Marcové jedlá - Food in March

Tento máj sa počasím veľmi nelíši od marca, takže pokojne môžem pripomenúť recepty spred dvoch mesiacov. Vlani som už oberala jahody, teraz niektoré len kvitnú, iné majú maličké zelené plody.

Zahrejme sa na úvod polievkou. Namočenú fazuľu som uvarila vo vode, keď bola skoro mäkká, pridala som mrkvu, petržlen a zemiaky. Dochutila som šťavou, čo mi zostala zo stifada - gréckeho hovädzieho "guláša".

 Hovädzí steak korenený zeleným korením a feniklovými semienkami, so zemiakmi varenými vcelku - na mäso som spravila rýchly preliv z nadrobno nakrájanej šalotky, so soľou, olivovým olejom a kvapkou balzamikového octa.

 Len chvíľu opečené kalamárové krúžky na panvici s trochou oleja (pre chuť možno pridať kúsok štipľavej papričky, farebné korenie...), varené zemiaky a ajvar. Je to skvelá balkánska hustá omáčka z kapií, baklažánu, paradajok a korenín, dostať napríklad v Globe.  Alebo si môžte spraviť aj doma.

 Zemiakové gnocchi (mrazené) so zeleninou opečenou na panvici: na olivovom oleji stonka zeleru, nadrobno nakrájaný cesnak, cvikla /červená repa/ - tú treba podliať vodou, trvá jej dlhšie, kým zmäkne, kúsok štipľavej papričky (dala som vcelku a pred dokončením vyhodila, nemusím ju krájať nadrobno a potom si dávať pozor na pretretie očí, mlynček totiž nemáme), sušené paradajky, pred dokončením som doladila soľou a bylinkami, navrch nakrájala jarnú cibuľku. Gnocchi sa dajú do vriacej vody a keď vyplávu navrch, sú hotové. Skvelé jedlo.

 Pečená hovädzia hruď vcelku - najprv som umyté osušené mäso opiekla zo všetkých strán a potom okorenila, podliala, zakryla a nechala piecť v rúre. Neskôr som pridala nakrájanú mrkvu, stonku zeleru, petržlen a mrazené kuriatka /lišky/ z mrazničky, rozdrvené borievky /jalovec/, rascu a rímsku rascu, rozmarín, soľ a kocku vývaru z mrazničky. Jedli sme s pučenými zemiakmi ochutenými maslom. Bola to výživná večera - M. vtedy oškraboval farbu pred maľovaním a rozoberal prasknutú omietku v klenbe nad oknom.

 Blesková polievka - nakrájané šampiňóny opečiem na oleji, pridám zemiaky, zalejem vodou a počkám, kým zemiaky zmäknú. Basta. Ochutím drveným čiernym korením a soľou, prípadne nadrobno nakrájaným alebo pretlačeným cesnakom. Do taniera pridám petržlenovú vňať a nechytá sa žiadna prefabrikoaná sáčková polievka. :-)

 Na internetových stránkach som čítala samé chvály na estónsky kringel - veniec z kysnutého cesta, tak som sa doň pustila. Napríklad podľa tohto receptu, iba pre nás robím z polovice (polovica kocky droždia, 125 ml mlieka, 300 g múky - miešam špaldovú a pšeničnú, vajíčko dávam aj celé). Miešam podrvenú celú škoricu s kasiou, obe ako kôrové ruličky doniesol M. z Arábie. Kasia vonia rovnako príjemne, ako škorica, má však menej výraznú chuť. Poznámka na okraj: včera som piekla tiež a dala som trochu menej škorice s kasiou, pridala som ale holandské kakao a hrozienka. Vynikajúce, mäkučké, najlepšie zjesť čerstvé.

