenej časti domu by spústa ľudí pochybovala a podarilo sa obnoviť... pôjde aj stodola, len treba chcieť

a sme tu, 25.3.2019 - vypadaná časť západného múra je zapravená, kameňov máme dostatok

horšie sú tie etapy, keď sa musí búrať - a búrať stenu z nepravidelných kameňov je lotéria, treba postupovať opatrne a citlivo (kapsy pre budúce preklady)

rozoberanie muriva pod presahujúcimi rímsami je napínavé

takmer už to je, múry stodoly budú prepojené, stabilizované, zatiaľ sa stavia debnenie

k trom prefabrikovaným prekladom som vybrala dvestoročný trám, ktorý býval na streche; takisto na zadnej strane - tam sa ešte zachoval zbytok trámového prekladu, na ktorom bývali zavesené posuvné vráta, teda si ani nevymýšľam čo tu nebolo

predný južný múr (na fotke vpravo) bolo treba trochu znížiť, potom na predný aj zadný vymurovať z tehál korýtko, do ktorého sa naleje betón, stodola tak bude zviazaná vencom (aby betón nebol naliaty priamo na pieskovcových rímsových kameňoch, omazali sme ich vápennou maltou)




streda 25. novembra 2020

Septembrová a októbrová záhrada - September & October Garden

Koniec leta a teplejšia časť jesene je v záhrade pekným obdobím. Sucho a horúčavy sa končia, pribúda vlahy, všetko zasa ožíva. V októbri sa záhrada zahalí do červenkastých odtieňov, keď listy pred opadom nachystajú zaujímavé predstavenie. Hrdzavé, červenkasté, oranžové a žlté farby listov dopĺňajú svetlofialkové kvietky astier, ktoré sa rozsemeňujú po záhonoch. Pod vyššími kvetmi a pod ružami si nenápadne kvitnú jesienky i jesenné krokusy. Úroda v septembri dosahuje vrchol: paradajky, cukiny, cvikla, mrkva zo záhonov, spolu s tekvicami (ešte ale máme i odložené z vlaňajšej úrody) a s už odloženým cesnakom a cibuľou. Tento rok som na jar, keď konečne otvorili záhradníctva, omylom namiesto priesad kalerábov zobrala kapustu (zelí). Úplne najlepšie podmienky nemáme, vlahy málo, horúčavy, hnojivo dostali pri výsadbe a potom ešte raz, inak sa musia spoľahnúť na to, čo si samy dokážu odobrať z pôdy. Ale bolo z toho pár menších hlávok. Začali sme zbierať slivky a jablká, z hrušiek tento rok nebolo nič. Na jar sme strom postriekali roztokom s hubou Pythium oligandrum, ale prípravok bol už po dobe spotreby a zdá sa mi, že táto huba na hrdzu hruškovú aj tak nijako nereaguje. Čiže všetky vytvorené hruštičky opadli ešte ako malé a listy boli na celom strome pokryté hrdzavými fľakmi. Do čerta aj s borievkami (jalovcami) v záhradách... (na vysvetlenie: hrdza hrušková má dvoch hostiteľov - niektoré druhy borievok, na ktorých prezimuje a na jar sa spóry prenášajú na hrušky; borievky zo záhrady ľudia obvykle nejedia, ale ani my nemôžme kvôli susedom jesť hrušky, iba ak nasadíme tvrdú chémiu; malý stromček sa hrdzou tak oslabí, že aj zájde a obvykle udávaná bezpečná vzdialenosť 200 metrov ani náhodou nestačí, problémom býva aj nad 500 metrov susedstvo týchto dvoch).

