pondelok 28. apríla 2014

Tulipány - Tulips

Tulipánov nikdy nie je dosť! Hoci sme ich vysadili už desiatky, niektoré po rokoch zmizli - a napriek tomu, že každú jeseň sadíme ďalšie, stále ich je málo. Na jeseň sa nám podarilo spraviť dva nové záhony so spústou cibúľ a vidím, že sú to len také miniostrovčeky v zelenom mori trávy. Potrebujeme takéto záhony predĺžiť na obe strany a zisťujem, že nevyhnutne musíme zohnať aj neskoršie tulipány, zo skupiny single late. Lebo teraz už odkvitajú, otvára sa ich len pár. V nových záhonoch už sa chystajú prebrať štafetu kosatce. 
Začiatkom mesiaca dominovali ešte hyacinty, tulipány nesmelo začínali - na tomto mieste bol vlani vypadnutý múrik, úlomky tehál, kamene, tráva, žihľavy a kozia noha. 
Pod veľkými tulipánovými listami sa schovávajú drobné botanické tulipánky a modrice.
8. apríla:
21. apríla - oranžové tulipány Fosteriana Orange Emperor a biele so žltými pruhmi Flaming Evita už majú najlepšie chvíle za sebou, postupne im odstrihávam hlavičky, aby sa zbytočne cibule nevysiľovali tvorbou semien.
 24. apríla - tesne pod lieskou sú nízke tulipánky a violky, tieto som sadila až v januári:
 27. apríla - aktuálny stav, nastupujú pivonkovité Renown Unique ešte posledným tulipánovým predstavením:
 Na opačnej strane od vchodu do záhrady kvitli prvé červené tulipány už v marci, časom ružoveli a pridali sa k nim ohnivočervené a ružovofialové Royal Acres, medzi nimi modrice a nenápadné korunkovky Michajlovského, spolu s nízkymi botanickými červenofialovými a žltými tulipánkami.
12. apríla:
 15. apríla - pri pohľade z odstupu musí každý uznať, že tulipánov je zúfalo málo :-)
 23. apríla - touto skupinkou sa zatiaľ končí upravený záhon, vedľa sú trávou a kozou nohou zarastené staré kosatce. Dúfam, že o rok bude hyacintovo-tulipánové predstavenie pokračovať aj týmto smerom.
Fialovoružové tulipány  Royal Acres pred ostrihnutím, nad nimi už rozkvitá plamienok:
Za predelom zo zarastených kosatcov pokračuje záhon ružou a tulipánmi, ktorými sa tešíme už druhý rok. Len tých stredných papagájovitých Apricot Parrot vyrástlo tento rok trochu menej (12. apríla - teraz už majú všetky odstrihnuté hlavičky), tmavočervené sú Couleur Cardinal:
Pod slivkou zo starých tulipánov - jediných, ktoré boli v záhrade, keď sme kúpili dom - toho moc nezostalo, už minulú zimu sa tajomne začali presúvať všelikde a tento rok nikto nevie, či by ich takto zopár zostalo aj bez búrania sklípka... Tieto vzácne zvyšky musíme po odkvitnutí a zvädnutí listov vybrať a na jeseň zasadiť znova.
13. apríla:
V oválnom záhone za višňou sa zatiaľ držia tieto pekné fialové, to bola koncom leta 2012 vydarená kúpa - zmes tulipánov Negrita a Flaming Flag. Máme ich na troch miestach v záhrade, dve skupinky v záhonoch a tá tretia sa do jahôd dostala ktovie ako :-)
 Korýtko, v ktorom bývali len kosatce, som na jeseň vyzdobila aj tulipánovými cibuľami. Tiež už väčšina z nich končí - vysoké v popredí sú Salmon Prince, ešte budú chvíľu robiť parádu fialovočierne Queen of the Night:
 Ešte ma prekvapia tulipány pod starou marhuľou, ktoré som sadila v januári. Potom už nastúpia kosatce, pivónie a ruže. Škoda, že hyacinty a tulipány neopakujú kvitnutie aj na jeseň :-)

