V sobotu bola v šumavskej Lenore Slávnosť chleba. Na place pri Sklárskom múzeu a obecnom úrade boli remeselné stánky, regionálne potraviny a súťaž vo varení guláša. Nás však zaujímalo najviac to, čo sa odohrávalo o kus ďalej, priamo pod cestou totiž stojí stará hlinená pec na chlieb. A tam bol kľúčový program Slávnosti, ktorý mimochodom prebieha každý rok v poslednú sobotu v mesiaci od apríla do decembra. Pečenie pečiva a chleba v obecnej peci - hlavou postavou je pán Augustín Sobotovič (slovenský rodák z okolia Hlohovca). Pán Sobotovič je vyučený pekár, ale od mladosti sa živil niečím iným a k pekárčine sa vrátil až na dôchodku, keď zistil, že v Lenore je chlebová pec a predsa sa v nej nič nepečie. Oprášil teda všetky vedomosti a zručnosti, aby oživil túto prastarú tradíciu.
V Lenore bývali tri takéto pece, nechal ich postaviť majiteľ sklární pre tých zamestnancov, ktorí si nemohli dovoliť vlastnú pec a tak sa o náklady za drevo podelili. Pec je z 1. polovice 19. storočia (cca 1837) a používala sa do 60. rokov. Od roku 1958 je chránená ako kultúrna pamiatka. Pečenie v nej znovu zaviedli v roku 1998, potom nasledovala krátka prestávka, kedy sa žezla ujíma pán majster Sobotovič a odvtedy každý rok prináša mnohým ľuďom radosť - však pochutnať si na poctivom a lahodnom pečive či chlebe je čistá radosť, za ktorou je však spústa práce. Tu ozaj platí, že bez práce nie sú koláče.
Múku, drevo a ekonomické pozadie akcie zaisťujú miestni podnikatelia, obec a Juhočeský kraj. Napečené produkty nie sú na predaj, členovia Veľkej lóže peciarskej (pán Sobotovič s manželkou a pomocníčkami) ich rozdelia návštevníkom. Príspevok je dobrovoľný.
Od skorého rána sa začína náročná šichta - kvas je nachystaný už deň vopred, od asi piatej rána sa už kúri v peci tvrdým drevom. Okolo šiestej ráno pekár zamiesi cesto na pečivo a potom i na chlieb. Po siedmej sa začínajú hniesť a tvarovať pletenky aj cesto na posúchy. O deviatej sa začal program Slávnosti chleba a my sme dorazili z vedľajších Volar, aby sme túto tradíciu videli (z domu to máme dvesto kilometrov). Pán majster si poctivo odvažoval dávky cesta a miesil bochníky, dámy tvarovali na plechy cesto na posúchy (chlebové placky) - toľko plechov pohromade ste nikdy nevideli. Na niektorých bolo roztiahnuté cesto, z ktorého potom budú slané placky, na ďalších boli naukladané vedľa seba pletenky.
Po deviatej majster vyhrabal uhlíky i pahrebu z pece, vymietol ju čečinou, vytrel mokrou handrou. Spravil skúšku vhodením hrsti múky a ešte raz vytrel vnútro pece. Začalo sa nosenie množstva plechov a okolo desiatej už prvé išli do pece. Drobné pečivo, placky a koláčiky sa piekli prvé preto, že pec je rozhorúčená a chlieb potrebuje dlhší čas, než malé kúsky, a tak by sa spálil.
Nielen, že je to fyzicky i časovo náročná práca, ale chce to i kumšt a grif, zaobchádzať s chlebovou pecou, ktorá nemá teplomer a nedá sa nijako regulovať, okrem otvorenia/zatvorenia dvierok a troch otvorov nad nimi. Prvé plechy sa piekli s otvorenými dvierkami aj štrbinami. Potom neskôr majster pecové dvierka zavrel a štrbiny uzavrel.
Nespočítala som, koľko tých plechov bolo, zdalo sa, že ich počet je nekonečný, ale počas nasledujúcej hodiny majster sádzal do pece plechy s nakysnutým cestom a po pár minútach vyberal dozlata upečené placky aj pletenky. To už k prístrešku viedol dosť dlhý rad, ale dámy upečené pečivo šikovne odnášali od pece do prístrešku, kde placky potierali cesnakovým olejom a krájali, aby sa každému ušlo.
Medzičasom prišiel pán kráľ Juhočeského rozprávkového kráľovstva (Václav V. Vydra). Podľa mňa je privítanie a pohostenie kráľa majstrom pekárom stretnutím dvoch celebrít.
