utorok 31. júla 2018

Pečenie chleba - Bread baked in a Bread Oven

V sobotu bola v šumavskej Lenore Slávnosť chleba. Na place pri Sklárskom múzeu a obecnom úrade boli remeselné stánky, regionálne potraviny a súťaž vo varení guláša. Nás však zaujímalo najviac to, čo sa odohrávalo o kus ďalej, priamo pod cestou totiž stojí stará hlinená pec na chlieb. A tam bol kľúčový program Slávnosti, ktorý mimochodom prebieha každý rok v poslednú sobotu v mesiaci od apríla do decembra. Pečenie pečiva a chleba v obecnej peci - hlavou postavou je pán Augustín Sobotovič (slovenský rodák z okolia Hlohovca). Pán Sobotovič je vyučený pekár, ale od mladosti sa živil niečím iným a k pekárčine sa vrátil až na dôchodku, keď zistil, že v Lenore je chlebová pec a predsa sa v nej nič nepečie. Oprášil teda všetky vedomosti a zručnosti, aby oživil túto prastarú tradíciu.
V Lenore bývali tri takéto pece, nechal ich postaviť majiteľ sklární pre tých zamestnancov, ktorí  si nemohli dovoliť vlastnú pec a tak sa o náklady za drevo podelili. Pec je z 1. polovice 19. storočia (cca 1837) a používala sa do 60. rokov. Od roku 1958 je chránená ako kultúrna pamiatka. Pečenie v nej znovu zaviedli v roku 1998, potom nasledovala krátka prestávka, kedy sa žezla ujíma pán majster Sobotovič a odvtedy každý rok prináša mnohým ľuďom radosť - však pochutnať si na poctivom a lahodnom pečive či chlebe je čistá radosť, za ktorou je však spústa práce. Tu ozaj platí, že bez práce nie sú koláče. 
Múku, drevo a ekonomické pozadie akcie zaisťujú miestni podnikatelia, obec a Juhočeský kraj. Napečené produkty nie sú na predaj, členovia Veľkej lóže peciarskej (pán Sobotovič s manželkou a pomocníčkami) ich rozdelia návštevníkom. Príspevok je dobrovoľný.
Od skorého rána sa začína náročná šichta - kvas je nachystaný už deň vopred, od asi piatej rána sa už kúri v peci tvrdým drevom. Okolo šiestej ráno pekár zamiesi cesto na pečivo a potom i na chlieb. Po siedmej sa začínajú hniesť a tvarovať pletenky aj cesto na posúchy. O deviatej sa začal program Slávnosti chleba a my sme dorazili z vedľajších Volar, aby sme túto tradíciu videli (z domu to máme dvesto kilometrov). Pán majster si poctivo odvažoval dávky cesta a miesil bochníky, dámy tvarovali na plechy cesto na posúchy (chlebové placky) - toľko plechov pohromade ste nikdy nevideli. Na niektorých bolo roztiahnuté cesto, z ktorého potom budú slané placky, na ďalších boli naukladané vedľa seba pletenky.
Po deviatej majster vyhrabal uhlíky i pahrebu z pece, vymietol ju čečinou, vytrel mokrou handrou. Spravil skúšku vhodením hrsti múky a ešte raz vytrel vnútro pece. Začalo sa nosenie množstva plechov a okolo desiatej už prvé išli do pece. Drobné pečivo, placky a koláčiky sa piekli prvé preto, že pec je rozhorúčená a chlieb potrebuje dlhší čas, než malé kúsky, a tak by sa spálil. 
