Naša vstupná brána sa po vyše roku od obnovy omietky dočkala aj náteru. Už som viackrát spomenula, že u nás čas plynie dáko inak, takže na tom nie je nič divného :-) Počas omietania som hľadala a študovala materiály o historických náteroch a farebných kombináciách. Z dostupných obrázkov mi vyšlo, že väčšinou sa kombinujú studené farby omietky s teplou alebo prirodzenou farbou dreva, alebo teplé odtiene omietnutých častí s drevenými výplňami natretými krycími farbami (zelená, červená, horčicová a podobne).
19.9.2013 - stará omietka a nástrek:
Vedľajší domček mal okrový vápenný náter, na našej bráne bol šedivo-hnedý nástrek, vráta sú tmavozelené. Väčšina ľudí, čo prichádza so zásielkami, vrátane kontrolórov a odčítavačov sieťových dodávateľov si i tak často myslela, že naša brána patrí k malému domčeku. Sme jediný dom v celej ulici, ktorý nie je v uličnej čiare, ale odsadený v ústraní a na ulici máme iba bránu. Kvôli tomu som uvažovala o nátere v belaso-šedivom alebo zelenkavom tóne, ale stále mi vŕtala v hlave tehlová, ktorú sme našli pod nástrekom a aj na maštaliach pod pavlačou je pod brizolitom okrový vápenný náter a pod ním starší tehlový. Faktom je, že tehlová a podobné teplé odtiene sa pekne rozžiaria, keď na ne zasvieti slnko. Navyše zelenkavá omietka so zelenými vrátami... Takže sme napokon objednali tehlovú vápennú farbu - v tom prípade ani nebol problém s pamiatkarmi. Obvykle sa musia na omietku naniesť vzorky farieb, nám stačilo len napísať, že sme našli starú tehlovú a budeme robiť náter vápenný, nie syntetický - teda sme nemuseli ani robiť vzorky. Vápenné farby sa totiž majú natierať súvisle, napájať mokré do mokrého, inak zostane vidno spoj.
pôvodné vrstvy na dome:
Lenže nová omietka musela poriadne vyzrieť, takže na maľovanie už neprišlo, na jar bol gazda pracovne vyťažený, takisto aj naši dvorní remeselníci. Tí sú vyťažení stále, čiže M. nezostalo nič iné, len sa do natierania pustiť vlastnými rukami. Najprv použil vápenný podnáter - dal na radu, aby ho natieral valčekom, čo pri vápenných farbách nie je to pravé orechové a potom nám z toho vyplynul problém.
28.9.2014 - omietka vyzretá takmer rok:
21.10.2014 - vápenný podnáter nanesený valčekom s prekrývaním vrstiev:
Podnáter naniesol v utorok a farbu v nedeľu. Bol to trochu adrenalín hlavne nad klenbou - na stavebných kozách položené dvere zo špajze a na nich ešte šamlík. Kozy aj šamlík sa hegali do bokov. Plus k tomu akrofóbia. Natieral štetkou, tá je na vápenné farby najlepšia. Problém s valčekom sa ukázal raz-dva, prekryté vrstvy stále vystupujú aj pod farbou. Rozhodne potrebujeme druhú vrstvu tehlovou farbou - tej máme dosť, ibaže kvôli počasiu a vyschnutiu podkladu to ostane zasa až na jar (snáď nie opäť koncom októbra!). Natrel aj rímsu vpredu lomenou bielou, tam tie fľaky z podnáteru vidno ešte viac.
26.10.2014 - maľovanie vápennou farbou:
27.10.2014 - pohľad na náš kút v ulici, dve syntetické farby a jedna vápenná:
Sokel natrel tmavošedou v utorok a odvtedy to vysychá. Snáď sa neprejavia dáke problémy kvôli tomu, že dve rána boli mrazivé.
Musím uznať, že farba je príjemná, maľuje sa ňou ako s vodovkami, podľa pomeru riedenia sa dá vyrobiť i polopresvitajúca lazúra. Nebyť toho nešťastného valčekovania, mohlo to byť parádne už s jedinou vrstvou.
28.10.2014 - natretý aj sokel:
29.10.2014 - postupne to vysychá:
Na fotke to nevidno - susedia natierali svoje domy tiež tento rok, veľký dom v apríli - ale tam naniesli na brizolit lepidlo namiesto omietky a maľovali syntetickou farbou; sused z malého domčeka si starý náter oškraboval špachtľou (na našom dome by to trvalo tak desať rokov) a potom mu poopravili i spevnili omietku asi klasickým postupom, farbu však dal tiež syntetickú. My máme klasickú vápennú omietku, cementu iba do 5 %, s mäkko zahladenými rohmi a farbu vápennú, takže všetko pôsobí na pohľad príjemne - prirodzene, nie tak strojovo, tvrdo a krikľavo, ako bohužiaľ vyzerajú tie syntetické jednoliate farby.
Ešte nám zostáva natrieť elektroskriňu, aby čo najviac splynula s farbou brány a hlavne opraviť vráta - to bude oriešok, keďže jedno krídlo váži aspoň tristo kíl a miesta na vysadenie z pántov je dosť málo, bude to hodinárska práca s kolosom...
