štvrtok 29. septembra 2011

Pod zub - Something to eat

V auguste sme si pochutili aj na králikovi pečenom so slaninou, cesnakom a cibuľou, posypanom sušenými bylinkami:
Pappardelle s omáčkou, ktorú som si vymyslela podľa stavu chladničky: popučené avokádo pokvapkané citrónovou šťavou, opečený baklažán ošúpaný a rozmixovaný, cesnak, korenie, soľ, panenský olivový olej a navrch grécke olivy:
Jednoduchá rýchla zemiaková polievka - s čerstvou petržlenovou vňaťou, teraz som pridala aj pretlačený cesnak (hotové rýchlejšie, než sáčková...):
Kuracie prsia narýchlo opečené na panvici, špikované maslom, ochutené šafranom, tymianom a rozmarínom, príloha grilovaný šampiňónový klobúčik s rozmarínom a cesnakom, na zvyšku masla opečená bagetka a domáce paradajky, mňam:
Tvarohovo-maslovo-levanduľová bábovka podľa receptu z augustového Apetitu, odporúčam ešte do cesta pridať strúhanú kôru z citróna:
Pečeň podľa receptu Z. Pohlreicha (s lokálnymi úpravami) - namiesto jabĺk sme využili naše hrušky, dusili sa v omáčke z maslového karamelu a bieleho vína, pečeň sme krátko opiekli s nakrájanou cibuľou a podávali so zemiakovou kašou - biele víno bolo Rulandské šedé neskorý zber 2009, Minaret - Chateau Lednice:Ďalší šéfov recept na sviečkovú v zeleninovej marináde s vínom (talianske Campone 2009, Rosso di Montalcino od Frescobaldi), použili sme grilovaciu panvicu a bolo to vynikajúce. Ako prílohu som podusila na masle fazuľky a cukinu, posypala som trochou tymianu, so zvyšným Campone v pohári - bolo to fantastické:August sme zakončili grilovanou roštenkou z býka, bola mäkká, že ju stačilo len trochu pokvapkať olejom, posypať bylinkami a pridať trochu pretlačeného cesnaku... M. griloval vonku spolu s jarnou cibuľkou, jedli sme s domácim chlebom:Spravila som aj čosi ako ratatouille alebo lečo z patizóna, cukiny, cesnaku, cibuľky a paradajok. Pointa bola v čerstvej chilli papričke, nedala som ani polovicu a čím ďalej, tým to viac štípalo. Túto zmes sme jedli na chlebe, potom som odobrala kus do rozmixovanej cukinovej polievky a ešte sme zbytok dojedli s pečeným bravčovým mäsom ako omáčku, keď som do pekelne štipľavého zbytku pridala trochu výpeku a paradajkový pretlak. Multijedlo :-DV septembri prišla na tanier ryba - filet z kapra pečený na zemiakoch v alobale, s korením a rascou:Opäť recept z augustového Apetitu - cestoviny s konzervovaným tuniakom, nastrúhanou citrónovou kôrou, citrónovou šťavou, kaparmi, nakrájaným cesnakom a olivovým olejom - rýchlo hotové, okrem cestovín sa nič nevarí:Na grilovacej panvici opečená krkovička s bylinkami, k nej taktiež opečené šampiňóny a zelené fazuľky:Na záver čosi ľahšie, tortilla plnená zmesou kukurice, popučeného akvokáda s citrónovou šťavou, šalotky, chilli papričky a konzervovaného tuniaka, všetko ochutené rímskou rascou, soľou, korením, trochou cukru a bazalkou (znova trochu upravený recept z Apetitu, tuniaka som svojvoľne pridala a nemala som rukolu):