Priam neuveriteľne skvelá polievka inšpirovaná thajskou kuchyňou - do vývaru s vodou som dala variť kúsok závoru a badiánovú hviezdičku, kúsok papričky (neskôr som ju vylovila, aby to veľmi neštípalo, chcela som jemne pikantnú chuť) a nakrájaný cesnak na plátky. Nakrájala som si mrkvu a po chvíli pridala aj kapiu. Zvlášť som uvarila slíže, tesne pred vypnutím polievky som do nej dala mrazené krevety s chvostíkmi. Porciu na tanieri som posypala nakrájanou cibuľkovou vňaťou a mätovými lístkami. Dokonalá polievka :-)

Kým M. škriabal farbu zo stropu, ja som sa pustila do ragú bolognese. Je to trochu zdĺhavá záležitosť, ale raz za uhorský rok prečo nie... Takže na olivovom oleji som si opiekla nakrájanú slaninu, pomleté hovädzie mäso s trochou bravčového (melieme si vždy doma sami), nadrobno nakrájanú mrkvu, stonku zeleru a bobkový list. Podliala som čeveným vínom a po chvíli dusenia som pridala konzervované paradajky, rozmarín a šalviu, muškátový kvet. Ja som pridala aj trochu cesnaku, ale nemusí byť. Dusilo sa to dosť dlho, aspoň dve a pol hodiny. Toto ragú môžte potom zapiecť s lasagne, ja som uvarila penne. Gazda si svoju porciu posypal parmezánom, ja syr nejem.

 Ďalšia jednoduchá polievka - najviac roboty je s čistením a krájaním. Dala som hlivu, mrkvu a petržlen, na ochutenie cesnak, drvené čierne korenie, rascu, rímsku rascu, soľ a rozmarín. 

 Trochu pracné raňajky - teda krájanie a škriabanie zabere istý čas, potom je to už hračka. Na olivový olej som dala nakrájanú a ošúpanú stonku zeleru (ostraňujú sa z nej "fúzy"), šampiňóny, zelenú papriku, kapiu a na koniec aj cherry paradajky. V strede panvice som spravila miesto a vyklepla vajíčko. Potom som si spravila na druhý deň len zeleninu, bez vajíčka, pridala som cibuľu a jedla s bagetou. 

 Po týchto sýtych raňajkách som spravila neskorý obed - krátko opečený filet z tresky, korenený drveným farebným korením a rímskou rascou, príloha zemiakovo-zelerová kaša s maslom, na osvieženie jarná cibuľka. Večer gazda omietal klenby a praskliny v rohoch, mali sme aj na večeru pečenú rybu - morského vlka.

Nedeľné pečené kuracie stehno s troškou slaniny a s farebnou ryžou sme zajedli rýchlym dezertom. Z mrazničky som vybrala maliny a čučoriedky, zohriala v kastróli s kryštálovým cukrom. Medzitým pán domu vyšľahal šľahačku s cukrom, vynikajúce.

 Polievka z červenej šošovice, ktorú ani netreba vopred namáčať, so šampiňónmi a nakrájaným cesnakom i cibuľou. Korenila som čiernym korením, rímskou rascou a kurkumou.

 Guláš z hovädzej hrude - na masti som opiekla dve veľké cibule, pridala kocky mäsa a drvenú rascu s čiernym korením, nechala zatiahnuť, pridala som paradajkový pretlak a bobkový list, podliala vodou a vybrala som z mrazničky kocku vývaru. Mäso sa dusilo dosť dlho, poprášila som ho ešte vločkami našej usušenej kapie. Pred koncom som ochutila čerstvou majoránkou - na východnom okne ju mám už tretí rok, polievam ju raz za čas a ona prežije asi všetko. Šťava dusením zhustla, nemusela som vôbec dávať múku. K výdaju energie pri maľovaní izby som sa rozhodla spraviť zemiakové knedle s trochou mäsovej slaniny. Dávam trochu menej múky, aby boli mäkké a vláčne. Gazdova porcia:

 Trochu slaniny som dala i pod zeleninu na špagety. Ošúpaná stonka zeleru, nakrájaný fenikel, cibuľa, pór a čierne olivy, zamiešať so špagetami a je to. Robila som ešte aj špagety s cukinou, cesnakom, stonkovým zelerom a papričkou. Fotka tých so slaninou:

 Zbytok zemiakových knedlí sme zjedli s opečenou cibuľou a slaninou - zakončili sme tým poslednú polnočnú maľovaciu šichtu.

 Opečená korenená bravčová pečeň s cibuľou, omáčkou z paradajkového pretlaku, ochutená rímskou rascou a bylinkami. Prílohou je sparený kuskus ochutený sušenými bylinkami.