Nielen, že je to fyzicky i časovo náročná práca, ale chce to i kumšt a grif, zaobchádzať s chlebovou pecou, ktorá nemá teplomer a nedá sa nijako regulovať, okrem otvorenia/zatvorenia dvierok a troch otvorov nad nimi. Prvé plechy sa piekli s otvorenými dvierkami aj štrbinami. Potom neskôr majster pecové dvierka zavrel a štrbiny uzavrel. 
Nespočítala som, koľko tých plechov bolo, zdalo sa, že ich počet je nekonečný, ale počas nasledujúcej hodiny majster sádzal do pece plechy s nakysnutým cestom a po pár minútach vyberal dozlata upečené placky aj pletenky. To už k prístrešku viedol dosť dlhý rad, ale dámy upečené pečivo šikovne odnášali od pece do prístrešku, kde placky potierali cesnakovým olejom a krájali, aby sa každému ušlo. 
Medzičasom prišiel pán kráľ Juhočeského rozprávkového kráľovstva (Václav V. Vydra). Podľa mňa je privítanie a pohostenie kráľa majstrom pekárom stretnutím dvoch celebrít. 
Pred jedenástou išla do pece prvá várka bochníkov - každý na pomúčenú drevenú lopatu, každý jeden majster Sobotovič potrel vodou. Pečenie trvá asi hodinu. Žiaľ vyberanie bochníkov nám ušlo, lebo sme si pozreli aj stánky a Sklárske múzeum. Prišli sme k peci tesne pred tým, než rozkrájali posledné bochníky, druhá várka sa už piekla v peci. No ani vyberanie týchto chlebov sme nestihli, lebo sme si pozreli aj rechle.
Počas pečenia sme prehodili pár slov s majstrom Sobotovičom. Jeho odmenou za túto námahu sú spokojní ľudia, ktorým chutí a myslím, že bol i rád za trochu slovenčiny po čase :-)
Pri pohľade na pletenky a placky vytiahnuté z pece by si človek mohol myslieť, že sú suché a majú tvrdú chrúmavú kôru. Výsledok práce majstra pekára sa nedá dosť dobre opísať. Placky jemne potreté cesnakovým olejom boli mäkké a nadýchané, ale pletenky... to bol absolútny luxus, rozplývali sa na jazyku, až sa mi chcelo plakať, že niekto vôbec čosi také dokáže! Ražný chlieb mal na míle ďaleko od "šumavy" z bežných obchodov, tuhej a kyslej. Bol vláčny, a vôbec nie kyslý. S takýmto chlebom a štipkou soli ozaj mohli privítať aj vzácnu návštevu. Nikto by nemohol namietať.
Poslednú sobotu v mesiaci choďte tam. Musíte to zažiť, vychutnať, obdivovať starú tradíciu, ktorú už pár generácií likvidujeme a odkazujeme do zabudnutia :-(
Pán Sobotovič, ak mu zdravie vydrží, chce piecť pre verejnosť do osemdesiatky. Ten míľnik sa bohužiaľ rýchlo blíži. Záujemcov, nasledovníkov, ktorí by prebrali toto umenie a zachovávali tradičnú výrobu božieho daru, niet.
Toto je jediný článok, kde som použila toľko fotografií. Stručnosť nie je na mieste pri predstavovaní tohto remeselného čarovania. Z vody a múky lahôdka, ktorá vás zasýti.
https://www.lenora.cz/lenora/ou/user/deska/Sokolovna/Informace%20peceni.pdf

