streda 30. marca 2016

Snežienky, krokusy a iné (dvor) - Snowdrops, Crocusses and other small bulbs (Courtyard)

Snežienky na dvore som sadila na polotienisté a zatienené miesta, takže kvitnú aj cez dva mesiace. Konečne už nemusím čakať, než rozkvitnú ruže, aby som mohla obdivovať nejaké kvietky na dvore. Začnime vedľa domu:
Túto časť som vyplela a vysadila na jeseň - už mesiac kvitnú snežienky, ku ktorým sa pridali cyklámeny, 7.3.2016
14.3. aj s plnokvetými snežienkami
 28.3. posledné rozkvitli snežienky na konci záhona, už sa nalievajú púčiky aj narcisom
Ďalšia skupinka pred anglickou ružou je tam už druhý rok, a tiež začali kvitnúť 7. februára. 11.3.2016:
 18.3.
 Na druhej strane od vchodu do záhrady, vedľa ruže Elfe, kvitnú zatiaľ iba žlté krokusy. Mali by tam pokračovať hyacinty, tulipány aj ľalie. 
18.3.2016
Pastva pre oči je v dlhom záhone od hrozna skoro až po bránu (úloha na koniec leta, dotiahnuť to už do konca). Pod vysokou ružou sa už pár rokov držia dve snežienky po jednom kvietku, nie a nie sa rozrásť. Na povzbudenie som kúsok ďalej vlani dosadila odkvitnuté rýchlené snežienky Elwésove. 
7.3.2016, za levanduľou sú odkvitnuté rýchlené z vlaňajška
 20.3. dosadila som ďalší trs Elwésových snežienok, hádam sa tie obyčajné po jednom kvietku v tejto spoločnosti preberú a rozrastú sa:
 28.3. nedalo mi to a dosadila som ešte dva trsy (sprava)
 Pustila som sa do strihania pokryvnej ruže a zrazu za ňou bol okrem chumáča modricových listov veľký prázdny plac. V lete ho prekryje vetvičkami, ale teraz je to ideálne miesto na snežienky či scily. 
7.3.2016
 8.3. už s troma trsmi Elwésových snežienok a violkou rohatou
 20.3. som dosadila malú čemericu Helleborus lividus, snáď sa uchytí a rozkošatí.
 26.3. som to zakončila dosadením ešte bordovej čemerice a dvoch tŕskov bežných snežienok vedľa modríc:
 Od plamienka sme ten kus vytvorili na jeseň, striedajú sa tam bežné snežienky s Elwésovými - tie majú väčšie kvety.
11.3.2016
 18.3. 
 24.3. pred plamienok som dosadila čemericu a Elwésove snežienky
26.3.
 27.3.
Vyzerá to tak, že i ja mám záľubu v snežienkach. Angličania majú na to pojem galanthophile, ale od skutočných snežienkomaniakov mám na míle ďaleko. V roku 2012 ktosi zaplatil 725 libier (pomaly 25 tisíc korún) za jednu cibuľku, ale vlani sa predala snežienka za 1390 libier (vyše 47 tisíc korún)! Za tie prachy by som zasnežienkovala komplet celú záhradu aj dvor.

piatok 25. marca 2016

Veselú Veľkú noc - Happy Easter!

Všetkým vám, milým návštevníkom,
prajem pokojné Veľkonočné sviatky a veselie pri vítaní jari!
lusikka-certik


