Že čo ešte splietam vyše mesiaca po Vianociach? Niekde sa uvádza, že sa vianočné sviatky končili Hromnicami, vtedy sa vraj odstrojoval stromček. Aj naša susedka to tak robí. Stromček máme dávno sprataný, ale na fotky sa pozrieť môžme.
Mali sme tráviť Vianoce s M. rodičmi, tých ale skolila nejaká angína, takže sme sa u nich dlho neohriali a pokračovali sme za našimi na chalupu. Sneh síce nebol, ale mráz sa s vlhkým vzduchom zahral a všetko bolo aj bez snehu nádherne biele. Potom aj tak trochu nasnežilo. Mačkám sa toľko cestovania nepozdávalo, ale na chalupe sa udomácnili raz-dva. Kocúr si poležal skoro pri každej peci a Liši okupovala hlavne paplóny.
Stromček sme vlani kúpili v kvetináči a celý rok úspešne prežil, aj aklimatizáciu cez studenú verandu do vykúrenej obývačky. Ozdobila som ho sklenenými ozdobami novými aj starými, i plastovými vločkami. Od Štefana sa naša posádka rozšírila, človečia i zvieracia. Niektorých vábila lyžovačka, ja som chodila na prechádzky, aj v mrazoch pod -8 °C. Každý deň sme chodili k susedkiným dverám prikrmovať miestne mačky, priživili sa i vtáky. Počasie prialo tvorbe ľadového svietnika, dala som doň brečtanové listy, smrekovcové šišky a šípky.
Na Silvestra sme mali bohatú večeru, ako býva v našej rodine zvykom. O polnoci prípitok na šťastný nasledujúci rok, potom sa naobliekať a trochu si zablýskať. Po Novom roku nastal čas na odstrojenie stromčeka a presun cez verandu zasa von. Gazdu predsa len dohnala angína, Liši ho poctivo liečila - ležala pri ňom na paplóne celé dni aj noci.
Na Troch kráľov bolo slnečno, priezračný vzduch. Vybrala som sa na prechádzku hore úvozom, ale ďaleko som nedošla. Bolo mínus sedem, mala som bordovú vlnenú čiapku, ale skoro som bola ako Červená Čiapočka. Na štekanie v lese nad úvozom som najprv nereagovala a kráčala ďalej. Ale potom som ich videla, pobehovali dvaja pomedzi stromy len asi tridsať metrov nado mnou. Čo najtichšie a najrýchlejšie som išla naspäť k ceste. Tie stopy v snehu (vľavo dole na fotke) neboli psie!
Na Troch kráľov bolo slnečno, priezračný vzduch. Vybrala som sa na prechádzku hore úvozom, ale ďaleko som nedošla. Bolo mínus sedem, mala som bordovú vlnenú čiapku, ale skoro som bola ako Červená Čiapočka. Na štekanie v lese nad úvozom som najprv nereagovala a kráčala ďalej. Ale potom som ich videla, pobehovali dvaja pomedzi stromy len asi tridsať metrov nado mnou. Čo najtichšie a najrýchlejšie som išla naspäť k ceste. Tie stopy v snehu (vľavo dole na fotke) neboli psie!
Som vyviazla živá a zdravá, potom ma i mrzelo, že som nič necvakla, ale zostal vo mne príjemný pocit z neuveriteľného zážitku. Tak vám všetkým prajem, aby ste tento rok zo všetkého ľahko vyviazli, v plnom zdraví.
4 komentáre:
Lussi,krásné jak prostíráte.Jsi jak moje švagrová,ta ti udělá čaj,ale tak krásně k tomu prostře a vše líp chutná.Už se těším na další fatečky.Alib.-
Alibabka,
aj mne sa slávnostné prestieranie páči. Hneď to navodí pocit pohody a človek zabudne na "fast-food", na kelímok do ruky a behom preč s ním... Niekedy je fajn spomaliť a len si vychutnávať.
L
Krásne, takéto stromčeky so starými ozdobami sa mi páčia najviac, a tie vločky mi pripomenuli detstvo, aj my sme ich mali, dúfam, že ich niekde u babky nájdem. A vlci, úžasné. Aj mráz mi chodí po chrbte, ale stretnúť by som ich chcela tak, aby som ich ja videla a oni mňa nie:-)
Dani,
aj ja mám rada sklenené ozdoby. Zavesila som tam aj vyslovene historické, zafarbenie sa z nich pomaly stráca a ozdobené sú len jednou bielo nakreslenou vetvičkou... Bolo mi ich ľúto, dnes by o ne nik ani nezakopol, keby ich niekde vystavili v predajni :-)
Mne teda chvíľu trvalo, než mi došlo, že to nie je pes - nikde žiaden človek, o chvíľu sa vynoril druhý menší, mali sivobiele kožuchy a huňaté chvosty. Nemyslela som si, že vlci štekajú, len že vyjú :-)
Pobrali sme sa rovnakým smerom, našťasie sa po pár krokoch vybrali vyššie na kopec. Aj sme sa tam na druhý deň išli prejsť v skupinke, ale už sme videli len stopy.
L
Zverejnenie komentára