Lenorská obecná chlebová pec, reštaurovaná v roku 1998 

hlinenú pec s vápennou omietkou chráni strieška pokrytá dreveným šindľom

naložené drevo už prehorelo

 je 9:40, čas vybrať uhlíky a pahrebu náradím namočeným vo vedre s vodou


pán majster Augustín Sobotovič vymetá pec čečinou

a čistí ju mokrou handrou

pec vyčistená, po skúške vhodením hrsti múky - nesmie sa ihneď zapáliť

v Lenore sa musí pekár k peci zohýbať, je to náročné - prvé plechy s plackami a pletenkami sádza majster do pece

o tri-štyri minúty pri otvorených dvierkach už ide prvá dávka plechov von

posúch - chlebová placka

pohostenie kráľa Václava V., zvaného Vydra

posledné plechy s pečivom (päťdesiat minút od začiatku pečenia), medzičasom pekár miesil druhú várku bochníkov

nádielka pre návštevníkov - vianočka je od miestnych klasických pekárov, placka a pletenka sú ultračerstvé z chlebovej pece

nič lahodnejšie a nadýchanejšie ste nikdy nejedli - poctivosť surovín a čerstvosť zaručená

prvá várka chlebov, miesených od deviatej ráno, pôjde do pece pred jedenástou

každý jeden vyklopiť na pomúčenú lopatu, potrieť vodou a šup s ním na jeho miesto v peci

tri minúty pred jedenástou ide do pece posledný bochník z prvej várky, stoh ošatiek narástol

najpoctivejší tradičný domáci ražný chlieb, aký si len viete predstaviť, ešte stále akurátne teplý z pece (presné poludnie a už jeden z posledných bochníkov)

za toto by mali dostať metál

štvrtok 26. júla 2018

Júnové jedlá - Food in June

Jarno-letný mesiac sme si pochutili aj na tomto:
Zemiakový šalát s reďkovkou, šalotkou, mladým špenátom a rukolou, dochutený balzamikovým vínnym octom a tekvicovým olejom. 

Čerstvá špargľa, s ňou som povarila aj reďkovku; opečená slanina a pošírované vajíčko: 

Bulgur je hotový raz-dva, zalejem ho vriacou vodou a povarím len chvíľku. Mali sme ho so slaninou a zelenou špargľou, k nim som pridala trošku nakrájaného cesnaku a tymian. 

Urodili sa nám dosť veľké reďkovky a vcelku štipľavé. Postrúhala som ich k zemiakom a vznikli z toho výborné placky: 

Nátierka zo zelenej špargle trochu na spôsob guacamole. Povarenú nakrájanú špargľu som rozmačkala vidličkou, vymiešala som ju so zmäknutým maslom, pridala nadrobno nakrájanú šalotku a konček štipľavej papričky.


Špaldovo-pšeničné halušky som premiešala so šampiňónmi na masle, cesnaku, tymiane a šalvii. Bolo tam aj trošku opečenej slaniny a nakoniec som pridala lyžicu-dve paradajkového pretlaku. Štipľavú papričku som opekala so slaninou, potom som ju dala preč.

Grilované kuracie prsia som naložila do marinády z oleja, ryžového octa, dala som aj trochu fermentovanej sójovej omáčky (Kikkoman) a k tejto ďalekovýchodnej kombinácii som pridala sušený zázvor, štipku údenej papriky, čerstvo mleté korenie a mletý koriander. Zeleninu - cukiny, sladký zemiak, mrkvu a petržlen sme si tiež grilovali, bola len potretá trochou oleja a zmesi za´atar. Omáčka je z gréckeho jogurtu s pretlačeným cesnakom a údenou paprikou.

Dobrú chuť - Bon appétit!

pondelok 16. júla 2018

+/- XVI

Jar 2012, čo ma zaujalo cestou na motorke na Kladensku, Mělnicku a Litoměřicku.
Necitlivá výmena okien, pôvodne vysokých, za trojdielne, ktoré boli v 70. a 80. rokoch vecou sine qua non. U mnohých tento pohľad pretrval dodnes, len tvar okien, bez ktorých dom nie je ani domom, sa po rokoch zasa zmenil. Škoda, že majitelia svoje úsilie a peniaze neinvestovali do renovácie pôvodných okien, ktoré iste mali peknú profiláciu, a takisto do opravy omietky. Na pár domoch už som videla rehabilitáciu - návrat k pôvodnému tvaru okien.
za zbytky pôvodnej členenej fasády +/za neúdržbu a necitlivý zásah do okien ---




Opäť prípad výmeny okien, tu navyše asi aj zatepľovali, keďže okná sú hlboko utopené vo fasáde. Plastové okná, kde sa celé krídlo dá vyklopiť na vetračku, len márne imitujú pôvodné drevené špaletové. Tenká nalepená pozdĺžna priečka je už len nepraktický nezmysel, ktorý len sťažuje údržbu. Najzvláštnejšia (eufemizmus pre najhoršia) časť je pri vchode - so širokým oknom, ktoré vôbec nekorešponduje s naznačenou klenbou a celok len smutne dotvára plastový pás, ktorý zrejme presvetľuje schodisko. Tento dom má pravdepodobne na prízemí klenbové stropy, ale z exteriéru je to len smutná paródia. Aspoň, že má zachovanú profilovanú rímsu pod strechou, rímsu medzi prízemím a poschodím a nárožnú bosáž.
za členenie fasády+/za okná ---




