Februárové jedlá - Food in February

Prvého februára sme mali špagety so zeleninou opečenou na panvici: nakrájaný cesnak, kúsok papričky, sušené paradajky, šampiňóny, cukina a pór. Ružičky brokolice som krátko povarila vedľa v kastróle.

 Na gazdove narodeniny sme si dali palacinky s karamelizovaným banánom a veľmi chutné višňové víno.

Pečené jahňacie kolienko s bylinkami, rascou a feniklovými semienkami, so zemiakovo-kukuričnou kašou a krátko poduseným čerstvým špenátom na masle a cesnaku s hráškom:

 Počas fašiangov (masopustu) som sa rozhodla pustiť sa do tradičných šišiek. Vydarili sa pekne, s troškou rumu v ceste, ale poviem vám, že na toľko bravčovej masti s olejom môj žalúdok nie je stavaný a bol rád, že je to len výnimočná záležitosť. Šišky som neplnila ničím, jedli sme ich s penou z bielkového snehu zmiešaného s citrónovou kôrou a marhuľovým lekvárom.

 Na raňajky omeleta s kúskom maďarskej klobásy, posypaná žeruchou:

 Nesmieme zabudnúť ani na elixír, čo nás od jesene až doteraz chránil pred chorobami - čerstvá ovocno-zeleninová šťava. Základom sú jablká zo záhrady alebo kúpené z miestnych sadov, k nim mrkva, citrón, pomaranč, cvikla, ananás či limetka v rôznych kombináciách. Vždy som v zime trpela na ochorenia dýchacích ciest s teplotami, tento rok vôbec. Odporúčam všetkým nielen pitie čerstvých štiav, ale aj prečítať si čosi o Gersonovej terapii - americký lekár nemeckého pôvodu tvrdil, že pitím štiav sa dá vyliečiť aj rakovina. To vám nezaručím, ale určite odporúčam pozrieť si film Food matters (Na jedle záleží), nájdete ho aj pod heslom Fakta o potravinách. O liečbe rakoviny stravou je film The Gerson Miracle - Gersonův zázrak. Ja z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pitie čerstvých štiav chráni pred chorobami. Najprv sme pili každý deň, každý druhý, potom aj menej často. Vypili sme za zimu desiatky kíl jabĺk.

  Orientálne rizoto, či pilaf, ako chcete. Na opečené koreniny (rímska rasca, koriander, kurkuma, paprička, štipka škorice a kardamómu) a sezamové semienka som dala ryžu, postupne podlievala a varila. Zvlášť som si opiekla papriky, ošúpala a pridala do pilafu, aj opečenú cukinu, do hotového ešte nakrájanú cibuľu a pór - nechať len spariť pod pokrievkou.

 Pred koncom fašiangov som ešte skúsila fánky podľa tohto receptu, ale z polovičnej dávky. Vyprážané jedlá sú chutné, ale naozaj ťažké, navyše som cítila masť s olejom po byte ešte niekoľko dní; odhliadnuc od toho - čo s toľkým použitým olejom... Ďalšie roky sa vrátim k svojej tradícii - že nebudem vyprážať tradičné predpôstne maškrty :-) Fánky som posypala cukrom navlhčeným trochou rumu.

 Na Valentína sme si upokojili trávenie šafranovým krémom podľa Emanuela Ridiho. Postreh prvý - nemiešať nerezovou metličkou, šafranové vlákna sa z nej zle vymotávajú :-) Postreh druhý - mali sme každý dve porcie, mne viac chutil krém mierne vlažný, než úplne vychladený. Asi preto, že aj puding radšej jedávam teplý.

 Zeleninová polievka s krúpami - zemiaky, červená kapusta, cesnak a ružičky brokolice:

 Soté z kuracích pŕs s rascou a korením, pred koncom som pridala aj pór, príloha je kuskus s hráškom. Do šťavy som zamiešala trošku smotany.