Pri upratovaní po maľovaní a pred veľkonočnou návštevou som si spravila na obed bleskové špagety s kalamármi, cesnakom, papričkou a petržlenovou vňaťou:

 Návšteve sme ponúkli pomaly pečené horné morčacie stehno ochutené rascou, cesnakom a korením, spolu s krúpami zmiešanými s vopred namočenou mungo fazuľkou. Zamiešala som ešte opečenú cibuľu. Pomaly pečené mäso na nízku teplotu je mäkké a šťavnaté, výborný spôsob prípravy aj pre iné druhy mäsa.

 Plný dom sme kŕmili ešte pomaly pečenými bravčovými kolenami s bulgurom (trochu hrubší, než kuskus, treba ho aj chvíľku povariť) a pustila som sa do hovädzieho na burgundský spôsob - boeuf bourguignon. Pripravte sa na dlhé varenie, na konci ktorého však čaká lahodné mäkké mäso a plná omáčka. Začneme na masti s olejom - opečieme nakrájanú mäsovú slaninu, nakrájané osušené hovädzie zadné a glejovku, na tenké prúžky nakrájanú mrkvu a veľkú cibuľu. Okoreníme čerstvo drveným čiernym korením a posolíme - ja solím buď ku koncu, alebo na začiatku varenia len trochu a potom dosolím. Opečené mäso so zeleninou, ktoré pustilo šťavu, som poprášila trochou múky, nechala dusiť, potom som to všetko zaliala burgundským vínom. Na 1,5 - 1,6 kila mäsa išli dve-tri väčšie mrkvy a trištvrte litra vína. S gazdom sme si odliali trošku do pohárov a inak skoro celá fľaša šup na mäso. Dolejte vývarom alebo vodou, aby všetko bolo pod hladinou, k tomu ešte ide paradajkový pretlak, bobkový list, 3-4 pretlačené strúčiky cesnaku a stonky čerstvého tymiánu. To všetko sa pomaly varí dve-tri hodiny. Ku koncu si vedľa na panvici zohrejeme maslo a na ňom opečieme šampiňóny so šalotkami. Do taniera naberieme dobre povarený guláš, šampiňóny so šalotkami a jeme s chlebom, bagetou alebo ako Francúzi s cestovinami. Aj s bulgurom to bolo lahodné. Nemusím upozorňovať, že na druhý deň je odstáty "guláš" ešte chutnejší.

 Dobrú chuť - Bon appétit!

1.5.2013

Na prvého mája sme sa ráno vydali do Plzne. Počasie nám prialo i neprialo - bolo chladno a zamračené, našťastie nepršalo. Vybrali sme sa totiž na prvomájovú spoločnú jazdu motoriek od plzenských pivovarov na letisko Planá. Šesťdesiat kilometrov dlhá trasa viedla cez Stříbro, predtým sme však museli prejsť stodvadsať z domu k plzenským pivovarom. V ten deň bolo len okolo desať stupňov, zišiel by sa nám obom ešte sveter a hrubé ponožky navyše.

 Spoločná jazda (organizátormi z klubu Moto Pell-Mell nazvaná ako prvomájová vyjížďka) bola fajn, cesta klasika - nejaká diera, štrk, kamienky...  Podľa organizátorov sa zišlo okolo 1300 motoriek - od starých Jáw cez rôzne choppre, športové a cestovné motorky až po trojkolky.

Na letisku pri Planej sa mnohé motorkárky (niektoré oblečené len v úzkych rifliach) drkotali od zimy, nám tiež nebolo moc teplo. Pozreli sme si jazdy akrobatov a pobrali sme sa domov. Nevrátili sme sa do Plzne, ale sme si to štrikovali po okraji CHKO Slavkovský les vo výške nad 650 metrov nad morom. Zima sa vtierala až do špiku kostí, pod nami úzka cesta polepená asfaltovými záplatami - aspoň sme ju mali len pre seba -, vedľa pasienky s dobytkom, hmla ako v Škótsku... Cesta domov bola 137 kilometrov, poriadne studených.