streda 23. marca 2016

+/- II

Pokračujeme v tom, čo "Viděli jsme cestou" ešte v roku 2006. Oproti prvej časti je táto zbierka smutnejšia, naviac ešte preto, že ide o pamiatkovú zónu už od roka 1991! Úrad vyhlásil, zapísal do papierov a tým sa celá práca skončila. Totálne zlyhanie pamiatkového úradu, stavebného úradu a hlavne vlastníkov, či nájomcov, ktorí sa desaťročia absolútne nestarali o strechu nad vlastnou hlavou a potom už len stačí dielo dokonať vybúraním toho, čo sa dalo priebežne lacno udržiavať, výmenou za drahšie, ale celkovo lacné typové riešenia - ktoré samozrejme v pamiatkovej zóne nemajú čo robiť. Ak doteraz do tohto zabudnutého kraja, kde líšky (vlastne diviaky) dávajú dobrú noc, turista zablúdil iba omylom, ťažko ho sem niečo privábi. Architektúra zničená prvoplánovými zásahmi, banské zariadenia vybrakované, skanzen, akých v ČR funguje niekoľko, si nedokážu ani len predstaviť, gotické kostolíky zarastené a vždy zavreté - okres s 26% nezamestnanosťou. Smutný príbeh. Pamiatková zóna Sirk - Železník:
Prevádzkové budovy bývalej bane, postavené 1927 - krásne komíny, bleskozvod, vysoké špaletové okná, reliéfna fasáda, všetko prestálo rôzne modernizačné vlny, od 1929 tu bývalo kino, ktoré občasne premietalo ešte v 90. rokoch, potom odniesli historický opremietací stroj a kino skončilo - teraz ho partia mladých nadšencov znova občasne prevádzkuje.
+ 

Domček s ľadovňou na uchovávanie mäsa - predávalo sa tu ešte v 70. rokoch; krásna drevená verandička s vyrezávanými ozdobami odoláva zubu času - za remeselnú zručnosť autora +, za prekrytie spojov tenkými lištami +, za  drevenú "krajku" +; za xx-ročné zanedbávanie údržby -, za olámané chýbajúce prvky -, za prepadnutú strechu -
+/- 
2006
 stav 2015

Zrejme pôvodne vila správcu železorudného banského závodu, rozdelená na dva samostatné byty - ľavá časť v roku 2006 zachovaná v takmer pôvodnom stave (+), len so zvaleným múrikom, zato pravá časť utrpela modernizáciu v 70. či 80. rokoch - pôvodné pozdĺžne okná nahradilo jedno trojdielne panelákové, neskôr naň pribudla ešte vonkajšia roleta (-) - zo strany k záhrade zostala vila zachovaná pekne, aj s typickou drevenou verandou (z tohto pohľadu je to panelákové okno za smrečkom) (+); asi pred troma rokmi podstúpila ľavá strana modernizačnú kúru - našťastie ide o vratné zásahy, príliš tmavá a syntetická farba fasády už nenecháva nikoho na pochybách, že "toto je naše a tamto ich" (-), pokiaľ by to bola vápenná farba, výsledok by bol jemnejší. Okná sú len pretreté (+). Vzhľadom na to, že sme v pamiatkovej zóne, tak - - -!
+/-
2006
 2015

Banské sídlisko postavené začiatkom 20. storočia, dva dvojposchodové domy. Vcelku dobre sa zachovali  aj s pôvodným členením fasády (+), až na ojedinelé totálne necitlivé zásahy pri výmene okien (-).
+/-



Rarita, ktorá odoláva asi len silou vôle svojho tvorcu, s občasnou laickou konzervačnou pomocou - drevená kolkáreň z 1906. Opäť sila detailu - spoje dosák prekryté úzkymi lištami, v štíte ozdobné skladanie, gotické tvarovanie okien +++
+
2006
 2015

Veľmi smutné pohľady na budovu správy štátnych baní - pravá strana utrpela modernizačnými snahami svojich nájomcov v 70./80. rokoch - pôvodné štyri vysoké okná nahradili dvoma panelákovými (aký má zmysel vysoké a úzke okná nahradiť nízkymi a širokými?), neskôr pribudli vonkajšie rolety (ktoré zasa svetla uberajú... ). Priam trestný zásah - sme v pamiatkovej zóne, spomínate si? - podstúpila pôvodná ľavá polovica domu asi pred troma rokmi. Členenie fasády zmizlo, špaletové okná nahradili plastovými nečlenenými a kované zábradlia "ozdobili" laminátovými strieškami totálne nevhodného tvaru. - - -
Jediné, čo si zaslúži +, sú pôvodné kované zábradlia, zatiaľ ešte nevymenené vchodové kazetové dvere, posledné dve špaletové okná a tehlové stĺpy s kovanou bránou do dvora.
-
2006
 začiatok 20. storočia
 2015


