Forma (vonkajší dojem) a obsah (vnútorná vlastnosť) by sa mali dopĺňať a tvoriť funkčný celok. Doba je rýchla, všade čaká množstvo nových informácií, tak už niet dostatok času premýšľať nad tým, či sa za peknou formou skrýva aj potrebný obsah. Väčšina ľudí už to nechápe ako dve spojené nádoby. Vyhráva forma, pekná, čistá, naleštená. Napodobenina niečoho iného už ani nie je gýč. Okná s nalepenými mriežkami... vs. priečky rozdeľujúce okno na menšie tabuľky. Radosť zo znovupoužitých ciachovaných tehál... vs. stavba z nich a cementovej malty. Dali sa znovu použiť preto, že celé desaťročia ich spájala iba vápenná malta. Ak vydržia zvýšenú vlhkosť, ktorá sa v nich uzavrie, tak ich aj tak už ťažko bude môcť niekto použiť, lebo pri rozoberaní povolí skôr tehla, než tuhá cementová omietka, nebodaj betón. Konečná. Ošarpaná vápenná omietka... vs. krásna bezkazová akrylátová či silikónová. Úlohou omietky je chrániť murivo pred nepriaznivými vplyvmi. Aj za cenu toho, že degraduje ona sama, vždy je ľahšie ju oklepať a nahodiť novú, než takto vymieňať to murivo. Soli a vlhkosť si svoju cestu vždy nájdu, pri vápennej omietke je to vidno dosť rýchlo. Novodobé tvrdé omietky spôsobujú to, že sa pôvodné murivo pod nimi ničí, len to nie je dlho vidno.

ani nie po roku od novej fasády - bez odsolenia povrchu sa rýchlo prejavia poruchy aj na novej omietke - a nie je to chyba zastaranej technológie, iba neznalosť
Takto by sa dalo pokračovať. Ľudia už veľmi nepoužívajú sedliacky rozum, ale spohodlneli a uspokojili sa s pozlátkom. Kto mal v minulosti aspoň aký-taký majetok, chalupu si omietol, aby murivo netrpelo, aby sa neprášilo. Dnes bez ohľadu na zachovanie historických technológií, to už by som chcela priveľa, viem, si mnohí vytvárajú obrazce z neomietnutých kusov stien, alebo si dokonca lepia umelý či pravý kameň s milión hranami, kde sa fajne usádza prach.
Betón. Liek na všetko asi už od 50. rokov, možno i dlhšie. S murivom z nasiakavého kameňa, z obyčajných pálených tehál, alebo i nepálených - vražedná kombinácia. Desiatky rokov a z pevného muriva je kaša. Nie je to iba omyl neznalých, i projektanti aj architekti pokojne bez znalosti súvislostí a vlastností materiálov prásk betón k historickej konštrukcii. Keď sa prejaví porucha, je chyba samozrejme v pôvodnej konštrukcii, zastaralej, nekvalitnej. A nie v nesprávnom použití dvoch nezlučiteľných materiálov.
S pôvodným murivom najmä pri chodníkoch a cestách, kde domy trpia odstrekom z vozovky a posypovou soľou, je to ešte ťažšie. Sanačná omietka poruchy nadlho ukryje pred pohľadom. Keď sú niekde pamiatkarmi donútení použiť vápennú omietku, veľmi rýchlo príde sklamanie. Lebo sa neodsoľuje, priľahlé povrchy nie sú priepustné a tak si vlhkosť aj soli nájdu najľahšiu cestu, do nasiakavého starého muriva.
Ani pamiatkari a ich dohľad nie sú zárukou ničoho. Celé desaťročia sa na hrady aj zámky kydali tony betónu. Dnes udávajú trend dotácie, rýchlosť a okamžitý efekt. Zachovanie historického postupu alebo vzhľadu je podružné, obtiažne, otravné. U nás vlani obnovovali povrch ulice, čomu predchádzala výmena starej pieskovcovej kanalizácie za súčasnú, potom išlo pod povrch i elektrické vedenie a napokon bol rad na úprave vozovky a výstavbe chodníka. Síce existuje odporúčanie pamiatkového úradu, ako zachovať maximum z pôvodnej dlažby a šikovný remeselník by to mal zvládnuť i dnes, lenže to musel chcieť aj projektant. S opakovaním histórie sa do dejín nezapíšete tak, ako s nejakým veľkolepým novodielom. Ulicu máme síce peknú, cesta sa zatiaľ neprepadáva, po desiatkach rokov je i chodník... Ale pri hlbšom pohľade je dojem rozpačitý. Pamiatkovú zónu to nepripomína ničím, ani to nijako nesedí k pôvodným statkom. Obrubníkov skoro ako pri kruhovom objazde k nákupnej zóne, pre istotu dva druhy - zo sekaného kameňa, i dohladka vybrúsené. Doružova sfarbenú žulu úplne potopili zásypom z hrubšieho tmavošedého štrku, takže namiesto doružova, celá ulica pôsobí skôr modrošedo. Hrubší štrk kamenné kocky "nezviaže", ľahko sa vymetie zo škár. No okrem týchto prevažne estetických kotrmelcov pán projektant navrhol parkovacie miesta - keby trochu rozmýšľal nad skutočným používaním svojho veľdiela, zmenšil by záhon tak, aby neboli parkovacie miesta až skoro kolmé, ale v ostrejšom uhle, ich použitie by bolo jednoduchšie aj pre dlhšie autá než je fiatka. Obrubník pod pieskovcovým múrom je podľa môjho analytického sedliackeho logického názoru úplne zbytočný, ušetrilo by sa na pár metroch kameňa a hlavne by nebol nakydaný betón priamo pri pieskovci - ten múr býval vlhký až do polovice výšky aj bez toho, že by mal pri päte riadnu vrstvu betónu. Estetika biedna, efekt mizerný, neznalosť súvislostí a vplyvov stopercentná.

zbytočný obrubník, nikto by neparkoval narazením do múra - okrem zbytočnosti je to navyše škodlivé riešenie, pieskovec neustále navlhnutý postupne mäkne

naše koľaje z kociek sú položené nasucho, k susedovi idú usadené v betóne; postupom rokov uvidíme, ktorá verzia sa ako správa a ako reaguje s okolím














































