Nové záhony na dvore - New Courtyard Beds

Ďalšia jeseň v znamení cibúľ - opäť sa chystám na jar s rýľom v rukách. Predĺžila som záhony pod múrikom o ďalšie metre, tvrdo vybojované z pazúrov buriny. 

Začala som v polovici septembra na dvore vedľa domu, od ruže Checkmate k bedrovníkolistej Poppius som preryla zarastený kus a zasadila narcisy, scily, snežienky a k nim cyklámeny aj jesienky (ocúny). Nad ne som dala veternicu, papraďku, miniorlíček a violky:

Už na prelome októbra a novembra z nových cibúľ rozkvitli jesienky (Colchicum pannonicum):

A pred koncom novembra sa objavili aj drobnučké cyklámeny:

 

Na druhý deň po prvom záhone som spravila kúsok vedľa Elfe. Dosiaľ tam bol kopec piesku zarastený trávou, kopec zmizol do ryhy pre nový elektrokábel, takže som vytrhala lastovičníky a brečtan od múrika a mohla zasadiť ľalie s tulipánmi, hyacintami, krokusmi jarnými i jesennými. Navrch som dala echinacey,  šalvie, levandule a rebríčky, k nim violky a osteospermá - tie neprezimujú.

 Tu mi tiež rozkvitli nové hľuzky jesenných krokusov - C. pulchellus Zephyr, C. ochroleucus a C. speciosus Conqueror: 

 Na začiatku októbra priložil ruku k dielu aj M. a opravil múrik na konci záhona smerom k bráne, spravili sme nový kus záhona - pôvodne som myslela, že to už tento rok stihneme dotiahnuť až k bráne, ale gazda bol pracovne furt preč a treba tam okrem rýľovania aj opraviť ten múrik. Do nového sme dali rôzne druhy narcisov, scily, snežienky, bledule a hyacintovce. Aby to zdobilo aj v iných obdobiach, navrch sme dali hortenzie, veternice, miniorlíčky, papraďky, panašované plazivé hluchavky, čemericu a samozrejme violky:

Koncom októbra som ešte potiahla vedľa domu o tri škridle až k ruži Bleu Magenta, celkovo mám teda nový kúsok na dĺžku piatich škridlí a zostáva už len málo po koniec múrika. Zasadila som tri druhy narcisov, scily a snežienky. Aby sa bolo na čo pozerať už teraz, pridala som veternice i zbehovec plazivý, tmavé bradníky (sedoulek) tam už boli odvlani. Na doplnenie violky a dnes som pridala ešte malú čemericu:

Rýľovanie, pletie, odnášanie vedier plných zeminy (na zarovnanie do záhrady), navlačovanie drobného štrku na drenáž pod múrikom, kopanie hlbokých dier pre cibule - všetka tá drina sa vyváži pohľadom na rozkvitnutý záhon namiesto zaburinoveného kúta. Cibule dostávam už pár rokov ako narodeninový darček, prípadne aj na výročie sobáša. Na dvor sme túto jeseň pridali skoro dvesto cibúľ a hľuziek - nových, vybratých zo zeme v lete aj vlaňajších rýchlených. Dúfam, že sa im bude dariť a že rozkvitnú aj všetky zasadené v posledných rokoch.

Denník: Chodník - A Diary: Courtyard Path

Aby sa mi i anglický názov pekne rýmoval, museli by sme mať topiary - tvarované živé ploty, labyrinty či sochy ako od Strihorukého Edwarda, ale to k nám nezapadá. Teda späť ku chodníčku.

Pôvodne bol z betónu a kraje dosť zarástli, lebo sa dvor zvažuje a pri každom daždi sa pomaly naplavujú čiastočky zeme a hneď sa na nej vďačne usadí nejaká burinka. Ale že je chodník širší sme zistili až keď kopali ryhu pre kanalizáciu. Od tej jesene 2011 zasa odhalený betónový chodník vcelku rýchlo zarastal - a koniec k bráne chýbal, tam betón kvôli kanalizácii rozbili. 

IX 2011

pred kopaním kanalizácie, ponad dvor vedú dva káble 

X 2011
odhalená pôvodná šírka chodníčka

Okrem betónového chodníčka nám dvor "zdobili" dva káble, z rohu domu hlavný prívod elektriny a od pavlačových dverí telefónny kábel. Ten nám bol úplne nanič, lebo sme pevnú linku zapojenú ani nemali. Spojári si ho prišli zvesiť koncom augusta 2013.

VIII 2013
aspoň jeden kábel je preč, rady na ňom číhali lastovičky na vhodnú chvíľu vletieť na chodbu a začať si lepiť hniezdo na lampe...

Tento rok došlo na odstránenie aj druhého kábla, značne ťahal roh domu. Už pred pár rokmi sme sondovali podmienky preloženia kábla do zeme a pri zameriavaní pred kopaním kanalizácie sa zistilo, že kábel už v zemi je, viedol do skrine na dome a dokonca to bolo pod šťavou. Prečo nikdy nikto ten prívod nedotiahol zo skrine na fasáde do skrinky s hodinami na chodbe a prečo neodstránili ten kábel vo vzduchu, to už sa asi nedozvieme. Elektrikári to vo svojich digitálnych dokumentoch ani nemali, až sa chlapík prehraboval v archíve a našiel ten prívod v zemi.

