Júlové jedlá - Food in July

Minulý mesiac sme likvidovali vlaňajšie zásoby z mrazničky, napríklad v polievke s bôbom, zelenými fazuľkami, k tomu som pridala mrkvu a šampiňóny. Na dochutenie trochu cesnaku, čerstvo pomletého čierneho korenia a petržlenovú vňať.

 Klasika všeobecne známa, kôprová omáčka. S knedľami a vajíčkom natvrdo, alebo s plátkom hovädzieho mäsa mi to príde ako jedálňová verzia - doma sme ju mávali s varenými zemiakmi a s volským okom. Teraz som spravila pošírované nahniličku. 

 Grilovaný steak z odležanej roštenky, len korenený farebným korením a kuracie prsia z voľne chovaného kurčaťa na statku, korenené rímskou rascou s bylinkami a medovo-balzamikovou marinádou. Predvarené plátky zemiakov pokvapkané olejom sme grilovali na liatinovej panvici s petržlenom, mrkvou a kapiou. Dresing je z gréckeho jogurtu s cesnakom a údenou sladkou paprikou:

 Túto paštétu si robíme z času na čas, z kačacích pečení je výborná. Mohli by sa použiť aj kuracie alebo morčacie, ale kačacie sú asi najjemnejšie. Chvíľu ich opečieme na panvici, aby zostali ešte mäkké, ochutíme čiernym korením a tymianom, brandy či dezertným vínom, posolíme a rozmixujeme dohladka. Paštétu dáme do hrantíka vyložeého nakrájanou slaninou, navrch dám ešte tymian a masť, chvíľu pečieme v rúre a necháme vychladnúť. Navrch ešte dáme trochu kačacej masti a je hotovo. Paštétu jedávame s cibuládou - podusenou červenou cibuľou ochutenou dezertným vínom, korením a bylinkami alebo ako teraz s kyselkavým džemom z josty.

 Pizza na plech, potrela som ju sugom z Lidla, pokládla paradajkami a natrhanou sušenou šunkou, plátkami cibule a dochutila tymianom, oreganom a šalviou. Na tanier som dala ešte bazalku, M. porcia bola aj s mozzarellou, moja bez:

 Rizoto talianskeho typu, na oleji spenená šalotka a kúsok mäsitej slaniny, pridala som ryžu arborio, podlievala som a dusila do polomäkka, pridala som nakrájaný stonkový zeler, úplne nakoniec som pridala ešte kukuricu a nakrájaný cesnak.

 Pre zmenu zasa indická variácia, fazuľka mungo, krúpy a červená šošovica s koreninami (kurkuma, koriander, kardamóm, bobkový list, škorica, štipľavá paprička a rímska rasca), paradajkovým pretlakom a cesnakom:

 Lasagne s mletým hovädzím a bravčovým plecom poduseným s cesnakom, stonkovým zelerom, cibuľou a mrkvou, mäso som spojila trochou paradajkového pretlaku, pridala som ešte oregano, šalviu, bobkový list a tymian.  Namiesto bešamelu sme vrch poliali len rozhabarkovaným vajíčkom.

 So susedkami sme kolaudovali vynovenú izbu, upiekla som im brownies a ponúkla z vlaňajšieho jahodového likéru: 

Dobrú chuť - Bon appétit!

Plasy

Na predchádzajúce príspevky nadviažem posledným výletom. Do Plasov sme sa vydali kvôli známemu barokovému kláštoru, ale objavili sme tam čosi ešte zaujímavejšie, opravený bývalý pivovar a v ňom expozíciu Národného technického múzea - Centrum staviteľského dedičstva.  Zhodou okolností nasledujúci víkend bola púť a v kláštornom hospodárskom dvore bol Deň stavebných remesiel a sprístupnená výstava stavebno-historického prieskumu tohto objektu. Takže sme sa aj ďalšiu sobotu prechádzali v Plasoch.