Tu sa so vzhľadom domu tiež príliš nemazali. Okno na prízemí mohli prispôsobiť starším oknám na poschodí - počtom, tvarom, materiálom i farbou. A nie tam natvrdo vrznúť jedno plastové. Omietka už volá po oprave, ale pokiaľ má byť takého charakteru, ako akcia s oknami, tak je asi lepšie ponechať starú vápennú, než murivo udusiť cementovou.
-


Kamenné stavby obdivujú milióny turistov v stredomorských krajinách, aj na západom pobreží Francúzska či na Britských ostrovoch. Žasneme nad ich útulnosťou, obdivujeme nápaditosť adaptácií stodôl a maštalí na obydlia či reštaurácie alebo obchodíky, dielne... U nás však chceme všetko pekne in Ordnung, domy máme zateplené a natiahnuté lepidlovou omietkou, hospodárske budovy už nepotrebujeme, všetkého máme dostatok v obchodoch. A tak chátrajú, hyzdia okolie, až príde ich koniec. Smutný to obraz vidieka...
za kvalitnú remeselnú prácu +/za neúdržbu ---




Príjemná mestská radová zástavba - dvojvilky. Škoda plechových vrát.
+


Podivne neproporčne pôsobiaci dom. Manzarda má príliš veľký objem, vikiere prevyšujú výšku okien na prízemí a celok dotvárajú nečlenené okná, navyše v štvorcovom formáte.
-



Stará zástavba v malom mestečku,  neurazí (a ani sa nehrá na novostavbu). Zachované špaletové okná členené do T, aj profilované rímsy. Omietka trpí vlhkosťou z nepriepustných okolitých plôch, ale na to stačí raz za pár rokov sokel nanovo nahodiť vápennou omietkou.
+ 


Starý meštiansky dom, ktorý ukrýva historické klenby. Je kultúrnou pamiatkou už od konca 50. rokov, ale odvtedy nikto výrazne neudržiaval fasádu, ani okenné a dverné výplne.  Fasáda je v neobarokovej úprave z konca 19. storočia, trpí vlhkosťou a neúdržbou, rovnako aj drevené špaletové okná a vstupné dvere (kto také dnes vie vyrobiť? A kto by za ich výrobu zaplatil? Nie je jednoduchšie udržiavať priebežne, než raz za x desaťročí investovať ohromné sumy?).
dávnym majstrom +++/majiteľom za desiatky rokov neúdržby -






Tento meštiansky dom sa po rokoch údržby dočkal, avšak neprebehla celkom v súlade s pamiatkovými postupmi a tak je výsledok trochu cirkusový. Ploché okná s hrubými profilmi sa nemôžu merať s pôvodnými špaletovými, ktoré mali ozdobné profily, prípadne i rezbu. Staré sklenené tabuľky sú nerovné, odraz v nich je zvlnený, plastický - na rozdiel od dnešného skla, ktoré pôsobí až slepo. Dvere sú veľmi zjednodušené, nič zaujímavého. Fasáda síce zostala členená, ale moderný náter jej dodáva nemiestnu krikľavosť, zatiaľ čo vápenná farba je príjemná v akomkoľvek odtieni, pretože nie je jednoliata.
Určite je lepšia takáto renovácia, než zarovnanie fasády polystyrénom, ale... dom je v pamiatkovej zóne a na nových oknách i dverách nie je remeselného vôbec nič, od profilov až po kovanie.
Domčeku vedľa by pomohli šambrány okolo celého okna, prípadne aby "sedeli" na rímse. Zvýraznenie len z troch strán nemá zmysel, je ahistorické.
+/- 