utorok 22. apríla 2014

Marcové jedlá - Food in March

Začnime domácim kváskovým ražno-špaldovo-pšeničným chlebom s maslom, tenučkou vrstvou extraštipľavej talianskej feferónkovej pasty a schwarzwaldskou šunkou.
 Pečené morčacie horné stehno plnené gaštanovou plnkou s cibuľou, cesnakom a vajíčkom, zostalo nám dosť plnky aj vedľa do zapekacích misiek. Gaštany boli už olúpané a predvarené.
 Z chatrných zásob sa mi podarilo naškriabať suroviny aspoň na malú tvarohovú bábovku z polovičnej dávky, mali sme doma už len pomaranč, takže som pridala nastrúhanú pomarančovú kôru namiesto citrónovej a šľahačkovú smotanu do cesta - bábovka bola síce malá, ale nadýchaná a dokonale uspokojila našu chuť na čosi sladké.
 Kurací vývar z opečených skeletov, neskôr som pridala kačacie srdcia. Gazda to mal takto, ja som si odobrala pár naberačiek a dala povariť na chvíľu štipľavú papričku, zázvor a na záver krátko prehriať krevety. Do taniera som si nakrájala pór.
 Čerstvé kysnuté cesto je u nás obľúbené, koláče sú mäkké a nadýchané. Skúsila som teda recept veľmi podobný kringelu. Teplé koláče by sa mali nechať vychladnúť, ale mne také najviac chutia :-) Robila som z polovice kocky droždia, sušené nepoužívam.
 Gaštanová polievka podľa knihy Romana Vaňka. Rýchlo hotová, na masle podusená cibuľa, korenie, soľ, muškátový oriešok a zázvor, k tomu predvarené gaštany, povariť, rozmixovať a zjemniť smotanou.
Bravčové kocky podusené na rímskej rasci, arabskom korení s koriandrom, kurkumou a kardamómom, na záver som ešte dala nakrájaný pór. K tomu ryža basmati.
 Pusinková torta s čokoládovo-kávovou penou z marcového Apetitu, pusinky sú zo štyroch bielkov, lyžice škrobu, dvoch lyžíc instantnej kávy, 240 gramov práškového cukru a lieskových orieškov - pečú sa na 120 °C skoro hodinu; pena je zo 400 gramov rozpustenej 86% čokolády, štyroch žĺtkov, asi štyroch lyžíc instantnej kávy a smotany. Chladlo to cez noc v tortovej forme.
Hamburger s opečeou bagetou - mäso sme ochutili rímskou rascou a drveným korením. Rukola, dresing z gréckeho jogurtu so žĺtkom, kurkumou a pretlačeným cesnakom.
 Kačacie srdcia opečené na grilovacej panvici, s listovým šalátom, rukolou a avokádom:
 Rýchle špagety s opečenou mrkvou, šampiňónmi a stonkovým zelerom s nadrobno nakrájaným cesnakom.
 Na záver omeleta so schwarzwaldskou šunkou, šalotkou a rukolou:

Bon appétit - Dobrú chuť!

piatok 18. apríla 2014

Veselú Veľkú noc! - Happy Easter!

K novej jari veľa sily, by ste v zdraví dlho žili. Na Veľkú noc veľa vody, spokojnosti a pohody! 


