utorok 31. januára 2017

Decembrové jedlá - Food in December

Túto delikatesu pripravil M. - osso buco, mäso aj so špikovou kosťou najprv opiekol a potom dusil domäkka aj s omáčkou. Rizoto je milánskeho typu, so šafranom. Bolo to výborné! 

Zo štyroch kačacích krkov bol vývar ako lusk a zostalo dosť mäsa aj na rizoto s drobnou čiernou šošovicou beluga a jačmennými krúpami. 

V Lidli som kúpila veľký plátok odležanej roštenky, ktorú stačilo len okoreniť a opiecť akurát, aby v strede zostala ružová. Omáčka je z výpeku, naloženého zeleného korenia (prekrájala som ho na menšie kúsky) a do odstavenej omáčky som zamiešala maslo. Zemiaková kaša s maslom a troškou mlieka, podusené fazuľky na skus dochutené nadrobno nakrájaným cesnakom. Mali sme z jedného plátka tri porcie. 

Pomaly pečené dolné morčacie stehno z farmy, dochutené bylinkami a drvenou rascou našskou i rímskou. Do pekáča som pridala i z našej kyslej kapusty. 

Tento likér robila moja mama, je z drienok - ochutnala som to po prvýkrát v živote a chutilo mi.

A po prvýkrát v živote som robila i jedla kapra načierno. Mäso vďaka pošírovaniu v zeleninovom náleve zostalo šťavnaté a omáčka mi chuťou pripomínala sviečkovú, nebola veľmi sladká - ako by sa podľa surovín mohlo zdať. Určite to ešte zopakujeme.

Dobrú chuť - Bon appétit!
 

sobota 28. januára 2017

Vianočná retrospektíva - Christmas Flashback

Že čo ešte splietam vyše mesiaca po Vianociach? Niekde sa uvádza, že sa vianočné sviatky končili Hromnicami, vtedy sa vraj odstrojoval stromček. Aj naša susedka to tak robí. Stromček máme dávno sprataný, ale na fotky sa pozrieť môžme.
Mali sme tráviť Vianoce s M. rodičmi, tých ale skolila nejaká angína, takže sme sa u nich dlho neohriali a pokračovali sme za našimi na chalupu. Sneh síce nebol, ale mráz sa s vlhkým vzduchom zahral a všetko bolo aj bez snehu nádherne biele. Potom aj tak trochu nasnežilo. Mačkám sa toľko cestovania nepozdávalo, ale na chalupe sa udomácnili raz-dva. Kocúr si poležal skoro pri každej peci a Liši okupovala hlavne paplóny.




Stromček sme vlani kúpili v kvetináči a celý rok úspešne prežil, aj aklimatizáciu cez studenú verandu do vykúrenej obývačky. Ozdobila som ho sklenenými ozdobami novými aj starými, i plastovými vločkami. Od Štefana sa naša posádka rozšírila, človečia i zvieracia. Niektorých vábila lyžovačka, ja som chodila na prechádzky, aj v mrazoch pod -8 °C. Každý deň sme chodili k susedkiným dverám prikrmovať miestne mačky, priživili sa i vtáky. Počasie prialo tvorbe ľadového svietnika, dala som doň brečtanové listy, smrekovcové šišky a šípky.




Na Silvestra sme mali bohatú večeru, ako býva v našej rodine zvykom. O polnoci prípitok na šťastný nasledujúci rok, potom sa naobliekať a trochu si zablýskať. Po Novom roku nastal čas na odstrojenie stromčeka a presun cez verandu zasa von. Gazdu predsa len dohnala angína, Liši ho poctivo liečila - ležala pri ňom na paplóne celé dni aj noci.
Na Troch kráľov bolo slnečno, priezračný vzduch. Vybrala som sa na prechádzku hore úvozom, ale ďaleko som nedošla. Bolo mínus sedem, mala som bordovú vlnenú čiapku, ale skoro som bola ako Červená Čiapočka. Na štekanie v lese nad úvozom som najprv nereagovala a kráčala ďalej. Ale potom som ich videla, pobehovali dvaja pomedzi stromy len asi tridsať metrov nado mnou. Čo najtichšie a najrýchlejšie som išla naspäť k ceste. Tie stopy v snehu (vľavo dole na fotke) neboli psie!