 

utorok 10. júla 2018

Víkend otvorených záhrad IV - Open Gardens Weekend, Part IV

Posledná záhrada v rámci Víkendu otvorených záhrad nebola klasickou záhradou, ale záhradkou srbskej reštaurácie Jelica na pražskom Zlíchove. Záhradka so zbierkou stolov a rôznych stoličiek má plaketu Prírodná záhrada, čiže je udržiavaná bez použitia chémie. Záhony okolo kruhového voľného miesta dláždeného kameňmi i tehlami sú mierne zvýšené, ohradené recyklovanými tehlami a škridľami. Žiaden extra program v rámci Víkendu nečakajte, len si vychutnajte posedenie medzi starými vysokokmennými ovocnými stromami a trvalkami - jarné cibuľoviny už sú druhý júnový víkend odkvitnuté, aj orlíčky s bergéniami a hlavná trvalková sezóna sa ešte len začne, i tak je to však príjemný pohľad a takýchto reštauračných záhradok by mohlo byť viac. 

pohľad od vstupu

a pohľad k vstupu ponad jeden zo záhonov

tieň vytvárajú vysoké ovocné stromy, inak na záhradku dopadajú slnečné lúče, atmosféru prázdnin u babky nerušia veľké reklamné slnečníky 

Keďže sme už záhrady obzerali päť hodín, aj nám prišlo vhod, že posledná je záhradka reštaurácie. Z článkov v časopisoch a na internete som mala dojem, že Jelica Biogurmania je vegánska a raw reštaurácia, preto ma trochu prekvapila grilovaná vôňa mäsa :-) Ako v správnej balkánskej reštaurácii, o mäso tu núdza nie je, takisto o pečenú či grilovanú zeleninu. Ale bio a vegánske jedlá majú tiež, dali sme si aj raw dezert. Ale prišli sme hlavne kvôli záhradke - medzi odkvitnutými cibuľovinami a kosatcami kvitli: pakost, krasuľka (Cosmos bipinnatus), kocúrnik - šanta, perovskia, drobnokveté ružičky, levandule, veronika - rozrazil, černuška damascénska, nechtík - měsíček, náprstníky, pomaly odkvitala fakľovka (Kniphofia), tzv. Kleopatrina ihla; pekné už boli hortenzie, budleja sa ešte len na parádu chystala. 

 fakľovka, veronika, černuška a nechtíky

tienistá časť medzi dvoma budovami, akoby vypadnutými z etnografického múzea

hortenzie, ľaliovky, náprstníky prospievajú v polotieni (zaujímalo by ma, či hortenziám nebola dodaná rašelina - to sa s podmienkami Prírodnej záhrady nezlučuje)

Takto dláždené miesto obklopené zvýšenými záhonmi vyzeralo v lete 2012, než V+N založili túto zaujímavú bio záhradku.
Atmosféru okrem ovocných stromov a trvaliek dotvárajú aj stavby - remeselne postavené zo starých materiálov, žiadne napodobeniny, ani umelá patina. To tiež patrí k ekológii a udržateľnému spôsobu života. Človek si trochu pripadá ako návštevník skanzenu, všetko je autentické. 

levanduľa a ruža ´The Fairy´

ďalšia drobnokvetá ružička

Samozrejme, že trošku hluché obdobie, počas ktorého Víkend prebieha, sa prejavilo aj tu, ale keďže je reštaurácia otvorená po celý rok, je spústa možností záhradku vidieť aj v plnom kvete.

streda 4. júla 2018

Víkend otvorených záhrad III - Open Gardens Weekend, Part III

Na výletovanie a okukávanie vyberám prírodné záhrady alebo trvalkové, zaujímajú ma aj sady. Ihličnanových som presýtená už roky z časopisov a hobby programov, a ťažko v nich nájdem nejakú inšpiráciu pre našu záhradu na malom meste (takpovediac vidiecku), v nížine a navyše pri historickom dome. Aj tretia záhrada bola z kategórie prírodných, ale opäť niečo úplne iné - Stanica prírodovedcov DDM hl.m. Prahy. Medzi obchodným centrom Nový Smíchov a záhradou Kinských v Petřínských sadoch, pri parku Sacré Cœur sa skrýva tento zaujímavý objekt i projekt. My sme prišli po lávke od OC NS, najprv sme v areáli Stanice videli svah rozdelený suchými kamennými múrikmi, výsadba zahŕňala pár ihličnanov, najmä borievok (Juniperus), pozornosť priťahovala rozmerná ruža ´The Fairy´, rozkvitnuté levandule... Popod jablone sme sa dostali medzi budovy, kde asfaltové plochy zjemňovali hortenzie, rudbekie, veroniky... oproti sú vtáčie voliéry, výbeh klokanov a poníky. Zamierili sme do skleníkov - s citrusmi, kaktusmi a rôznymi subtropickými aj tropickými rastlinami - niektoré z nich poznáme ako izbovky. V ďalšom skleníku sú teráriá s kajmanmi, leguánmi, korytnačkami... 