utorok 20. septembra 2011

Letne výletne V - Summer Trips V

Kým si M. v Bratislave na prelome júla a augusta vybavoval povinnosti a stretnutia, ja som si so sestrou odskočila na chalupu na Gemer. V detstve sme tam prežili každé prázdniny a užívali sme si pobyt na čerstvom lesnom vzduchu, spústu húb, hrabali sme lúčne seno... Tento dom s veľkou záhradou a ovocným sadom na kraji lesa, kde líšky dávajú dobrú noc, podstatne formoval moje predstavy o bývaní a ovplyvnil aj výber domu. Nečudo, že mestské domy s minidvorom sotva na zaparkovanie auta ma vôbec neoslovili.
V spodnom dvore namiesto našej kozej nohy a nátržníkov rastú lesné jahôdky, zvončeky, paprade, kostihoj a kmeň zvalenej hrušky obrastá machom, pomaly tlie a dotvára tajomnú pralesnú atmosféru. Les je oddelený starým pletivom, na niektorých miestach ani to... Pomedzi stromy sa strašidelne blížila dažďová hmla. Stará kožušková jabloň, štvorlístkový porast na dvore, dymiaca hora...O pár dní sme sa z Bratislavy s gazdovým otcom vybrali na zámok Schloss Hof - vstupné 11 eur pre dospelých, 10 pre študentov a dôchodcov, pre deti a mládež do 18 rokov 7,50. Vybavenie miestností (zámok je z prvej polovice 18. storočia, dal si ho postaviť Eugen Savojský, neskôr ho kúpila Mária Terézia) nie je veľmi zachované, keďže tu bolo sídlo cisárskeho vojska, nacistického a dokonca aj Červenej armády; ale nádvorie, park a priľahlé hospodárstvo stoja za to - neuveriteľné množstvo kvetov v záhonoch, zvernica s jeleňmi sika, biele oslíky, poníky, ovečky s kozičkami a lamami v prístupnej ohrade, kvočka s kuriatkami voľne pod stromom - všetky zvieratá sú zvyknuté na prítomnosť ľudí. Okrem okrasných záhrad je tu ešte veľká bylinková záhrada, zmiešané zeleninové záhony s rôznymi odrodami paradajok, cukín a fazuliek, o akých sa nám v bežných obchodoch ani nesníva... Perfektná stodola plná sušiacich sa bylín, kde sa vyrábajú rôzne likéry, tinktúry a octy. Tri hodiny ubehli, ani sme nevedeli ako.
In memoriam Z. L. K. 12.7.1920-19.9.2011

utorok 6. septembra 2011

August v záhrade - August in the Garden

Na prelome júla a augusta sme boli na Slovensku, po návrate nás privítal odpadnutý kus omietky z brány. Omietka je vydutá na niekoľkých miestach - asi to zapríčinil nástrek novej na starú opadanú pri modernizácii v 70. rokoch... Našťastie opadnuté miesto je pod klenbou, ale fakt by sa zišlo vymeniť škridle na strieške.
Polčas rozpadu funguje aj v záhrade. Okrem odpadnutej omietky nás čakal aj odlomený veľký konár z hrušky. Zastavil sa na plote, tak aspoň nerozmliaždil ružu. Horšie je, že to bol jeden z mála konárov, na ktorý sme dočiahli. M. sa hneď pustil do zberu hrušiek a pílenia... Nazbierali sme štyri plné prepravky a piatu sme dali susedovi. Pýtala som sa ho, aká stará je tá hruška, či ju sadili naši predchodcovia, alebo už tu bola pred nimi. "Tý je nejmíň sto let, ta tady byla už za starýho Vosmíka!" No úctyhodný vek, že hruška prežila toľké desaťročia prakticky bez ujmy, ale potešilo by ma, keby ešte vydržala. Tento rok zarodila bohato a ani nezhadzovala malé hruštičky. Váha hrušiek umocnená dažďom a už to bolo... Nasledujúce dni som zavárala hrušky v obyčajnom sladkom náleve, v náleve s trochou rumu a uvarila som aj hruškový lekvár. Hrušky sú veľmi chutné, spočiatku zelené a dozreté sú žltozelené, asi to bude Williamsova. Aj slivky sa nedali zahanbiť, takisto paradajky - dve odrody malých koktejlových, čo som si vypestovala zo semienok a zopár klasických veľkých, ktoré nám dal sused. Trochu praskali v daždivých dňoch a niektoré černali - lebo sme ich nestriekali. Zatiaľ ich jeme čerstvé, uvidíme, koľko ich bude, či vystačia aj na pretlak...
Do bývalého skleníka sme zasadili okrem paradajok aj gazdov pokus - gigantické tekvice... Plody majú mať až 250 kíl, ale to sa nám asi nepodarí - čo by sme s tým aj robili, že. Sú tam asi štyri väčšie tekvice, som zvedavá, čo s nimi vymyslíme.Ďalší ranný dážď spôsobil, že sa z hrušky zasa odlomil konár, našťastie menší a padol vedľa paradajok, nie do nich. Smola, že opäť spodný - hospodár už musel kúpiť teleskopický oberák a obrali sme spústu hrušiek, aby sme odľahčili ostatným konárom. Škoda krásneho veľkého stromu, teraz je zdola nejaký vyholený.Pre potechu oka nám znova kvitnú ruže, levandule, nechtíky - tie sa samé vysievajú na rôzne miesta, centrant červený, čo sa prevalil cez vresovec, hortenzie a na dvore rudbekie, echinacey, margaréty aj osteospermá.