Bývalý kultúrny dom so špaletovými oknami, kazetovými dverami a fasádou členenou tehličkami - móda okolo 1. svetovej vojny - už sa mu prepadla strecha, je otázkou času, kedy sa premení na kopu suti. + za jeho dochovaný vzhľad bez zmien, - za neúdržbu a schátranie.
+/-
Vrátime sa na začiatok, ďalšia z bývalých prevádzkových banských budov z roka 1927. Krásne vysoké okná z nepochopiteľných príčin vymenili za takmer polovičné nízke (-). Krásny komín, členená fasáda a vedľajšia budova v pôvodnom vzhľade +.
+/- 

štvrtok 17. marca 2016

+/-

Čítate časopis Chatař chalupář? Mňa vždy veľmi zaujíma stránka Viděli jsme cestou, architekt hodnotí dva domy aj s okolitou úpravou. Nadviažem na dva staré príspevky a z archívu vylovím, čo som videla cestou ja. Niektoré domy sú doslova cvaknuté cestou - za jazdy.
Začnem v hlbinách roka 2004, v Bratislave. Na rohu Panskej a Ventúrskej sa skvie Erdődyho palác, z 1770. Predstavte si, že by prešiel podobnou "kúrou" ako mnohé chalúpky a vily - všetka štuková výzdoba preč, okná zapustené ako strieľne a vymenené za plastové s nalepenými mriežkami. Našťastie je to kultúrna pamiatka a má i kultúrneho správcu.
+
 Meštiansky dom v centre Bratislavy z konca 16. storočia, prešiel viacerými prestavbami, z konca 18. storočia má barokovo-klasicistický vzhľad. Je to národná kultúrna pamiatka, reštaurácia na prízemí si požičala meno prvého známeho bratislavského mešťana Wocha, ktorý žil v 13. storočí. Biela či krémová kombinácia s tehlovou/červenou je tradičná po celé storočia v takejto alebo inverznej kombinácii. Orámovanie okien - takzvané šambrány je samozrejme okolo celého okna, dnes sa plastické šambrány nahrádzajú iba farebným odlíšením a ktovie prečo, len z troch strán. Fasáda s oknami v jednom líci vyzerá príjemne odľahčene.
+
 Mirbachov palác, barokovo-rokokový, je taktiež národná kultúrna pamiatka. Vznikol prestavbou vyhoretého mestského dvora v rokoch 1768-70. Sídli tu Galéria mesta Bratislavy a možno i preto je pekne zachovaný, tvarovaná fasáda, štukové portály aj špaletové okná s tenučkými priečkami.
+ 
 Presunieme sa na Horehronie k úplne inej architektúre - k ľudovej a z dreva. Táto opustená drevenička vytrvalo čelí zubu času. Snáď ešte stojí, medzi Červenou Skalou a Telgártom. O šindľových strechách sa píše, že majú životnosť okolo 60 rokov pri kvalitnom spracovaní, položení a údržbe. Nuž táto zrejme prekonala rekordy.
+
Drevenica tuším v Telgárte, fotená za jazdy. Opäť šindľová strecha, dve okienka v štíte - mnohé chalúpky znetvorila modernizácia 70. a 80. rokov, keď im tieto "oči" zalepili jedným veľkým oknom.
+
Odskok do Rakúska - Hainburg an der Donau. Členenie fasády je síce pekné, ale okná s nalepenými zlatými mriežkami sú zúfalo ploché, dom by oveľa príjemnejšie vyzeral s klasicky členenými, s dvoma krídlami.
-
Kdesi na úpätí Malých Karpát v úrodnom vinohradníckom kraji medzi Modrou a Smolenicami. Prvá fotka za jazdy na motorke, druhá rovnako za jazdy cestou späť. Malebné všakže, okná by síce mohli mať užšie priečky - tým pádom väčšiu plochu skiel, ale snáď ich stále nenahradili plastovými. 
+ 
2005
Zájdeme si i do Grécka, príjemný jednoduchý domček v Thessalonikách (Solúne). Žiadne oblúčiky a balustrády nepotrebuje, zdobia ho drevené okenice a zeleň.
+
 Mestské bloky domov neďaleko nábrežia, medzi bulvármi Tsimiski a Egnatia. Pripomínajú trochu Paríž, len nesmú chýbať iónske a korinthské stĺpy.
+


