Chrustenická baňa - Iron Ore Mine Chrustenice

Teraz sa to už zdá byť ako sci-fi, ale začiatkom augusta sme sa okrem jaskyne šli schladiť aj do železorudnej bane neďaleko Berouna, do Chrustenického dolu. Sprístupnená šachta je len maličký zlomok pôvodnej veľkosti, baňa mala až neuveriteľných 84 podzemných poschodí do hĺbky 426 metrov. Táto obrovská baňa fungovala v rokoch 1861-1965 a za ten čas sa vyťažilo takmer osem miliónov ton železnej rudy.

Prehliadka trvá skoro hodinu a schladili sme sa riadne, dole bola teplota pod desať stupňov. Príjemným prekvapením je možnosť dotýkať sa exponátov, sprievodkyňa mnohé z nich aj predviedla - rachot pneumatickej vŕtačky v úzkej chodbe stojí za to ;-) No a kto by sa nechcel zviezť banským vláčikom?

Skanzen funguje už osemnásť rokov, táto návštevnícka sezóna sa práve skončila, ale neváhajte a vyberte sa tam budúci rok. Kto zbiera turistické vizitky, tu nájde hneď dve do zbierky. 

Pre milovníkov histórie i technických pamiatok je to veľmi pekný výlet. Pre mňa ešte so zvláštnou príchuťou, môj dedko aj krstný boli banskí inžinieri.

pneumatická vŕtačka, vydáva slušný rachot 

 podzemná stajňa s boxami pre tri kone 

 aj tento bager a otočný nakladač v jednom sprievodkyňa predvedie, návštevníci si môžu stúpnuť na plošinu 

 úzko, tma a vlhko 

strmé schody sú tá pohodlnejšia časť cesty, dá sa ísť aj po rebríku ;-)  

 jazda banským vláčikom 

 záver prehliadky tvorí výstava náčinia, rúd a strojov 

 malé banské mašinky 

 turistické vizitky - nálepky 

 

Průhonický park - The Průhonice Park

Začiatkom júla v horúcu sobotu sme sa vydali do Průhonického parku. V záhrade sa v takej spare aj tak nedalo nič robiť, bazén nemáme, tak sme sa prešli po rozľahlom parku, ktorý patrí v rámci historického centra Prahy na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pred 135. rokmi založil tento krajinársky park gróf Arnošt Emanuel Silva-Tarouca, dnes možno obdivovať až tisícšesťsto domácich aj cudzokrajných stromov a pokiaľ prídete v máji alebo začiatkom júna, môžte obdivovať až osemtisíc rozkvitnutých rododendronov.

 My sme sa išli pozrieť hlavne na ruže v Botanickej záhrade na Chotobuzi. Prvé očarenie príde však hneď za vstupnými vrátami, pred zámkom je nasadené neuveriteľné množstvo parkových ružičiek. Okolo rybníka s kačkami a veľkými kaprami sme sa vydali popod alpinum so skalničkami, ktoré si ako jedny z mála a bez úhony vychutnávali slnečné lúče. Na brehu potoka čerpali vlahu trvalky a nádherné hortenzie, modrá Hydrangea macrophylla a H. quercifolia. Na chvíľu sme sa zanorili do milosrdného tieňa stromov, aby sme došli k Botanickej záhrade na Chotobuzi, ktorú slnko spaľovalo o 106.

Okolo rozľahlého záhona ľalioviek (Hemerocallis) sme sa dostali k ružiam, najprv drobným parkovým, vedľa v tráve boli historické a za nimi sa na pilieroch ťahali popínavky. Popisky sú pri kmienkoch, niekde chýbajú, inde sú zarastené trávou. Ktovie, ako sa ruže vyrovnávajú s extenzívnym pestovaním, tu asi niet veľa času na okopávanie, strihanie odkvitnutých kvetov, prihnojovanie a polievanie. Ako často asi musia nejakú vykopať a nahradiť ju inou?

  historické ruže

toto by mala byť Mír (Böhm, 1946) 

