Po roku opäť pekná záhradnícka a záhradkárska udalosť - druhý júnový víkend patrí akcii Víkend otvorených záhrad. Každým rokom pribúda tých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti, zážitky a trochu vybehnúť z rutiny podnetnými rozhovormi s návštevníkmi, alebo majú dobrú príležitosť rozšíriť svoje vízie ďalej. Tento rok bol už desiatym ročníkom, my navštevujeme otvorené záhrady tretí rok. Tentokrát sme ich stihli najviac, veľmi vydarený to bol víkend.
A najlepšie tentokrát nielen na záver, ale i na úvod. Vidiecka záhrada Višňová už bola nafotená v niekoľkých časopisoch - to však neznamená, že tam netreba ísť, práve naopak, na vlastné oči, uši a nos je prehliadka záhrady ešte lepšia. Je to parádny príklad toho, ako zaobchádzať s pozemkom na vidieku (i keď zvolené výsadby sa hodia všade - aj ako kontrast k strohej novostavbe, aj do satelitu, aj ku staršej mestskej vile) - už sama predzáhradka láka k nazretiu: ovocný strom dodáva milosrdný túlavý tieň, aj čosi pod zub. Pod oknami voňajú bylinky s trvalkami a poskytujú obživu ľuďom aj opeľovačom či motýľom.
klasická vidiecka predzáhradka
Dvor je tradičný gazdovský - úzky dlhý priestor z oboch strán uzavretý budovami. Kedysi tu bolo hnojisko, pod nohami sa motali sliepky, kačky, husi a niekoľkokrát denne tadeto mohli prejsť aj kozy, kravy či kone. Kto už nechce alebo nemá čas hospodáriť, nájde tu vynikajúci príklad, ako zveľadiť vidiecky dvor. Citlivo opravené budovy (majitelia majú ateliér, kde navrhujú novostavby, rekonštrukcie, historické renovácie stavieb a projektujú aj záhradné úpravy, rekonštrukcie záhrad a krajinných prvkov) - obytná chalupa s hospodárskym zázemím, bývalé sýpky a stodoly sú obklopené hustou výsadbou trvaliek, kríkov a na dvore sa našlo miesto aj pre stromy. Samozrejme, všetko sú to listnáče, nechýbajú ani bazy.
bohaté trvalkové výsadby pod priedomím
Z dvora sa prechádza do zadnej záhrady, kde je pri kamennej stene zmiešaný trvalkový záhon, zvýšené zeleninové záhony, kompostér a samozrejme ovocné stromy so zákutiami aj na odpočinok - závesné siete alebo lavička.
pri tomto nádhernom záhone plnom kvetov (pre mňa netradičná kombinácia kosatcov s tieňomilnými orlíčkami a skôr vlhkomilným pichliačom potočným) jedna pani vysvetľovala svojim kamarátkam, že "bez tý folie, bez tý to ale nejde" - práve, že bez fólie to ide, trvalky sa môžu rozrastať, pôda je kyprá
Zadná časť pozemku je sad s lúkou. Presne ako prírodymilovní Angličania, aj tu majitelia pod ovocnými stromami a kríkmi nechali kvitnúť lúku, vykosené sú akurát cestičky. Nie je lepšia podpora biodiverzity a užitočného hmyzu, užoviek, ježkov alebo jašteríc... a načo si pridávať prácu neustálym kosením nakrátko, zhrabávaním trávy a následným zavlažovaním, lebo nakrátko pokosená tráva schne oveľa rýchlejšie, než vyššia.
Čaro záhrady, ktorá má samozrejme plaketu ukázková přírodní zahrada, spočíva v jednoduchosti zvolenej výsadby - listnaté stromy, opadavé kríky, spústa trvaliek. Nemusí to byť nič exotického, nič ohurujúceho, nič prehnane tvarovaného, panašované listy vedľa žltých a tmavočervených...
Tajomstvom úspechu je hustá výsadba spolu s nastieľaním - povrch pôdy nie je vidno, buriny v podstate nemajú veľkú šancu.
Na rozlúčku ešte pohľady na ten dvor, kde zabudnete na všedné starosti, len sa kocháte:
Záhony sú prírodne ladené, výsadba je rozvoľnená, bujná. Pod kvitnúcimi kríkmi (vajgélia, ruže - aj historické, drieň) je hustá podsadba z pakostov, orlíčkov, šalvií, rozchodníkov, rebríčka, výšku dodávajú žltušky, udatník, centrant. V uzavretom dvore hrá úlohu zrejme túlavý tieň budov aj stromov, pretože som videla kombinácie rastlín, ktoré sa obvykle udávajú na slnečné miesto i tých do polotieňa-tieňa. Nechýbajú ani jarné cibuľoviny, i keď v čase otvorenej záhrady boli už odkvitnuté.