Pred jedenástou išla do pece prvá várka bochníkov - každý na pomúčenú drevenú lopatu, každý jeden majster Sobotovič potrel vodou. Pečenie trvá asi hodinu. Žiaľ vyberanie bochníkov nám ušlo, lebo sme si pozreli aj stánky a Sklárske múzeum. Prišli sme k peci tesne pred tým, než rozkrájali posledné bochníky, druhá várka sa už piekla v peci. No ani vyberanie týchto chlebov sme nestihli, lebo sme si pozreli aj rechle.
Počas pečenia sme prehodili pár slov s majstrom Sobotovičom. Jeho odmenou za túto námahu sú spokojní ľudia, ktorým chutí a myslím, že bol i rád za trochu slovenčiny po čase :-)
Pri pohľade na pletenky a placky vytiahnuté z pece by si človek mohol myslieť, že sú suché a majú tvrdú chrúmavú kôru. Výsledok práce majstra pekára sa nedá dosť dobre opísať. Placky jemne potreté cesnakovým olejom boli mäkké a nadýchané, ale pletenky... to bol absolútny luxus, rozplývali sa na jazyku, až sa mi chcelo plakať, že niekto vôbec čosi také dokáže! Ražný chlieb mal na míle ďaleko od "šumavy" z bežných obchodov, tuhej a kyslej. Bol vláčny, a vôbec nie kyslý. S takýmto chlebom a štipkou soli ozaj mohli privítať aj vzácnu návštevu. Nikto by nemohol namietať.
Poslednú sobotu v mesiaci choďte tam. Musíte to zažiť, vychutnať, obdivovať starú tradíciu, ktorú už pár generácií likvidujeme a odkazujeme do zabudnutia :-(
Pán Sobotovič, ak mu zdravie vydrží, chce piecť pre verejnosť do osemdesiatky. Ten míľnik sa bohužiaľ rýchlo blíži. Záujemcov, nasledovníkov, ktorí by prebrali toto umenie a zachovávali tradičnú výrobu božieho daru, niet.
Toto je jediný článok, kde som použila toľko fotografií. Stručnosť nie je na mieste pri predstavovaní tohto remeselného čarovania. Z vody a múky lahôdka, ktorá vás zasýti.
https://www.lenora.cz/lenora/ou/user/deska/Sokolovna/Informace%20peceni.pdf
Pán Sobotovič, ak mu zdravie vydrží, chce piecť pre verejnosť do osemdesiatky. Ten míľnik sa bohužiaľ rýchlo blíži. Záujemcov, nasledovníkov, ktorí by prebrali toto umenie a zachovávali tradičnú výrobu božieho daru, niet.
Toto je jediný článok, kde som použila toľko fotografií. Stručnosť nie je na mieste pri predstavovaní tohto remeselného čarovania. Z vody a múky lahôdka, ktorá vás zasýti.
https://www.lenora.cz/lenora/ou/user/deska/Sokolovna/Informace%20peceni.pdf
Lenorská obecná chlebová pec, reštaurovaná v roku 1998
hlinenú pec s vápennou omietkou chráni strieška pokrytá dreveným šindľom
naložené drevo už prehorelo
je 9:40, čas vybrať uhlíky a pahrebu náradím namočeným vo vedre s vodou
pán majster Augustín Sobotovič vymetá pec čečinou
a čistí ju mokrou handrou
pec vyčistená, po skúške vhodením hrsti múky - nesmie sa ihneď zapáliť
v Lenore sa musí pekár k peci zohýbať, je to náročné - prvé plechy s plackami a pletenkami sádza majster do pece
o tri-štyri minúty pri otvorených dvierkach už ide prvá dávka plechov von
posúch - chlebová placka
pohostenie kráľa Václava V., zvaného Vydra
posledné plechy s pečivom (päťdesiat minút od začiatku pečenia), medzičasom pekár miesil druhú várku bochníkov
nádielka pre návštevníkov - vianočka je od miestnych klasických pekárov, placka a pletenka sú ultračerstvé z chlebovej pece
nič lahodnejšie a nadýchanejšie ste nikdy nejedli - poctivosť surovín a čerstvosť zaručená
prvá várka chlebov, miesených od deviatej ráno, pôjde do pece pred jedenástou
každý jeden vyklopiť na pomúčenú lopatu, potrieť vodou a šup s ním na jeho miesto v peci
tri minúty pred jedenástou ide do pece posledný bochník z prvej várky, stoh ošatiek narástol
najpoctivejší tradičný domáci ražný chlieb, aký si len viete predstaviť, ešte stále akurátne teplý z pece (presné poludnie a už jeden z posledných bochníkov)
za toto by mali dostať metál