 The Fairy aj tu popiera všeobecne udávané rozmery :-)


 rôznofarebným levanduliam svedčí suchý svah

ovocný sad - kto by bol povedal, že sme v rušnej časti Prahy

bohato kvitnúce (už začiatkom júna) hortenzie kalinolisté - Hydrangea macrophylla

 pred budovami rastie i plodí figovník

zo skleníka

Najzaujímavejšia časť bola na konci, neďaleko Letohrádku Kinských. Prekrásna bylinková záhrada, ktorá má certifikát Prírodná záhrada, všetko je tu pestované bez minerálnych hnojív a pesticídov. Táto záhrada bola tým najkrajším, čo sme tento rok v rámci Víkendu videli. Navyše sprievodkyňa, pani, ktorá sa s deťmi o toto stará, má rozsiahle vedomosti o použití aj pestovaní byliniek a pri prehliadke sme všeličo ochutnávali. 

 voňavý a liečivý bylinkový záhon s chudobnou štrkovitou pôdou, taká bylinkám svedčí a prospieva obsahu silíc

menej tradičné bylinky a zelenina, ktoré sú nenáročné na závlahu a dajú sa konzumovať napr. ich kvety, alebo poslúžia opeľovačom a motýľom

záhony sú z tehál, dreva, prútia

mix okrasných medonosných trvaliek

Okrem známych a hojne pestovaných záhradných stredomorských byliniek ako sú levandule, rozmarín, tymian, oregano, šalvia lekárska apod., tu pestujú aj prírodné druhy, ktoré znalí bylinkári zbierajú na lúkach (rebríček, alchemilka, ľubovník...) a navyše aj liečivky, ktoré ľudia obvykle pestujú ako okrasné trvalky - ľaliovky, echinacey, ruže, monardy, topoľovky... a to stále nie je všetko, majú aj exotiku z Ázie, ktorú obvykle poznáme z thajských či vietnamských pokrmov ako napríklad perillu. 

 popri jedlých pestujú i náprstníky a vratič

kvety aj púčiky ľaliovky (Hemerocallis) sú jedlé a trošku pikantné

šalvie, ľubovník aj pupalka

Medzi našimi známymi záhradnými klasikami tu objavíte niekoľko druhov šalvií, aj byliny, ktoré je lepšie nepožívať kvôli obsahu alkaloidov, prípadne len na vonkajšie obklady či maste (ale sú dôležité medonosné) - náprstníky , vratič - ten odpudzuje aj vošky od susedných rastlín. Takže okrem jedlých bylín tu pestujú aj byliny farbiace, na prihnojovacie či insekticídne zákvasy... je to ako živý herbár. Byliny sú označené štítkami s popisom ich použitia.
Nielen bylinami je človek živý, takže vidíme aj zeleninovú časť s tekvicami, kukuricou a paradajkami - ako vzácne dary z Nového sveta, ktoré sa u nás udomácnili a máme z nich úžitok, takisto na chránenom mieste pestujú aj stredomorskú zeleninu (artičok, baklažán). 

za ružami s trvalkovou podsadbou sú zeleninové záhony, takisto ošetrované prírodne - pôda je nastlaná aby sa zmiernil výpar

samotárska teplomilná včela drevár (drvodělka) na šalvii muškátovej, žltá šalvia lepkavá

Stanica so záhradou je voľne prístupná, cez prázdniny je ale počas víkendov aj sviatkov zatvorené.