Za ružovými záhonmi je zbierka rôznych kosatcov. Aj pri nich sú na kraji vysadené historické ruže a ďalšie kríky sú smerom k východu naľavo. Pokochali sme sa, unavení teplom sme sa vydali opäť chodníkom popod stromy k rybníku pod zámkom. 

 hore vľavo Iris pseudata Take No Sato, vpravo I. ensata Agripinella
dole vľavo I. ensata Wonderful Delight, vpravo I. ensata Raspberry Gem

bohato rozkvitnuté kríky sú Raubritter (Kordes, 1936)

Prechádzku parkom sme ukončili na nádvorí v kaviarni.  Nádvorie je tiež plné tmavočervených popínavých ruží. Na záver si neodpustím aj trochu architektúry, či skôr stolárskeho a kováčsko-pasiarskeho remesla. Kľučka ťažkých vyrezávaných zámockých dverí a vstupné vráta do parku:

Všetko podstatné sa dá vyčítať na stránkach parku, návštevu možno naplánovať aj podľa obdobia kvitnutia.

Augustové jedlá - Food in August

Druhý prázdninový mesiac prekvapivo pokračoval v nezvyčajných horúčavách a to sa samozrejme nikomu do vyvárania a vypekania nechce. No ale zo vzduchu sa žiť nedá, preto sa predsa u nás niečo v kuchyni urodilo.

Začnime sladko, na výročie sobáša som upiekla malé pavlovy - výhoda je v tom, že pri servírovaní jednotlivých porcií sa dezert nerozdrobí, každý si ho pomačká až sám :-) Vyzerá to zložito, ale je to jednoduché, základný recept na bielkový korpus nie je vôbec komplikovaný a ďalej je to už hračka - neprepísknuť dobu pečenia, nechať pozvoľna vychladnúť, ušľahať šľahačku a doplniť podľa sezóny a chuti - rôznym čerstvým ovocím, džemom, ovocným rozvarom... Ja som dala lesné čučoriedky.

 Na delikatesnej vlne sme pokračovali ďalej, z kačacích pečení sme si spravili domácu paštétu. Pečene sme krátko podusili na panvici s kvapkou alkoholu - vhodné je brandy, sherry, portské alebo tokaj. Korenie, soľ a tymian, možno i trošku cesnaku, potom to pomlieť na mäsovom mlynčeku, hladkú zmes rozotrieť do hrantíka pokladeného plátkami slaniny. Navrch opäť tymian a nechať chvíľu piecť, potom dať schladnúť a navrch rozotrieť kačaciu masť. Odložiť do chladničky a potom už len vychutnávať - s opečenou cibuľou, nejakým čatní, kyslastým džemom, alebo cibuládou ako sme mali my. Červená cibuľa nakrájaná na plátky sa opeká na masle ochutená korením a bylinkami - dala som tiež tymian, podleje sa troškou červeného vína alebo brandy a nechá sa dusiť alebo na nízku teplotu v rúre. Voilà:

 Horúčavy ma dotlačili k ľadovej káve s kvapkou smotany:

 Letná klasika, rýchle špagety so zeleninou zo záhrady - tú nechám na panvici na oleji so štipľavou papričkou. Tentokrát to bola cukina, kapia, baklažán a nakoniec paradajky.

 Dusená glejovka s korením - čierne, rasca, rímska rasca, borievky, bobkový list. Šťavu som trochu zahustila chlebovým kváskom. 

 Clafoutis s lesnými čučoriedkami:

 Na panvici pečené kuracie prsia, opečená cukina s baklažánom a ryža s bylinkami a vňaťovou cibuľkou.

 Naložené jahody z likéru som pomiešala s višňovým džemom a vrstvila som to medzi krém z mascarpone a cukru. Navrch som naliala ešte trochu domáceho ríbezľového likéru:

 Bravčová panenka korenená drveným korením, obalená v slanine. V rúre som upiekla zemiaky, neskôr som k nim pridala aj cukinu. Ešte ajvar a je to.

 Palacinky som piekla na prepustenom masle, do cesta som pridala trochu korenia garam masala. Plnila som osladeným tvarohom a lesnými čučoriedkami.

Bon appétit - Dobrú chuť!