 Jedna z mála našich spoločných fotiek, zo stránok organizátora jazdy http://www.motopellmell.cz/media/foto_prvom%C3%A1jov%C3%A1_2013_plan%C3%A1/index4.html

No a pokračujeme našimi fotkami akrobatov:

Nedá sa povedať, že by sa odvtedy počasie vylepšilo, u nás je stále chladno a daždivo, v dome ráno klesá teplota na 17 stupňov a my si prikurujeme iba na chvíľu, pretože M. natrel radiátory v tej vymaľovanej izbe a zahriata farba smrdí. Kosíme záhradu a dvor každé dva týždne, tráva a burina rastú doslova z vody. Ešte nemáme zasadené ani paradajky, ani zasiatu fazuľu. :-(

Pražské Múzeum MHD - Museum of Mass Transportation in Prague

V polovici apríla v jednu peknú slnečnú nedeľu sme si spravili výlet do pražských Střešovíc. Do Múzea MHD sa dá štýlovo dostať historickou električkou (najlepšia voľba, v okolí nie je veľmi kde parkovať), my sme sa však doviezli na motorke.

Priestor s expozíciou vo vozovni nie je veľmi veľký, strávili sme tam trištvrtehodinu. Vstupné ľudové, za fotenie sa nepripláca (detaily na stránke múzea). Vozovňa je technickou pamiatkou a historické vozidlá sú kultúrnou pamiatkou.

Videli sme staré električky, vozne konskej dráhy (najstarší je z roku 1886), trolejbusy a autobusy, ktoré si ešte pamätáme z detstva.

Navnadím vás aspoň pár fotografiami, návšteva stojí za to.

Číslo 88 má električka z roku 1900, dopravný podnik ju používal do roku 1967 na brúsenie  koľajníc. 357 je z roku 1915, 275 z roku 1908 jazdila až do roku 1966. Podoba v múzeu zachytáva stav z tridsiatych rokov.

 Podľa mňa najkrajší je vozeň číslo 200 z roku 1900, v podobe z rokov 1922-51 keď sa používal na okružné jazdy. Secesné zdobenie schodov, kľučiek, kvietkovaná obruba na prednom svetle, drevený strop a čalúnené kresielka, mosadzné madlá... Žiaden umakart ani plasty.
Ako potom asi vyzerá Orient Express?

 Novšie električky zastupuje T2, ktoré sa vyrábali v rokoch 1954-62, v Prahe jazdili len do roku 1956, potom cez Liberec doputovali do Bratislavy, kde posledné vyradili až v 80. rokoch.

 Trolejbusy v Prahe pamätajú už len vekom pokročilí, jazdili totiž od roku 1936 do 1972. Na fotke je 431 Tatra T 400 z roku 1954 a práve tento išiel poslednú jazdu trolejbusu v Prahe. Vedľa stojí 494 Škoda 8Tr - výroba od roku 1957, v prevádzke v rokoch 1959-72 (pre porovnanie v Bratislave premávali 1957-1976). Prvý má podobu z 50. rokov a druhý zo začiatku šesťdesiatych.

 Autobusy zastupujú Škody - 706 RTO z roku 1973, premával do roku 1978. RTO vyrábali okrem ČSSR aj v Poľsku a tento autobus je práve odtiaľ. V Bratislave jazdili v rokoch 1959-1980; a vedľa Karosa ŠM 11 z roku 1981, vyradená  1988. Vyrábali sa od roku 1968, tento autobus si ešte pamätám. V múzeu je aj maďarský Ikarus 280, ktorý v Prahe premával v rokoch 1988-1996, v Bratislave sme sa ním najazdili až-až (1974-2008).

Na poslednej fotke je montážna trolejová veža Praga z roku 1948 - vyrobená v karlínskej strojárni Rustonka.

Fabrika vznikla už v roku 1832 a vyrábala parné stroje, 1850 ju získal Joseph Ruston a vyrábal lode aj parné stroje, nitované oceľové mostné a strešné konštrukcie. Od roku 1912 fabriku vlastnili Elektrické podniky hlavného mesta Prahy, po vojne až do roku 1994 patrila pod Dopravný podnik hl. m. Prahy. Až do roku 2007 tu vyrábali koľajové vozidlá a potom celý objekt zbúrali a zo slávnej továrne ostala stáť len kotolňa s pekným tehlovým šesťbokým komínom. Tieto objekty postupne chátrajú a je to hanba.