 Prepadla ma chuť na hamburger - takže sme si spravili doma podľa fantázie. Hovädzie mäso s bravčovým sme pomleli a ochutili drveným korením, rímskou rascou, papričkou a pretlačeným cesnakom. Opiekli na grilovacej panvici, na masle opražili šampiňóny, na panvici zohriali aj pletenky. Burger sme poskladali aj s rukolou i jarnou cibuľkou, poliali domácou majonézou s červeným a zeleným korením, kurkumou a jarnou cibuľkou. Delikatesa.

 Opečená korenená krkovica preliata domácou majonézou a pučené zemiaky. V jednoduchosti je krása i chuť.

 Opečený lososový filet so zemiakmi varenými podľa Jamieho Olivera - aj so šupkou, s tymianom a citrónovou kôrou, na tanieri pokvapkané olivovým olejom a posypané kôprom.

 Zimný koláč podľa časopisu Country Homes and Interiors - zo sušených sliviek, datlí, jabĺk a hrozienok máčaných v ochutenom víne (Glögg z Ikei alebo ako som spravila ja - normálne víno som ochutila škoricou a klinčekmi), ktoré sa po dôkladnom niekoľkodennom nasiaknutí pridajú do cesta z piatich vajíčok (dala som len štyri), 250 g masla, 250 g tmavého cukru, štvrť kila múky, práškom do pečiva - používam vínny kameň, korením mixed spice - škorica, muškátový oriešok, klinčeky, koriander, zázvor a čierne korenie alebo štipľavá paprika - a nasekanými lieskovcami. Pečie sa to na 170 stupňov asi polhodinu, potom sa teplota zníži na 150 a ešte sa dopeká približne dve hodiny - odporúčam častejšie kontrolovať. Podľa receptu po vychladnutí vydrží koláč až mesiac v plechovke, ale my sme ho samozrejme pojedli oveľa rýchlejšie. Jablká aj slivky sme mali vlastné nasušené.

 Bažant pečený v keramickom pekáči - ochutený rozmarínom, drvenou rascou, čiernym korením a borievkami (jalovec), neskôr som pridala nakrájané lesné huby, mrkvu a petržlen, posypala ešte rozmarínom a paprikovými vločkami - z našej vlaňajšej červenej papriky. Do výpeku som primiešala kúsok masla. Príloha zemiaky varené v šupke a opečené na cibuli. Bažant bol kúpený, nie ten, čo sa motá za domom ;-)

Hovädzie roštenky pečené a podusené domäkka, ochutené rascou, rímskou rascou, koriandrom, tymianom a cesnakom, s kukuričnou kašou.

 Gnocchi (kúpené talianske) s krátko opečenou zeleninou - cesnak, mrkva, cukina a brokolica, a trocha smotany:

 Jednoduchá a rýchla roláda - cesto zo 175 gramov roztopenej kvalitnej čokolády, ktorú po schladnutí zamiešame do krému zo 175 gramov cukru vymiešaného s piatimi žĺtkami a potom jemne primiešať bielkový sneh. Pečie sa asi dvadsať minút na 180 stupňov. Roládu som plnila krémom z vyšľahanej šľahačky s gaštanovým pyré, kvapla som aj trochu rumu. Cesto som nechala medzi papriermi na pečenie prikryté vlhkou utierkou aby sa ľahšie rolovalo.

Dobrú chuť - Bon appétit!

Apríl - April

Prapodivný tento apríl... V marci ešte snežilo, takže sa v apríli stretli skoré jarné snežienky s krokusmi, violkami, čemerica s hyacintami, narcismi a tulipánmi. 

Síce jar prišla neskoro, ale kvety to rýchlo dohnali, stačí pár teplých slnečných dní a stihlo všetko rozkvitnúť ako aj vlani. Čemerica mne kvitne vždy v apríli, neviem, ako ju v záhradkárskych časopisoch prezentujú v decembri či v januári. Takisto snežienky mi nikdy nekvitli už v januári, najskôr vystrkujú púčiky koncom februára, tento rok kvitli od marca do polovice apríla.