Koncom septembra začalo pršať, tráva sa zazelenala, pôda bola prevlhčená. Október pokračoval v daždivom počasí, takže som cibule na jarné kvitnutie začala sadiť neskoro, až po tom, čo nás chorý starý Kocúr opustil. V októbri sme zbierali paradajky, posledné cukiny, jablká, pred mrazmi sme schovali tekvice aj cviklu. Prázdne záhony som prečistila a vysiala som na ne zelené hnojivo facéliu (svazenku). V záhradníctvach dostať rôzne jednodruhové aj zmesové semená, ale treba dávať pozor na striedanie typov plodín: ako zelené hnojivo sa používa horčica i repka, ktoré patria do čeľade kapustovitých, takže po nich nie je dobré pestovať kapustu, kel, brokolicu, kaleráb... alebo po bôbovitých je zbytočné pestovať na mieste hrášok, fazuľu či bôb, lebo rastliny si samy vytvoria dostatok dusíka. Preto ako zelené hnojivo najradšej používam facéliu alebo pohánku. 

September:
slivka aj počas suchých horúcich rokov rodí bohato, len neviem, dokedy si budeme slivky vychutnávať - v kmeni je diera a strom je zasiahnutý šarkou, niektoré plody majú spuchrenú tvrdú dužinu

jesienka byzantská Colchicum byzantinum 'Album' v papradi pod jabloňou

kto by bol povedal, že tento záhon som minulú jeseň celý vyryla, vyčistila a znova osadila - už v lete z neho bola džungľa, jesienky začali kvitnúť veľmi skoro

hruška kompletne zasiahnutá hrdzou hruškovou :-(

druhé kvitnutie stračonôžky a jesienka panónska pod ľaliovkou

aj záhon na mieste bývalej marhule má džungľovitý charakter, pod ružami a pivóniami je spleť fialkových listov, medzi nimi prerastá iskerník, občas hluchavka... nerušene sa tu postupne rozrastajú jesienky Colchicum giganteum 'Giant'

sused sa už vlani v lete pustil do opravy kamenných stĺpov, na ktorých mali zavesenú železnú bránu - stĺpy boli nachýlené a brána drhla; museli sme trochu prerezať obrovský prerastený orgován, tento rok sused pokračoval rozobratím vršku pieskovcového múra medzi nami, takže sme znova museli z orgovánu odpíliť, aby bolo miesto... no a je načase to tam v rohu dať do poriadku - orgován vyrastá z päty múra, ideál by bol zachovať z neho čo najviac a pritom oddeliť korene od múra, aby doň nemohol vrastať... ktovie, či sa podarí zachovať oboje

väčšina astier v záhrade je svetlofialková, pár je trochu tmavších, ale ružové sú iba dve; veľká jesienka Colchicum autumnale 'Major' pod ružou, ktorá sa pekne rozrastá každým rokom

Wild Rover (Dickson, 2007)

trámová lavička z dvestoročných trámov zo strechy, stromčekovitá hortenzia 'Annabelle' je pri nej zatiaľ odložená

jesenný cyklámen neapolský Cyclamen hederifolium 'White Cloud', štítovka Chelone obliqua, a soška bledulí obalená listami

vstup do záhrady, pohľad vpravo: astry začínajú preberať vládu

Október:
vo veľkom ružovo-trvalkovo-cibuľovinovom záhone sa astry postupne riadne povysemeňovali:

v strede, za žltnúcimi pivonkovými listami, je bývalý oválny záhon, z ktorého som vlani spravila pridaním dvoch lalokov štylizovaný štvorlístok, za ním záhon pri marhuli a vzadu naľavo ružový paravan, kde sa tiež rozbláznila astra

pod hruškou rastie druhým rokom šafran nádherný Crocus speciosus subsp. speciosus; veľmi tmavá teplomilná historická remontantka Louis XIV (Guillot, 1859):

pohľad na veľký ružovo-trvalkovo-cibuľovinový záhon z druhej strany - trochu chaos, ale dôležité je, že stále kvitne

ľavá strana od vstupu do záhrady: ruže v záhrade, aj prepadávajúce ponad plot z dvora, pod nimi trvalky

júl a august

streda 18. novembra 2020

Septembrové jedlá - Food in September

Náš domáci kvasový pšenično-špaldovo-ražný chlieb nasucho opečený, potretý cesnakom zo záhrady a s vydusenými paradajkami ochutenými bylinkami a cesnakom, akási bruschetta:


Omáčka z vlaňajšej tekvice s haluškami a podusenými lesnými hubami.