Lusikka

štvrtok 10. apríla 2014

Múzeum Škoda - Škoda Museum

Predposlednú marcovú nedeľu pršalo, v záhrade sa nedalo nič moc robiť, takže sme sa vydali do Mladej Boleslavi do múzea automobilov Škoda. Vstupné pre dospelých na prehliadku bez sprievodcu je 70 korún, so sprievodcom za stovku (výhody neviem, pri autách sú dotykové obrazovky s informáciami a vedľa sú panely približujúce život zakladateľov Laurina a Klementa, začiatky ich podnikania a predaj fabriky Škodovým závodom). Zaujímavá je určite prehliadka závodu, na tú sa ale treba dopredu objednať a prehliadky sú len cez týždeň - za 140 korún.
Celý priestor je bezbariérový, fotenie je v cene vstupenky.
Privítala nás vystavená červená Felicia - jedno z najkrajších áut, prijala by som ju v našej garáži bez váhania.
Za panelmi bola ukážka cestovania s rozdielom tridsiatich dvoch rokov: Luxusná šesťmiestna Škoda 860 z roku 1932, s osemvalcovým motorom, objemom 3880 cm3, výkonom 44 kW a maximálnou rýchlosťou 110 km/h. 
Vedľa stojí Octavia Super 993 combi z roku 1964, so štvorvalcovým motorom, objemom 1221 cm3, výkonom 35 kW a maximálnou rýchlosťou 115 km/h.
Za nimi nás čakal Laurin & Klement 110 z roku 1927, v úprave z filmu Dědeček automobil z roku 1956 - inak sa vyrábal v rôznych prevedeniach, limuzína, valník, roadster, sanitka... Motor má štvorvalcový, s objemom 1791 cm3, výkonom 18,4 kW a maximálnou rýchlosťou 85 km/h. Viete si predstaviť, že sa v tejto drevenej škrupinke rútite po kamenistých cestách osemdesiatkou?
Vedľa neho stojí prototyp z roku 1971 - sklolaminátová Škoda 110 Super Sport typ 724, známa z Herzovho filmu Upír z Feratu. Opäť štyri valce, objem 1107 cm3, výkon 54 kW, maximálna rýchlosť 180 km/h. 
 Dvojice automobilov uzatvárajú športové vozidlá, vo vedľajšej hale sú panely približujúce život zakladateľov automobilky Václavov Laurina a Klementa, ich mechanikov a jazdcov, ktorí širili slávu značky do republiky a do sveta.
Expozícia sa začína motobicyklami a motocyklami Slavia - s nimi podnikali L&K od roku 1898, prvé štvorkolesové vozidlo bola Voiturette /fr. "autíčko, vozítko", zdrobnenina od voiture/ typ A z rokov 1905-7, dvojvalec s objemom 1005 cm3, výkonom 5,2 kW a maximálnou rýchlosťou 40 km/h. Nezaprie v sebe inšpiráciu kočom.
 Krásne tvary a drevo ostalo aj vozidlu L&K SG Landaulet z rokov 1913-7, štvorvalcu s objemom 1847 cm3 a výkonom 14,7 kW (pre porovnanie, dnešná Octavia 1.8 TSI má 132 kW), maximálnu rýchlosť udávajú na paneli v múzeu 55-65 km/h. Landaulet je limuzína so sklápacou strechou. Ako vidno, palubná doska bola ozaj doskou :-)
V roku 1925 sa firma L&K začlenila pod Škodove závody a z obdobia tejto fúzie je automobil stojaci v pozadí Landauletu, L&K Škoda typ 110 (minuli sme ho už odstrojený v úprave Dědeček automobil) z rokov 1925-9, tento model má väčší objem 1944 cm3, výkon 22 kW.
 Ďalej sa pohybujeme už len pod okrídleným šípom. V tridsiatych rokoch automobilka vyrábala nové modely s vylepšeným rámom a centrálnou rúrou, čo umožnilo výrobu ľahších a úspornejších áut. Od ľudových Popularov, cez strednú triedu Favoritov a Rapidov až po luxusné Superby pre továrnikov a štátnikov. Vystavená je Škoda Superb 4000 z rokov 1939-40, osemvalcový motor s objemom 3991 cm3 mal výkon 70,7 kW a maximálnu rýchlosť 135 km/h.
Prvá časť s dvojicou áut je od tejto expozície oddelená rampou s naskladanými vozidlami, čo pripomína prepravu na kamiónoch. Ibaže zo zeme vidno len prvé dva spodné rady, vyššie už to nestojí za moc, lebo niet kam ustúpiť, ani sa nedá vyjsť na žiadnu galériu, z ktorej by bol dobrý rozhľad. Takže aspoň dve ukážky so širokouhlým objektívom, na prvej fotke odspodku Škoda 1201 STW typ 980 z roku 1956, nad ňou Škoda Rapid typ 901 z roku 1935, vyššie favoriťácky prototyp Škoda 781 "Tremp" z roku 1989 a úplne hore Octavia typ 985 z roku 1960.
Popisok k druhej fotke sme ako jediný zabudli odfotiť, hlavy deravé, ale je tam nejaký L&K, Spartak, stovka a úplne najvyššie jeden zo siedmich maličkých prototypov Škoda Sagitta z rokov 1936-9.
Na tretej fotke spodné dve autá, prototyp Š 1000 MB kombi typ 990 z roku 1963 a nad ňou Rapid 421 z roku 1934:
 Na záver už história, ktorú pamätám aj osobne, dedo mal Octaviu, ktorú láskyplne pomenoval Francka a v nej sme sa vozievali 320 kilometrov na Gemer stráviť prázdniny na chalupe, to bola tá príjemnejšia cesta - i keď sa nastupovalo cez sklopené predné sedadlá a otvoriť sa dali len predné okná, cesta opačná z Gemera do Bratislavy bývala vždy smutná, zasa do školy.... Tisícku, MB-čku, mali rodičia ako prvé auto - ojazdené, tá nás raz na ceste nechala v štichu a na chalupu sme došli autobusmi. Z detstva si nespomínam na žiadne auto, ktoré by bolo tak naleštené, ako je vystavený model v múzeu, všetky skutočné boli matné a zájdené :-) Aj v stovke som sa vozila, dedo ju mal po Oktávke, Š105 mali rodičia po MBčke a tá si teda svoje odjazdila. V 130 nás vozil krstný a z novších pokusov mi nikdy k srdcu neprirástol Favorit, vždy mi to pripadalo ako Made in rozsyp sa. Nová Felicia bola svojimi zaoblenými tvarmi už krajšie auto, tá v našej rodine tiež poslúžila a dodnes príležitostne jazdí. Fabia sa mi páči menej, pripadá mi menšia, než boli Felicie, ale dôležité je, že jazdí bez poruchy. Octavie sú M-ove služobné autá, pohodlné, s naftovým motorom úsporné, do kufra sa zmestí štvrť domácnosti. Len keby ceny boli trochu nižšie ;-)
Z vozidiel posledných rokov majú v múzeu vystavený prototyp Mission L, z ktorého sa vo výrobe vykľul Rapid.
Všetkým vám, milým čitateľkám a čitateľom, prajem veľa šťastných kilometrov!