Od skorej jari sme vybavovali papierovačky s ČEZom, čakali na faktúru, ktorú poslali dakomu inému, až napokon došlo na vec koncom júna, v ten deň, keď sa pracovalo na výmene obývačkového okna. 

VI 2015
v rohu pri bráne na kopci zeme s bohviečím baza už poriadne vyrástla, nadišla jej posledná chvíľa (chodníček sa od robenia kanalizácie končí už pred kôlňou)

baza preč, môže nastúpiť bagrík 

kopec preč, korene bazy preč, ryha na nový kábel - to všetko za jeden deň

betónový chodník tiež preč, aj zarastený pieskový kopec spod šípkovej ruže

vpravo diera po starej, ale nepoužívanej skrini, vľavo drážka pre nový kábel

privedený nový kábel a nová elektroskriňa na kôlni

zaplátené obe diery, môžme vymýšľať, čo s chodníčkom

 Ani nie po mesiaci sa gazda rozhodol, že je teda pravý čas na obstaranie kameňov na chodník. Zámková betónová dlažba, ani iné betónové dlaždice neprichádzali do úvahy. Tehly by sa aj hodili, ale zohnať dostatok ostro pálených, aby odolali vlhkosti a mrazu, to tiež nie je ľahká úloha, rovnako ako zohnať pieskovcovú dlažbu. U nás je pieskovec "doma", takže voľba bola jasná, aj to, že nebudeme kupovať tenké dlaždice z hobbymarketov a záhradníctiev. Napokon sme zohnali narezané štuky - to sú veľké pieskovcové kvádre. Dostatok materiálu bol, doprava nakoniec po peripetiách tiež. Samozrejme sa auto nevošlo cez bránu do dvora, chýbali centimetre. Palety nám dopravil za vráta vysokozdvižný bager, ťažko to nazvať vozíkom ;-) Narezaním štukov sme získali pekné krémové dlaždice s červenskastým žilkovaním, ale prišli sme o reliéfne ťuky dláta - hádam sa na mokrom a namrznutom neprizabijeme.
Koncom júla konečne po urgenciách prišli zmluvní partneri ČEZu zvesiť ten kábel a už nám výhľad ani fotky nekrižuje nič.

VII 2015

palety s narezanými štukmi čakajú na svoju chvíľu; máme aj lampu na kôlni

konečne bez kábla

M. si zmyslel, že chodníček spraví sám, nechcelo sa mu po výdajoch za okná, prívod elektriky a kamene platiť ešte aj za toto. Ja som ho varovala, že je to strašná robota a pri jeho pracovnej vyťaženosti to bude nadlho. Keď mu vyšiel čas, pustil sa v tých horúčavách do kopania. Od domu to išlo ešte vcelku dobre, veď to bolo rozryté ani nie pred mesiacom. 

VII 2015
skladáme kamene a vymeriavame

 VIII 2015
vykopaná ryha na štrkové podložie

 Horšie bolo, keď sa dopracoval na roh kôlní, odtiaľ už bola zem stvrdnutá na kosť a kopanie išlo veľmi ťažko. Museli sme počkať, kým zaprší. Po týždňoch spaľujúceho sucha k tomu došlo, pre zmenu sme museli počkať, kým sa voda vsiakne. Gazda si nechal doviezť štrk a navozil ho do svojho výkopu. Začiatkom septembra dokopal užšiu ryhu až k bráne. Vedľa by mala byť zo starých kameňov, vybagrovaných pri robení kanalizácie a vykopaných pri robení záhonov, koľaj pod auto. V polovici mesiaca sa pustil do nakladania vykopanej zeme a zarovnával ňou priehlbiny v záhrade. Medzitým nám kamene skoro zarástli trávou - keby bolo vhodné počasie a dosť voľného času, mohol byť chodníček už hotový a po výkopoch s holou zemou by nebolo ani pamiatky...

VIII 2015

rozvozený štrkový podklad

 IX 2015
dokončená ryha až po bránu

koncom mesiaca M. odváža vykopanú zem do záhrady 

 X 2015
odvozený celý val 

 Začiatkom októbra pomedzi pracovné povinnosti stihol M. rozťahať jemnejší drvený štrk. Obvykle sa odporúča mať chodníček mierne zapustený - kvôli koseniu kosačkou, ale nám by hneď zarástol naplaveninami, takže bude mierne vytŕčať. Dvor kosíme vretenovou kosačkou na ľudský pohon a okraje aj tak treba doladiť krovinorezom, aj hrubšie byle, ktoré vretenovka len ohne a nezreže. 

Veľdielo gazda ledva stihol v tomto roku. Ako obvykle, na záver si vybral veľmi chladný deň, ale zahrial sa nakladaním, vykladaním a rozvážaním piesku, ukladaním kameňov na miesto. 