Som vyviazla živá a zdravá, potom ma i mrzelo, že som nič necvakla, ale zostal vo mne príjemný pocit z neuveriteľného zážitku. Tak vám všetkým prajem, aby ste tento rok zo všetkého ľahko vyviazli, v plnom zdraví.

pondelok 23. januára 2017

2017

V roku 2017 sa ešte toho moc neudialo, ale predsa, aspoň mozaikovito malý náhľad, ako si žijeme.
Prvý týždeň nového roka sme ešte boli na chalupe u rodičov. Mačky vôbec neboli nadšené z dlhého cestovania. Doma nás čakala snehová pokrývka, odvtedy párkrát prisnežilo, ale napriek vytrvalým mrazom má slnko silu a kde sa opiera väčšinu dňa, tam už sneh zlieza - ale zem zostáva zmrznutá.


preletnený cyklámen pekne kvitne

hruške sme nechali v novembri mierne zosadiť korunu a odpíliť prasknuté suché konáre


V záhrade i na dvore sú dôkazy o čulom pohybe - mačky, zajac, vtáčiky a asi aj kuna. Jedna kategória by sa tu však motať nemusela. Mačky chytili v dome za týždeň troch piskorov (rejsek) - M. sa potom snažil poplátať maltou všetky praskliny a minidiery, kade by sa sem mohli prešmyknúť. No ale ešte viac ma naštval "vtáčik", ktorý došiel hodovať na kuchynský parapet - okrem stehlíkov, sýkoriek, brhlíkov a drozdov som tam raz videla potkana! Nevadila mu ani Liši hneď za oknom, naveľa ušiel po fasáde, až keď som otvorila okno. Nadávala som na tú módu dávať všade hrboľatý brizolit - no po hladkej vápennej omietke by sa potkan ťažko vyštveral na parapet vo výške tri a trištvrte metra! Všetko som z parapetu zmietla na zem a M. potom navŕtal do nadpražia háčik, kam som zavesila kokos s lojom. Dúfam, že až taký kaskadér ten potkan nie je. 





Už v polovici mesiaca začali snežienky vytŕčať prvé púčiky spod snehu. Ich snahu zabrzdil vytrvalý mráz, takže než sa rozvinú a než odkvitnú, prejde ešte veľa času. Okná sú niekedy do rána namrznuté (aj keď večer dávam do lampášov čajové sviečky), ale stačí na chvíľu otvoriť vnútorné krídla a vrstvička sa roztopí, tabuľky utriem mikrovláknovou utierkou a je hotovo.
Z vianočných prírastkov mám na tehlovom parapete v obývačke bridlicovú podložku, porcelánovú priesvitku-svietnik a zhášadlo.
Prvý z vtáčikov nové kŕmenie objavil brhlík. Majú to ťažšie, lebo z výšky veľmi dobre vidia každý pohyb v kuchyni - kým boli kryté dole za rámom, mali pokoj a cítili sa bezpečne.
Kocúr je už od konca septembra zavretý vnútri - akoby mu nestačilo, že má slabé obličky a musí baštiť nízkobielkovinovú diétu, pochytil sa s niekým a ten mu doškriabal brucho. Prvé dni bol ťažký maród, potreboval poľutovať - až tak, že si vyskočil aj na gazdovu mamu, inak sa okrem nás všetkých bojí (resp. je nanajvýš opatrný a necháva si odstup). To ešte bolo pomerne teplo, kým sa mu rany zahojili, ako-tak mu dorástla vyholená srsť, už sa zjesenilo a schladilo. Túžobne funí popod dvere a okná, vystrkuje sa pri vetraní - hlavne, že okrem toho trávi väčšinu dňa priamo na radiátore alebo aspoň na parapete nad ním. Celé Vianoce preležal nalepený vedľa rozohriatej pece.

pondelok 2. januára 2017

Novembrové jedlá - Food in November

Z novembra som vybrala iba stručne, aby som sem opakovane nevkladala to isté - avšak ako novoročný darček som zväčšila rozmer fotiek :-)
Kúpili sme si zasa morku zo statku, takže sme mali pomaly pečené dolné stehno, pomaly pečené horné stehno, trup aj krídlo...
Medailónky z morčacích pŕs ochutené čerstvo pomletým korením, provensálskymi bylinkami a sušenou šalviou, k nim zemiaky s maslom a vňaťovou cibuľkou + paradajková salsa ochutená cibuľou, cesnakom, sušenou šalviou aj tymianom:
 Pomaly pečené morčacie horné stehno, k nemu som neskôr dala piecť kyslú kapustu. Príloha sú pučené zemiaky s maslom, cibuľkou a kôprom. 
 Aj morčacie krídlo som pomaly piekla na nízku teplotu, ochutila som ho korením, soľou, štipkou údenej sladkej papriky a zázvorom. Do výpeku som nakrájala cibuľu a pridala paradajkový pretlak. Ku krídlu sme mali krémové rizoto so zeleninou:  
 Kapustu sme si naložili sami do päťlitrového súdka, takže som ju hojne používala. Aj do polievky z našej bielej fazule, k tomu pár zemiakov a namiesto zápražky lyžica chlebového kvásku. 

Bon appétit - dobrú chuť!