Začiatkom júla v horúcu sobotu sme sa vydali do Průhonického parku. V záhrade sa v takej spare aj tak nedalo nič robiť, bazén nemáme, tak sme sa prešli po rozľahlom parku, ktorý patrí v rámci historického centra Prahy na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pred 135. rokmi založil tento krajinársky park gróf Arnošt Emanuel Silva-Tarouca, dnes možno obdivovať až tisícšesťsto domácich aj cudzokrajných stromov a pokiaľ prídete v máji alebo začiatkom júna, môžte obdivovať až osemtisíc rozkvitnutých rododendronov.
My sme sa išli pozrieť hlavne na ruže v Botanickej záhrade na Chotobuzi. Prvé očarenie príde však hneď za vstupnými vrátami, pred zámkom je nasadené neuveriteľné množstvo parkových ružičiek. Okolo rybníka s kačkami a veľkými kaprami sme sa vydali popod alpinum so skalničkami, ktoré si ako jedny z mála a bez úhony vychutnávali slnečné lúče. Na brehu potoka čerpali vlahu trvalky a nádherné hortenzie, modrá Hydrangea macrophylla a H. quercifolia. Na chvíľu sme sa zanorili do milosrdného tieňa stromov, aby sme došli k Botanickej záhrade na Chotobuzi, ktorú slnko spaľovalo o 106.
Okolo rozľahlého záhona ľalioviek (Hemerocallis) sme sa dostali k ružiam, najprv drobným parkovým, vedľa v tráve boli historické a za nimi sa na pilieroch ťahali popínavky. Popisky sú pri kmienkoch, niekde chýbajú, inde sú zarastené trávou. Ktovie, ako sa ruže vyrovnávajú s extenzívnym pestovaním, tu asi niet veľa času na okopávanie, strihanie odkvitnutých kvetov, prihnojovanie a polievanie. Ako často asi musia nejakú vykopať a nahradiť ju inou?
historické ruže
toto by mala byť Mír (Böhm, 1946)
Za ružovými záhonmi je zbierka rôznych kosatcov. Aj pri nich sú na kraji vysadené historické ruže a ďalšie kríky sú smerom k východu naľavo. Pokochali sme sa, unavení teplom sme sa vydali opäť chodníkom popod stromy k rybníku pod zámkom.
hore vľavo Iris pseudata Take No Sato, vpravo I. ensata Agripinella
dole vľavo I. ensata Wonderful Delight, vpravo I. ensata Raspberry Gem
dole vľavo I. ensata Wonderful Delight, vpravo I. ensata Raspberry Gem
bohato rozkvitnuté kríky sú Raubritter (Kordes, 1936)
Prechádzku parkom sme ukončili na nádvorí v kaviarni. Nádvorie je tiež plné tmavočervených popínavých ruží. Na záver si neodpustím aj trochu architektúry, či skôr stolárskeho a kováčsko-pasiarskeho remesla. Kľučka ťažkých vyrezávaných zámockých dverí a vstupné vráta do parku:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára