Genius loci IX

Tudy kráčely dějiny... a remeslo, v dobách minulých často umelecké remeslo.

apríl-jún 2011

múrik a vrátka do stodoly - múrik nebol s múrmi stodoly nijako previazaný, určite ho postavili zo zrúteného štítu hospodárskej prístavby, aby namiesto obrovských stodolových vrát stačili menšie vrátka

špaletové okno z druhej polovice 19. storočia, s jemnou úchytkou (knopkou) - pekne profilované, výborné na pestovanie muškátov a cyklámenov

takto vyzeral západný štít stodoly smerom k susedom - aj toto je ešte v stave opraviteľnom

žltochvost (rehek) domový na streche, ktorej v čase fotky ešte chýbalo pár rokov do stovky

len s vnútorným oknom, vonkajšie krídla znova natierame, ešte poslúžia

takéto ploty sú v starých štvrtiach z 20. a 30. rokov, stĺpiky sú z ostro pálených tehál

budovy zľava doprava - ešte možno spred prvej svetovej (plán z roka 1913), stodola bez strechy skoro o storočie staršia, hospodárska prístavba možno súčasníčka stodoly, možno staršia

dožilá stodola plná bazy a za ňou sa týči jaseň

plot medzi dvorom a záhradou, pod ním šípková ruža, ktorú asi zasadili vtáčiky

pieskovcový múr medzi nami a susedmi

a ešte raz kút s kôlňou (podľa plánu, bývalí majitelia ju používali ako garáž) a stodolou - keď kvitla baza, celý dvor rozvoniaval

nad kôlňou, koniarňou a chlievikmi je senník - využívaný mačkami, odtiaľ nás z bezpečia Kocúr pozoroval a vyhodnocoval

Genius loci VIII

Genius loci VII

Decembrové jedlá - Food in December

M. mal bryndzové halušky a ja, keďže bryndzu nejem, som mala strapačky - kapustové halušky.

Srnčie medailónky s korenenou šípkovou omáčkou a troškou nastrúhaného chrenu. Korenila som novým korením, koriandrom, borievkami, mletým zázvorom a štipkou mletých klinčekov. Pyré bolo zemiakovo-tekvicové (tekvica z našej úrody):

Kocky z danielieho stehna dusené domäkka, na cibuľovo-zeleninovom základe, s voňavým korením a omáčku som doladila naším domácim povidlovým čatní, s tarhoňou.

Focaccia posypaná tymianom a hrubou soľou bola prílohou k duseným nakrájaným kalamárom s bylinkami, cibuľou a cesnakom v paradajkovom pyré:

Do tretice divina - jelení guláš, do ktorého som pridala zeleninu, čo sa macerovala vo fire cideri. Mierne pikantný guláš sme jedli s kuskusom.

Husací vývar s domácimi slížmi a opečeným petržlenom:

Kvôli opatreniam z dôvodu koronavírovej infekcie a v podstate zavretiu hraníc sme zostali doma. Po prvýkrát sme neboli na Vianoce ani s jednými rodičmi - a naši aj M. rodičia tiež boli sami doma. No a tak okrem iného na mňa po prvýkrát pripadlo pečenie vianočných koláčikov. Perníčky aj bielkovo-orechové tyčinky som piekla z tretinovej dávky. Korenené keksíky spekulatius boli z malej dávky a najviac som upiekla lineckých koláčikov i vanilkových rožtekov, lebo prvé má najradšej M. a druhé ja. Všetko som piekla len z masla, žiadne stužené tuky nepoužívam. A k tomu citrónová kôra z biocitrónov, pravá vanilka... Linecké sme lepili povidlami.

Kým som ja chystala cestá na koláčiky a piekla som, M. uvaril na obed prírodné rezne z bravčového pleca, dochutené tymianom a cesnakom, zemiaky s maslom a podusené fazuľky:

Štedrá večera s dvoma polievkami (u M. je zvykom jesť hubovú nakyslo, u nás sme vždy mávali kapustnicu), zemiaky sú do kapustnice, domáci majonézový šalát (aj majonézu si robíme sami), pečený kaprí filet a troška údeného, na konci stola sa ukrývajú opekance z kysnutého cesta a pri nich dva plátky vianočky.

Vianočná hubová polievka nakyslo s krúpami:

Opekance, zemiakový šalát, kapor sa ešte zohrieval v rúre a v terine je hubová polievka - servis je Thun z Klášterca nad Ohří z 19. storočia.

Jedla sme mali habadej, takže tradičnú štefanskú kačicu s lokšami sme mali až o deň neskôr. Lokše sme v pohodičke piekli vonku na grile - kuchyňa zostala čistá :-) a namiesto kačice sme mali husacie stehná, z husi z neďalekého statku. Omáčnik, v ktorom sme mali výpek, je starožitný po M. praprarodičoch:

K lokšiam a kapuste som po tom, čo sme stehná zjedli, opražila husacie prsia ako steak. Kapustu sme mali bielu, pretože takú sme si vypestovali:

Dobrú chuť - Bon appétit!

Novembrová a decembrová záhrada - November & December Garden

Vrchol jesene a začiatok zimy v našej záhrade. Posledné roky sa začiatok zimy odďaľuje a keď práve niekoľko dní za sebou neprší, máme dosť času na vytváranie nových záhonov a sadenie cibúľ. Staršie záhony nechávam svojmu osudu, vytrhnem akurát kde-tu nejakú burinu. Lístie hrabem pod jabloňami kvôli spóram chrastavitosti a ďalším hubovým chorobám - aby sme potom v sezóne nemuseli siahať po fungicídnych postrekoch. Lístie z hrušky a marhule používam do záhonov, nech tam postupne zotlie. 
Okrasné záhony naberajú hnedo-oranžovo-hrdzavé odtiene, ale vždy je to lepšie, než pozerať sa na vyholenú obstrihanú prázdnu zem. Navyše v neostrihaných trvalkách prezimujú lienky a ďalší užitočný hmyz. A nielen zasnežené, hlavne pokryté inoväťou tieto záhony vyzerajú fantasticky.
November je teplotne asi najstálejší mesiac. U nás ešte kvitli jesenné krokusy, cyklámeny, niektoré ruže (iné zdobili žiarivo červené šípky), v polovici mesiaca rozkvitli prvé dva snežienkové kvety a objavili sa prvé kvety čemeríc, dokvitali rozchodníkovce. Až do decembrových mrazov kvitol zbehovec plazivý a pribúdali ďalšie púčiky snežienok. 
Pozbierali sme jablká a mrkvu zo záhona, v novembri bolo ešte niekoľko paradajok, tie zelené postupne dozrievali v kuchyni.

November:
jesenné krokusy C. ochroleucus a C. speciosus 'Artabir'

záhrada začiatkom novembra

v záhone sa vysemenili petúnie - naposledy tam boli zasadené v roku 2017...

v tretine novembra

ďalší rok, čo som nechala ruže dokvitnúť a vytvoriť šípky

žlto-zeleno-hrdzavo-červeno-hnedo, stále je čo robiť a čo pozerať

cyklámen neapolský a šípky ruže Tess of the d´Urbervilles

polovica novembra a kvitnú biele jesenné krokusy C. ochroleucus

astry, ruže, levanduľa i kolkvícia

veľký záhon vytvorený na jeseň 2015 a 2016 - inoväť za chvíľu roztopia slnečné lúče

odkvitnuté echinacey a margarétka pokryté inoväťou

ruže, rozchodníkovec, odkvitnuté astry, rebríček, hlaváč

veľký záhon s pozadím plamienka horského

námraza, inoväť a hmlistý opar zvýrazňujú štruktúry 

December:
drobné šípky ruže virdžínskej a rozkvitnutý zbehovec plazivý pokrytý snehom

prvé dve snežienky rozkvitli už v polovici novembra, postupne sa medzi mrazivými nocami pridávali ďalšie

čemerica čierna, snežienky, ruža

september a október

Stodola 2019 IV - Barn 2019, Part IV

V prvej polovici novembra sa už začali veci črtať, hotový krov bol skoro celý pokrytý škridľami. Predĺžené volské oko (vikier) bolo pre chlapov trošku výzvou. Na jednej strane si pomáhali podmazaním škridiel maltou, ale postupne sa rozbehli, nabrali istotu a ľavá strana je pokladaná pekne nasucho. Ale na skladané úžľabie si ani tu netrúfli, tak ako na dome. V úžľabí je teda plech a na ňom skoro nadoraz škridle. Keď zasvietilo slnko, bolo v zastrešenej stodole celkom dosť svetla.
V decembri bol čas na drobné dokončovačky a na osadenie žľabov s odkvapmi. Na prednej strane sa žľab končí v rohu a ďalej zatiaľ pokračuje husím krkom ponad garážové vráta. 
November 2019:
volské oko je už pokryté bobrovkami, zostáva ešte pokryť úžľabie a plochu pod okom

pohľad na volské oko zvnútra - navrhli sme ho, aby priviedlo do kamenných múrov stodoly trochu svetla

po odvezení hromady suti; kto by to bol pred rokom, troma, piatimi povedal... že zo zarastených múrov opäť bude fungujúca stodola

v druhej polovici novembra už bola strecha kompletne pokrytá, aj s hrebeňom

pohľad z okna nad dverami

a opačný pohľad na západný koniec stodoly, vľavo bývali králikárne, vpravo kurníkový prístrešok

takto vyzerá dom, hospodárske krídlo aj stodola zozadu, od severu; ešte chýbajú výplne otvorov

kamenná "záplata" nad vrátami, doplnená i pieskovcová rímsa

December 2019:
po prvýkrát v dvestoročnej histórii stodoly sú pod strechou žľaby, ktoré chránia murivo pred odstrekujúcou vodou

južná strana so žľabom, ešte pred nasadením husieho krku, ktorý je zvedený popri tehlovom stĺpe pri garážových vrátach

A je to. Začiatkom 50. rokov na stodole bola sedlová strecha. Potom sa prepadla a za ňou koncom 60. rokov nasledoval aj štít hospodárskeho krídla domu. Niektoré generácie musia spraviť väčšie opravy, ďalšie generácie si užívajú, občas do niečoho pichnú... a potom príde rad na nešťastníkov, ktorí musia spraviť skoro všetko zgruntu, zásadné veľké generálne opravy, inak by budovy prestali fungovať, či dokonca existovať. Držím podobným nešťastníkom palce a prajem pevné nervy. :-D

Stodola 2019
Stodola
Stodola II
Stodola V
Stodola VI