Centrum staviteľského dedičstva má motto "Kdo zná, neničí" - Národní technické muzeum otevírá Centrum stavitelského dědictví Plasy s cílem vést k úctě ke stavebnímu dědictví, zprostředkovávat hlubší porozumění stavební historii, předávat tradiční dovednosti a přinášet inspiraci a potěšení.
O samotnom Centre napíšem neskôr, teraz ponúkam fotografie z Dňa stavebných remesiel. Kiež by takýchto expozícií bolo viac, aby sa táto ušľachtilá myšlienka záchrany a obnovy viac rozšírila. Bežného majiteľa starého domu oslovujú časopisy a články nútiace okopávať, premurovať, zatepľovať, utesňovať, modernizovať. V našich krajoch nemáme tú úctu k práci predkov a povedomie o historickej či kultúrnej hodnote nehnuteľností, ani ich vybavenia, tak ako to vidíme napr. u Angličanov, Francúzov či Talianov. Možno sa na nás nezmazateľne podpísala agitka o zlej buržoázii, nedokážeme nadviazať ani na noblesu prvej republiky. Zo stránok a obrazoviek sa na nás hrnú napodobeniny v rustikálnom či vintage štýle, umelé patiny, dekory... namiesto poctivých originálov, drevených, mosadzných či porcelánových. Najlepšou podporou k oprave sú však informácie a cena. Keby bola znížená daň pri oprave nehnuteľností v pamiatkových zónach a rezerváciách, možno by sa našlo viac takých "bláznov". Ostatne, je samozrejme neporovnateľne lacnejšie pravidelne udržiavať, než sa nestarať a potom každých 20-30 rokov nákladne všetko prerábať s novým materiálom; nedošlo by tak ani na tie lacné napodobeniny. Ani toto jednoduché pravidlo nemáme v sebe zakorenené.

Takže trochu inšpirácie z hospodárskeho dvora, exteriéry:

 pohľad od bývalého pivovaru

 Santiniho sála, dolná - obytná - budova dvora

vchodové dvere, na ktorých je pekne vidno, ako sa rokmi posunulo vnímanie historickej hodnoty - treba zachovať čo najviac autentického, dopĺňajú sa iba úplne zničené prvky, tu je to spodná okopávacia lišta a spodná časť profilu kazety - nič netreba vyrovnávať tmelom ani zdĺhavo brúsiť do roviny

 stred dvora tvoria maštale, stajne a dielne, nad nimi je horná časť dvora s kôlňami na vozy

 spodná a stredná časť dvora

V interiéri Santiniho sály boli v ten deň informačné panely o stavebno-historickom prieskume všeobecne, o jeho význame a potom konkrétne čo vydal o tejto stavbe - popis na paneloch s označením na stenách. 

 všeobecne o stavebno-historickom prieskume a o stavbe ako dôležitom svedkovi minulosti

konkrétny príklad prestavby v rôznych dobách: zriadenie čiernej kuchyne

veľká chodba - hlavný komunikačný priestor; najviac ma pochopiteľne oslovili vrstvy malieb, keďže sme teraz nedávno podobnú vec riešili
keby naši predkovia zakaždým zhodili všetky omietky, nikdy by sme sa nedozvedeli, ako vôbec vyzerali interiéry - a k tomu sa vzťahuje aj nasledujúca miestnosť...

jedna z komôr (izieb), barokový dverný otvor dodatočne vylámali do gotického muriva

 trochu z vývoja stavebno-historických prieskumov, ako sa menil prístup k starším stavbám, od kompletných modernizačných prestavieb cez očisťujúci návrat k najstaršiemu stavu až po dnešný prístup, keď sa cení každá stavebná etapa (okrem socialistických zásahov)

 krásna priestranná miestnosť - ratejna, slúžila hlavne ako jedáleň

Prehliadku sme zakončili na nádvoriach sledovaním remeselníkov - kováča, tehliarov, povrazníka, pokrývačov, vitrážnika, štukatéra, tesárov a zlievačov. Najbližší nám boli tehliari vyrábajúci tehlovú dlažbu, keďže M. dedko mal pred vojnou tehelňu a tehlová podlaha by sa nám hodila, takisto štukatér by sa u nás pár dní zabavil a samozrejme tesári, ktorí ručne opracovávali trámy.

 ručne robená tehlová dlažba, tzv. půdovky

 štukatérovo dielo, nie polystyrénový výlisok z hobbymarketu
 

Hospodársky dvor s expozíciou o stavebných etapách sme si pozerali dve hodiny. Kto ale nemá k tomu žiaden vzťah, prebehol by to aj za štvrťhodinu. Myslím, že podobné ukážky by mohli byť aj v iných historických objektoch, aby sa tento prístup dostal k viacerým. Keď som sama pátrala, či v pamiatkovej zóne treba k rekonštrukcii doložiť stavebno-historický prieskum, na nejakej stránke o opravách pamiatok mi vyšlo, že áno. Ale na stavebnom úrade mi povedali, že to nikto nechcel, ani pamiatkari. Ja som však tvor zvedavý a história nášho domu ma zaujímala, preto som vlani na stránke propamatky.info našla sekciu o stavebno-historických prieskumoch a oslovila som inžiniera architekta; kam inam by som mierila, než práve k pánu profesorovi, autorovi skrípt a znalcovi ľudovej architektúry :-) Jeho návšteva bola veľmi podnetná, hneď na prvý pohľad určil pôvodný vstup pred dobudovaním hospodárskeho krídla a neomylne trafil aj čiernu kuchyňu a ukrytú tehlovú dlažbu pod doskami.