 Pod jabloňami pri múre máme skoro celý deň tieň a pôda sa dlho drží vlhká, tam mi snežienky vydržia dlho - preto sme ich tam rozsadili od studne, nehrozí im pokosenie kým zaťahujú listy. Počas leta a jesene to tam trochu zarastie, ale na jar to ide dobre vyplieť, dokonca aj kozia noha. Po snežienkach kvitnú krokusy, violky, narcisy a pridávam postupne aj nezábudky. Vedľa sú hortenzie s narcismi, tento rok sme záhon ešte predĺžili a zasadili aj pľúcniky i srdcovky.

 Krokusy sa držia v rámci možností, vlani sme prišli o dosť hľuziek, zdá sa, že tento rok neubudli. Kvitnú aj ďalšie, čo sme zasadili začiatkom zimy a v januári. Ich nežné krehké kvietky ma každý rok fascinujú. 

V záhone za višňou vyšli puškínie (celkom zázrak po vlaňajšej teplej zime a hlbokých mrazoch vo februári a pri obľúbenosti našej záhrady u hlodavcov) aj modrice, budú tiež tulipány. Pri múre pomohli košíky (snáď aj solárny pípač) a rozkvitli scily, puškínie, modrice aj hyacinty.

Na pozemku za domom, v susedovie parku a v šírom okolí žijú bažanty. Aj popri cestách ich hojne vidno, áut ani vláčika-motoráku sa neboja, zobú pokojne pri krajnici. Zato pri pohybe človeka už sa plašia. Začiatkom apríla sa podvečer jeden špacíroval na pozemku, blížil sa k mačke, čo tam striehla na hlodavce. Mačka sa pred veľkým bažantom držala v ústraní, keď sa k nej blížil, prikrčila sa a s vypúlenými očami sledovala, čo sa bude diať. Bažant ktovie, či o nej vôbec vedel, prešiel až pod kuchynské okno a tam si hrabal.
Ich stretnutie som vyfotila cez okno, aby som ich nevyplašila, potom bažanta ešte z otvoreného kuchynského okna pomedzi konáre bazy, borovice a jablone:

Divé kačky majú stále v obľube náš mestský potok, ani venčiace sa psy ich neplašia. Znova sme im dali kúsok pečiva - najprv prišli z potoka tri a potom prileteli ďalšie tri. Pristávací manéver na chodníku zo zámkovej dlažby skoro nezvládol jeden káčer, chudák sa pošmykol. Pri tom pristávaní mali kačky pekáčovú podobu :-)

Iný deň som zasa vymákla na pozemku dve sojky (Garrulus glandarius) a samčeka žlny zelenej (Picus viridis):

 Na okolitých poliach okrem bažantov žijú vo veľkom počte zajace a skupinky srniek. Stačia im malé pásy kríkov a stromov, vídam ich prakticky na rovnakých miestach kúsok od cesty. Fotka je ešte z konca marca:

Veľká noc - Easter

Cez veľkonočné voľno sme mali plný dom návštev. Bolo nás sedem dospelých a dve deti. Keďže som uplynulý rok bola skoro polovicu času sama doma a M. pracovne v zahraničí, bola to celkom skúška manažérskych a kuchárskych schopností. Myslím, že sme to pekne zvládli a nikoho netrápili hladom :-)

Za pár rokov nášho pobytu v dome sa v záhrade a na pozemku za domom vystriedali bažanty, zajace, lastovičky a túto zimu sa na potoku usídlili kačky. Premávajú sa popri chodníku a ľudia ich občas kŕmia - išli sme aj my s gazdom. Kačky sa najprv opatrne motali v úctivej vzdialenosti, keď sme im hodili kúsky rožka začali sa približovať. Postupne doťapkali až na chodník.

 Na Veľký piatok sme sa zobudili do zasneženého rána. 29. marca u nás na rovine - no prekvapujúce a už trochu otravné. A kvôli čomu sa u nás zišli všetci od západných aj východných susedov? Variť pivo. Tentokrát z dvadsiatich litrov vody, dvoch kíl sladu a 60 gramov chmeľových granúľ. Do kvasnej nádoby chlapi stočili takmer šestnásť litrov - teraz pivo kvasí dolu, kde má okolo trinásť stupňov. Prvé pivo na jeseň 2011 sme nechali kvasiť v chladničke pri desiatich, čo bolo trochu málo a preto to dlho trvalo. Uvidíme, ako sa bude dariť tomuto veľkonočnému.

