Okrem nových kvetinových záhonov sme sa počas opravy brány mali čas venovať aj niektorým stromom. Gazda si požičal od kolegu malú motorovú pílu (my máme iba ručnú a po jarnom zážitku, keď s ňou odpílil kmeň starej višne, už sa do toho nechcel pustiť znova) a odpílil oproti vchodu do podzemného sklípku suchú slivku. Jedna išla dolu už na jar, teraz druhá. Trpeli obe šarkou a už nemali ani plody. Ďalšiu som zatiaľ uchránila, uvidíme na jar...
a už bez slivky (vľavo pred vchodom, vzadu v rohu je ešte baza):
Priestor v rohu sa pomaly otvára, rozmýšľame, že ten sklípek zvalíme. Je pomerne plytký, teplota ako vonku - čiže na uskladnenie nanič - a hlbšie sa kopať nedá kvôli spodnej vode. Celý ten kút je zabudnutý, akurát to tam M. pokosí párkrát za rok. Získali by sme miesto na altánok :-)
S pílou v ruke sa gazda pobral do džungle za domom, tam popílil veľkú tuju vedľa borovice. Za borovicou je ešte jedna, ale tá zatiaľ ako-tak chráni okenný otvor bez okna. Okno snáď bude budúci rok a potom pôjde dolu aj druhá tuja. Hruška v záhrade totiž trpí hrdzou a všetky tuje a borievky v okolí sú podozrivé, škoda, že taký proces nemôžme spraviť aj u susedov v ich záhradoparku...
Aj baza čaká na skrátenie, už dorástla až do horného okna.
Pána domu odvolali pracovné povinnosti. Ja som sa chopila predlžovacích nožníc a kam som dočiahla, strihala som jednu jabloň. Vyzerala ako Vrba-mlátička z Harryho Pottera, potrebovala dosť skrátiť. Vlky sa snažíme odstraňovať každý rok, ale zo starších už boli pomerne hrubé konáre. Ja som krátky človek, takže ďalšie zásahy počkali na M. a rebrík. Jabloň by síce ešte potrebovala poopraviť, ale je to rozhodne lepšie, koruna je vzdušnejšia.
Aj vedľajšiu vysokú jabloň trochu skrátil - aspoň teda časť smerom k bráne a pod elektrickým vedením. Zišlo by sa skrátiť aj stranu k druhej jabloni, pretože je strašne vysoko, jablká sa odtiaľ nedajú oberať - a samozrejme, aby bola koruna vzdušná.
Usídlil sa u nás tigrovaný kocúr, ktorý chodil na dvor už asi jeden a pol roka, ale sa spočiatku bál a zdrhol, keď nás zbadal. Teraz si nás vybral a už sa dobýja do domu ako len môže. Takže jesennú kukuricovú dekoráciu na dverách dopĺňa kocúr :-)
Chcela som v záhradníctve kúpiť veniec z ich výroby, z prírodnín, ale potom som tam objavila po desať korún kukurice a dekorácia za pár korún je na svete. Základ venca mi ostal zo zimného, takto holý visel na dverách už od jari.
No a kvôli kocúrovi sme zavesili naspäť dvere na spodok schodiska. Ešte pred troma rokmi síce začal gazda vnútornú časť jedného krídla opaľovať od farby, ale potom to nechal tak. Chýba kľučka, bola tam bakelitová. Dvere ani poriadne nedoliehajú, asi sa spodný schod vyvalil ešte viac, než bol. Zatiaľ to však kocúra drží dolu, účel splnený :-) Posledné dni je u nás vysoká vlhkosť a zima, tak ho chudáka malého púšťam dolu aspoň na dve hodiny si pospať. Je tam asi o desať stupňov teplejšie, než je vonku. Ale on by bol najradšej so mnou a na gauči, to si viem predstaviť.
február 2013 - posúval sa so slnkom smerom k domu :-)
marec 2013
máj 2013 - v záhone sa vyvaľoval na striedačku s bažantom
povodňové dažde, už zhodil zimné obalenie
jún 2013 - prebiehalo mačacie kurizovanie a vymedzovanie si území
júl 2013 - kocúr pasie morčatá... to ešte dokázal sedieť vonku, kým boli otvorené dvere. Koncom mesiaca si zobral krmivo z ruky a nechal sa odo mňa po prvýkrát pohladkať, hneď nastavoval hlavu, priadol a prešľapoval prednými labkami
august 2013 - už sa udomácňuje, vyvaľuje sa, nechá sa hladkať a pradie, nocuje v záhrade pod spálňovým oknom