Maľovanie - Room Painting

V minulom článku som naznačila, že keď sme už mali položenú podlahu a čakali sme na objednaný hrubý šmirgeľ, čas sme využili na oškriabanie starých náterov. Ale v podstate sa úpravy týkajúce sa maľovania začali už oveľa skôr, keď sme sa naše druhé leto v dome pustili do vybúrania zamurovaných dverí do budúcej spálne. Hrany pôvodnej niky zostali odzobané ešte dva roky, než ich M. trochu zaplnil. 

 VII 2010, zbúrali sme stenu zo 70. či 80. rokov

 VIII 2012 zostalo nám trochu vápenotrasovej omietky na zapravenie odzobaných hrán

Potom zasa tri a pol roka, medzičasom pribudli plátance po ťahaní novej elektriny a po zasekaní radiátorových rúr do steny, vybúraný bol aj druhý zamurovaný vstup. V polovici marca, keď už sme mali podlahu preč, klenbu vyčistenú a spravený nový násyp, borec zahladil poškodené sokle (podlahové dosky boli ako stavebný prvok vsunuté až pod omietku) a zarovnal gazdovu niku.  

15.3.2016 naštukovaný sokel aj poupravené hrany niky

 hore stopy po ťahaní elektriny, v tretine steny vpravo zasekané radiátorové rúry a najnovšie i opravený sokel

Koncom mája sme teda čakali na brúsenie a gazda celú vlečúcu sa záležitosť urýchlil škriabaním maľovky. Ako to už u nás býva, niekde sa trochu odlúpol fabión pod stropom, a vedľa okna mu zišla skoro celá stena, nielen farba, ale omietka. Asi tam zatekalo a ktosi kedysi to nie veľmi trvácne opravil. Majster nemal na takéto drobnosti čas, teda si M. musel spomenúť na maľovanie spálne, kde tiež nahadzoval omietku. Zamuroval aj otvor do komína.

 22.5.2016 škriabanie vrstiev farby, opäť praskliny v rohoch aj pod stropom

vypadnutý kus omietky vedľa okna

 takýto obrovský kus omietky

Prekvapenie prišlo s oškriabaním stropu. V dokumentácii k prerábke sýpok na byt v 70. rokoch sa píše, že dřevěný strop s viditelnými trámy sa podbije rákosom a omietne. Myslela som, že sa to týka aj pôvodnej časti, ale ukázalo sa, že mysleli iba terajšiu kuchyňu a jedáleň. Spod bieleho náteru stropu sa pri škriabaní objavili farebné pruhy. Smerom do stredu miestnosti v polovici každej steny presvitali fragmenty ornamentu. V strede bola veľmi nezreteľná rozeta. 

 29.5.2016 prekvapenie na strope

 takmer nebadateľná rozeta, fragmenty modrosivé, zelené i červené

 31.5.2016 aj gazdova nahodená a naštukovaná záplata

Mala som už pred škriabaním predstavu, že vymaľované bude v podobnom duchu ako sme maľovali spálňu pred troma rokmi. Mala som vo výbere asi tri farby, ale keď sa objavil ten maľovaný strop, bolo nám jasné, že ho obnovíme. Takéto maľby máme dole, sú asi z poslednej tretiny 19. storočia. Takže keď sa náhle zjaví maľba staršia, než 130 rokov, je to prekvapenie a hriech ju opäť zatrieť len nabielo.

Zároveň bolo isté, že tu sami veľa nezmôžeme, preto som napísala reštaurátorke, ktorá nám pred troma rokmi robila šablóny tých spodných malieb. Než mala čas, už bola podlaha obrúsená i trikrát napustená. Reštaurátorka sa do diela pustila začiatkom júla. Prvý deň si dočistila maľby, gazda vopred zapravil diery a praskliny len na bielej ploche, aby nenarobil na maľbe viac škody, než osohu. A začala si miešať farby.