Arachova pod Parnassom, kameň, biele omietky, drevo, pálené škridle, tenké kovové zábradlia. V pozadí bájny Parnassos, hora Apollónova i Múz.
+
Náhľad na juh a pritom do ďalekej minulosti - antická harmonická jednoduchosť. Attalova stoa z 2. storočia pr. n.l. v samom srdci Athén, z pentelského mramoru, spodnú kolonádu tvoria dórske stĺpy a hornú iónske. Opravená v roku 1950 z financií Rockefellerovcov.
+
2006
Opäť Bratislava, z podhradských kolónií po 2. svetovej vojne a nástupe komunizmu zostalo iba torzo. Zo židovskej štvrte Zuckermandel zostalo iba zopár kúrií a kostolík, všetko ostatné zbúrali v 60. a 70. rokoch. Rokokový dom Cechu rybárov a lodníkov z rokov 1759-64 je národná kultúrna pamiatka.
+
 Oproti našikmo je Kamperova kúria, renesančná stavba zo začiatku 17. storočia na mieste starších objektov. Obnovou prešla začiatkom 90. rokov, sídli tu Archeologické múzeum. Takto jednoducho a pritom pôsobivo vyzeralo upravené nádvorie v roku 2006 - kamenné či štukové portály a šambrány, drevené okná i dvere, hladká vápenná omietka a jemné kované zábradlie.
+
 Zuckermandel - Žižkova ulica bola prakticky až na pár kúrií zrovnaná so zemou na prelome 60. a 70. rokov. Bezhlavé búranie prežili Brämmerova kúria a Suňalova (Sunyalova). Brämmerova má dva oblé rizality, je renesančná z prelomu 16. a 17. storočia na starších základoch. Upravená bola v 17. a v 19. storočí, je to národná kultúrna pamiatka, sídlo Múzea kultúry Maďarov na Slovensku.
Zelená budova je Suňalova kúria, vznikla prestavbou prízemného stredovekého domu v 15. a 17. storočí, v 18. ju barokovo upravili, v 19. storočí dostala empírový kabát a druhé poschodie. Je tiež národná kultúrna pamiatka, sídlo Múzea kultúry karpatských Nemcov.
+
 Secesná budova Filozofickej fakulty UK na brehu Dunaja postavená 1911-13 ako sídlo vojenského veliteľstva podľa plánov viedenského vojenského architekta Rittnera. Po prvej svetovej vojne tu sídlilo Ministerstvo pre správu Slovenska, v ťažkom roku 1939 Ministerstvo vnútra a predsedníctvo vlády, cez vojnu ju poškodilo bombardovanie. V roku 1958 sem presídlila Filozofická fakulta UK, moja alma mater.
+
Ani jeden z týchto a ďalších dodnes stojacich svedkov dávnych čias, čo prečkali vyše sto/dvesto/tristo... rokov, si nezaslúži necitlivé osekanie a zjednodušenie svojho remeselne vytvoreného kabátu, ručne zhotovených okenných a dverných výplní. Kiež by úcta k histórii a remeslu bola v povedomí majiteľov i bez pamiatkarskych príkazov, kiež by sme k budovám pristupovali ako k sochárskym dielam.