M-ov brat priniesol akčnú zábavu - vzduchovku, luky so šípmi (po luku túži aj gazda) a nasadil hospodárovi do hlavy aj lietadlo na diaľkové ovládanie. Keď si ho zadováži, bude so mnou chodiť na prechádzku! Bezcieľne sa mu túlať nechce, naháňať lietadlo po poli vraj áno :-)
Tigrovaná mačka (kocúr?), čo v lete liezla hore schodmi do kuchyne, si nás už asi definitívne vybrala a každý deň spáva na zabudnutej kope trávy v záhrade, motá sa na priedomí a hľadá čosi pod zub. Zdá sa, že nám prischla...

 V sobotu som upiekla mazanec - časť múky som nahradila špaldovou, preto bol tmavší a nemala som mandle, iba orechy. Ale nikomu to nevadilo a mazanec celkom úspešne zmizol. Nedeľné menu bolo tradičné - pekný kus údeného od mäsiara a zemiakový šalát s domácou majonézou.

Zdá sa, že konečne prišla jar. Počasie týchto dní obvykle prišlo začiatkom marca. V záhrade sme zatiaľ nič nevysiali, v najbližších dňoch musíme dosť zabrať. Zatiaľ vykúkajú cesnakové vňaťky a kvitnú drobné cibuľoviny i čemerica.

Prajme si, nech sa vyčasí a hravo stihneme všetky jarné práce :-)

Januárové jedlá - Food in January

Ubehlo veľa času, ale snáď si pospomínam čo som varila a na čom sme si pochutili prvý mesiac tohto roka. 

Začali sme kapustnicou po návrate domov štvrtého januára, keďže sme ju na Silvestra nemali. Škoda, že tu ťažko dostať dobré klobásy maďarského typu. Tieto síce mali také byť, ale konzistencia je typická nemecko-česká suchá, klobása pripomína párky. Kapustnica nám však padla dobre.

 Upiekli sme si tiež kuraciu roládu so šampiňónovou plnkou a cibuľovo-cesnakovou ryžou.

 Bageta s údeným lososom, polníčkom a koktejlovými paradajkami:

 Kúsok pečeného jelenieho stehna s omáčkou z lesných húb s maslom a so zemiakmi varenými v šupke.

 Káčerie prsia ako steak - ochutené čiernym korením a soľou, s caponatou z našej tekvice hokkaido - pečenou  v rúre s cesnakom, šalotkou a hrozienkami. Recept z knihy Zdeňka Pohlreicha Vejce nebo slepice, delikatesa. Plus k tomu šalát z polníčka, papriky a cherry paradajok.

 Opäť jedlo z tradičných rodinných receptov - paradajková kapusta, prevoňaná klinčekmi. Najlepšia s hovädzo-bravčovou fašírkou :-)

 A ešte spomienka na slovenské chuťovky - cigánska pečienka. Opečená alebo grilovaná krkovica s cibuľou a horčicou sa podáva v žemli na každých hodoch, trhoch a vinobraní. My sme si grilovali doma na panvici, mäso sme nechali odležať pár hodín pokvapkané olejom a ochutené bylinkami s troškou papričky.

 K nedeľnému tekvicovému perníku sme si dali pravú arabskú kávu. Je pražená menej, než je zvykom tu v Európe a ochutená kardamómom, výsledkom je svetlá farba a zaujímavá chuť:

 Šošovicovo-krúpová kaša k zbytku fašírok, v januári sme si dopriali trochu sýtejšie jedlá, než zvyčajne.

 Pečený morský ostriež s kašou z pečeného sladkého zemiaka, pečeného cesnaku a varených zemiakov s trochou masla.

Bon appétit - dobrú chuť!