 2.7.2016 štartovacia pozícia

 po prvom dni

Ďalšie štyri dni robili vo dvojici, čiže slušná šichta a ruky stále dohora. Koniec druhého dňa už priniesol dosť jasnú predstavu o tom, ako to celé dávno vyzeralo a čoskoro opäť vyzerať bude. Vymaľovali farebné plochy pásov, na tretí deň už boli aj linky a došlo i na prvú šablónu.

 po druhom dni, pripomína mi to minojský palác 

na konci tretieho dňa

Štvrtý deň u nás neboli, vytvárali šablóny. V okrovom i v zelenom pruhu sa pôvodný ornament už nedal rekonštruovať, tak sme zvolili vzory zo spodných miestností, sú z približne toho istého obdobia. Veľké ornamenty v strede každej steny sa podarilo prekresliť. Bola to parádna miestnosť, určite sa každodenne nepoužívala. O jej slávnostnom charaktere vypovedajú aj obe vstupné niky - v ďalších troch miestnostiach je vždy jedna nika a jedna hladká stena, a niky sú vytvorené na pohľad pri prechádzaní práve z tejto slávnostnej miestnosti. Po šablónovom dni celkovo piaty deň od začiatku už boli hotové tri strany ornamentov v zelenom páse, dva a pol strany v okrovom páse, namaľovaná stredová rozeta aj veľké ornamenty. Meditovali sme nad ornamentom rozety, veľa sa toho nezachovalo, presvitali tam akési labuťky a náznaky ďalšej bohatej rastlinnej výzdoby, asi ružičky. Škoda, že z toho nevyšlo viac. Mohli sme nechať zakonzervovaný status quo, alebo skombinovať z veľkých stredových ornamentov. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť a reštaurátorka vyrobila upravenú šablónu. Nie je škoda, že neexistuje ani pre profesionálov databáza dochovaných a objavených vzorov?

 piaty deň - stredové ornamenty 

 rohy sme nechali prázdne, z podkladu sa nedalo nič vyčítať; hnedý i modrý ornament sme zvolili zo spodných miestností

 šablóny

fragment pôvodnej výzdoby okolo rozety

Šiesty deň prác na strope bol i posledný, dokončili ornamenty v pásoch a pustili sa do rozety. Tmavohnedý stred zjemnili okrovými kvietkami a namiesto labutiek s ružami máme jemný ornament.  Strop bol hotový, mohli sme sa pustiť do výmaľby stien. K tomuto starodávnemu stropu nám prišiel aj obyčajný primalex nepatričný, takže sme zvolili vápennú farbu. Všetko sa musí nanášať štetkou a krúživými pohybmi, najprv podnáter a potom farba. Delenie na "zrkadlá" mi k ohraničenému stropu prišlo nevhodné, tak sme len okennú a radiátorovú niku vymaľovali lomenou bielou a zbytok svetlou béžovou, ktorá má za denného svetla ružovkastý nádych. Steny boli dosť poplátané, takže musel prísť k slovu aj druhý náter. 

 šiesty deň - reštaurátori dokončili strop 

 druhý náter vápennou farbou

Gazda už chcel mať hotovo, ale ešte som dva podvečery tupovala zelenkavú šablónu ponad okná i dvere a potom on ešte spravil tenkú linku na rozhraní stropu so stenou. A bolo hotovo, mohol nasadiť opravené dvere. Ešte som natrela podlahu jednou vrstvou tvrdého voskového oleja, a po zaschnutí sme mali konečne po polroku zasa použiteľnú izbu. Aby bola celkom hotová, zostáva ešte opraviť druhé dvojkrídlové dvere (tie socialistické tam teraz strašne bijú do očí, hádam aj naši predchodcovia by museli uznať, že to bol krok vedľa) a vymeniť vypínače. To ale tento rok nebude.

 19.7.2016 tupujem zelenkavú šablónu 

 24.7.2016 finále, napustená repasovaná podlaha, repasované dvere a vymaľované

 takto to vyzerá, luster síce nie je priamo zo stredu, ale rozeta tu bola o dosť skôr, ešte keď v dome nikto nechyroval o elektrine

 století páry :-)

Uvažovali sme, kto naposledy mohol vidieť tento maľovaný strop. Je dosť možné, že bol nabielený už pred druhou svetovou vojnou, alebo i skôr. Našťastie sa väčšina dala rekonštruovať, lebo malieb z konca 19. storočia sa nedochovalo až tak veľa: začiatkom 20. storočia nastúpila secesia, všetko staršie bolo kritizované ako spiatočnícke a provinčné, neskôr funkcionalizmus všetko ozdobné prekryl bielou a tak to trvá dodnes. Je to zázrak, že sa po vyše stotridsiatich, možno i stopäťdesiatich rokoch fragmenty objavili a my sme asi blázni, že sme to obnovili. Aj keď nebývame na zámku, aj keď nemáme na obnovu žiadne dotácie. Ale nebola by to škoda?