X 2015

jemnejší drvený štrk

 20. XI. 2015

piesok na štrk a naň konečne kamene - páchateľ so svojím dielom

 20. XI. 2015

fertig!

M. svoje dielo volá Via Lūcia :-) Piesok nám ešte zostal, môže veselo snežiť a mrznúť. Počítame s tým, že kamene postupne zošednú a doladia sa tak k ohradným múrom, nebude nám ani veľmi vadiť, ak popraskajú. Sú krehkejšie, než klasická pieskovcová dlažba. Pomedzi kamene som dala hľuzky krokusov a modríc, snáď ich dačo nevyžerie, Kocúr na to musí dohliadnuť.

16

Včera bolo šestnásť rokov od nášho prvého rande.
Pár koláží spoločných fotiek - ktorých je teda dosť málo, na to, koľko fotíme - som už zverejnila. Včera som preberala staré fotky robené ešte malým kompaktom na film, spravila som z toho ďalšie koláže. Prvé sú z rokov 2000-2003:

Od 2004 už sme fotili na digitálny kompakt:

V 2006 sme mali svadbu a narodil sa synovec:

Z nasledujúcich rokov som už spravila koláže k iným výročiam. Odvtedy máme za vyše roka len týchto pár fotiek, väčšina je fotená mobilným telefónom. Zdá sa, že už len popíjame ;-)

Hor´ sa do ďalšej šestnástky!

45. týždeň - Week 45

Presne ako začiatkom októbra, aj prvé novembrové noci mrzlo. Najchladnejšie ráno bolo v stredu, až -3 °C, ale začnime pekne poporiadku fotkou z pondelka:

 Večerná dušičková spomienka na blízkych:

 Kvôli vysokej vlhkosti a mrazivým nociam dávam do lampášov v oknách čajové sviečky, nech aspoň načas zmiernia ten prechod od studeného vonkajšieho okna k teplejšiemu vnútornému. 

 Jaseň opadal tak za tri-štyri dni, trochu nám "zateplil" prastarú strechu na prístavbe: 

 Postupne zhrabávam lístie, každoročné jesenné cvičenie. Hruška konečne poopadávala, môžem sa pustiť do hrabania pod slivkou a zostávajú ešte listy na jabloniach. 

 Vzácna chvíľa mačacieho kľudu :-) Ďalší večer si Kocúr ľahol na miesto, kde leháva Liši a tá doňho potom stále zapárala. 

 Po mrazivých nociach z prvej polovice týždňa prišiel slnečný a teplý víkend, teplota sa v tieni vyšplhala na sedemnásť stupňov: 

 Podľa predpovede majú vyššie teploty vydržať aj nasledujúci týždeň. Užite si babie leto v novembri - síce to má tienistú stránku: na mapách povodí je stále veľa symbolov značiacich sucho. Hádam bude po dvoch rokoch zima bohatá na sneh, zem potrebuje vlahu.

Októbrové jedlá - Food in October

Minulý mesiac sme zakončili vývarom z morčacích krkov. Mäsa z dvoch bolo toľko, že nám vystačilo aj na tarhoňové rizoto. Bola to veľmi dobrá a lacná kúpa, morčacie krky odporúčam ;-)

 Omeleta s vňaťovou cibuľkou (zo záhrady stále z jarného výsevu, v zemi vydržala celú sezónu), petržlenovou vňaťou a štipkou údenej papriky:

 Trhanec s jablkami, hrozienkami a samozrejme s dusenými slivkami. 

 Penne s ragú bolognese - mletým hovädzím poduseným na stonkovom zeleri, mrkve, paradajkách a s kvapkou červeného vína:

 Kačacie prsia ochutené provensálskymi bylinkami, pučené zemiaky s maslom a omáčka z kačacieho výpeku dochutená balzamikovým octom a troškou masla.

 Slivkové guľky zo zemiakového cesta, po našom gombóce, niekde i gombovce. My sme ich vždy mali posypané opraženou strúhankou zmiešanou s cukrom, poliala som ich aj rozpusteným maslom. Sliviek som mala dosť, tak som zbytok podusila na omáčku.

 Sumčí filet s feniklom a provensálskymi bylinkami opečený na masle, zemiaky s maslom a salsa z podusených paradajok, šalotky aj bazalky:

 Polievka z malej tekvice hokkaido a z paradajok, dochutila som ju rímskou rascou.

 Opečené medailónky z panenky, rizoto so šalotkou, cukinou i bazalkou a opäť paradajková salsa: 

Pomaly pečená špikovaná hovädzia hruď, neskôr som k nej pridala nadrobno nakrájanú mrkvu, petržlen, stonkový zeler a šampiňóny. Príloha sú jačmenné krúpy s celozrnným bulgurom.

 Kulajda s maslovou zápražkou, kuriatkami a pošírované vajíčko:

 Nátierka z tvarohu, mrkvy a malej šalotky:

Dobrú chuť - Bon appétit!