Pečené zemiaky s cukinou, kapiou a paradajkami. Ako hlavné jedlo aj s klobásou. Pri tomto pečení som si privodila neopatrnosťou popáleniny druhého stupňa (chytila som rúčku panvice vytiahnutej z rúry). 


Raňajkovú omeletovú "tortičku" nachystal M., keďže som mala pravú ruku zafačovanú. V malej panvičke si omeletka spravila okraje. Je s cukinami a kuriatkami (lišky), úplne nakoniec dal navrch čerešňové paradajky.

Hovädzí guláš s koreňovou zeleninou, šampiňónmi, údenou mäsovou slaninou, dochutený troškou borievok (jalovec), novým korením, tymianom, príloha bola bulgur. Tento guláš nás zachránil niekoľko dní, keď sme museli vymeniť sporák - starému po tete sa už nedali zavrieť dvierka, podopierali sme ich trámom...

Frittata - vyššia omeleta so slaninou, cukinou a kuriatkami:

Bulgur sme mali ako pilaf so slaninou a zeleninou zo záhrady - cibuľou, podusenými paradajkami, cesnakom a cukinou.

Čierne rizoto (od sépiového atramentu) - crni rižot, risotto al nero di seppia - dochutené cesnakom a troškou nadrobno nakrájaných paradajok. Samozrejme so sépiovým mäsom:

Raňajky pre dvoch - opečená zelenina: cukina, kapia, paradajky, cibuľa, troška natrhanej sušenej šunky a do toho rozklepnuté vajíčka.

Vývar z opečeného kuracieho skeletu, tentokrát s celestínskymi rezancami. Tie sme si robili po prvýkrát.

Domäkka podusená glejovka s koreňovou zeleninou, do šťavy som dala slivkové čatní (povidla ochutené voňavým korením a cesnakom). S tarhoňou:

Dobrú chuť - Bon appétit!


štvrtok 12. novembra 2020

Stodola VI - Barn, Part VI

 Posledné roky v dvestoročnej stodole, III 2016 až VI 2018

Pohľad z provizórneho štítu doľava na južný múr stodoly a vpredu na dostavaný štít na pôvodnom mieste, kde stával, než sa koncom 60. rokov zrútil:
VI 2017

Z dverí provizórneho štítu výhľad do stodoly:

III 2016 - prístavok vpravo dole vznikol na mieste zrútenej časti maštale, bývalá majiteľka tam mala zrejme zázemie pre hydinu 

IV 2017 - väčšinu báz sme vypílili, prístavok bol postavený na vápennú maltu, takže sa dal ľahko rozobrať, objavil sa pôvodný, ale veľmi poškodený žľab (navrchu okovaný železom)

V 2017 - korene báz sme odstránili, a na pôvodnom mieste vykopali jamu pre betónový základ (na krajoch boli veľké zakladacie pieskovcové kamene), celkom dolu vidno očistenú podlahu zrútenej časti maštale

V 2017 - obnovený štít na mieste, kde býval do konca 60. rokov

VII 2017 - ponad štít už takmer nevidno do stodoly

Pohľad od susedov z kuchynského okna:
VI 2017 - obnovený štít už má vyliaty veniec

Pohľad z kôlne na prejazdnú časť - mlat a na východnú pernu stodoly:
III 2017 - bazy prerastajúce ponad južný múr sme začali píliť

VIII 2017 - štít je už postavený, za chvíľu prídu na rad pomúrnice a krov, aj rozobratie provizórneho štítu, ktorý slúžil päťdesiat rokov

Pohľad z obnovenej časti maštale cez stodolu na západný múr:
X 2017 

A toto už zasa vlastne stodola nie je - obnovená časť maštale po päťdesiatich rokoch
VI 2018

To je z prehľadu posledných desiatich rokov z asi dvestoročnej existencie stodoly všetko. Ale ďalšia etapa sa začala vlani, na to sa pozrieme nabudúce.