štvrtok 31. januára 2019

+/- XVII

Jar 2012, videli sme cestou v Pardubickom kraji, na Vysočine a v Stredočeskom kraji...
Svitavsko: pravá strana statku je pekne zachovaná/opravená aj s plastickým členením fasády. Podľa ortofotomapy a panorámy sa odvtedy do roku 2017 s chalupou nič stavebného neudialo, takže si zachovala svoj charakter. 
+


O kúsok ďalej je tiež pekná chalupa, ktorá má impozantný historický komín. Modrá "šmolka" na sokli je tradičný prvok, používaný aj na južnej Morave.
++


Toto je časť tiež štvorbokého uzavretého statku, ktorý prešiel rekonštrukciou. Šedá farba asi nebude práve tradičná, ale bod majú za šambrány lemujúce okno zo všetkých strán a za nenápadný tyčkový plot.
+


Novoměstsko na Vysočine: "drevenica" s drevenými oknami, plechovými šablónami na streche, ktoré napodobujú eternit, ten je ešte na štíte. Drevo je podľa ukončenia v špalete len obkladová lata. Záhradka neviem, či patrí k tejto chalupe, alebo k vedľajšej, pozitívom sú latky a rohový kamenný stĺpik, z tují podľa fotopohľadu na mape našťastie zostala len jediná, ale škoda, že zmizli aj šálky.
+/- za rozpačitý výraz "drevenice" - nedotiahnuté nárožia


Pohľad na česko/moravskú náves - aj keď sú na domoch (a to prevažne nie sú historické chalupy, či sú radikálne prestavané) použité rôzne krytiny od eternitu, plechu, cez asfaltové šindle až po škridle, súlad tvoria špicaté tvary sedlových striech a približne rovnaký tvar (väčšina domov má poschodie alebo znížené prízemie) - ako päsť na oko by tu vyzeral rozčapnutý bungalov alebo plochostrechá kocka. V zábere sa objavuje pár ihličnatých stromov, ale prevládajú našťastie listnáče, a nechýbajú ani ovocné stromy - tradičný partner chalupy a darca obživy.
+


Drevenička alebo chalúpka obložená doskami je malebná, so špaletovými okienkami a celkom pekným komínom. Strecha by mohla mať záveterné lišty natreté aspoň na tmavohnedo, aby trochu splynuli so štítom. Na mapách vidím stav z r. 2015 a kabát by si zaslúžil nový náter, nech ešte dlho vydrží. Plusom je latkový plot a listnáče v predzáhradke, aj keď by sa hodilo obnoviť trvalkovú výsadbu.
++


Kultúrna pamiatka, chalupa ľudového staviteľstva z polovice 19. storočia. Tomuto samozrejme niet čo vytknúť, oprava prebiehala v duchu pamiatkovej starostlivosti, obdivovať možno i prepracovaný omietnutý komín, len predzáhradka by mohla byť pestrejšia, než iba trávnik. V tejto chalupe sa dá ubytovať.
++ 


Stredočeský kraj, môžme byť asi radi, že tento historický dom je udržiavaný a má nové okná, fasádu a neprší mu do strechy. Ale o čo krajšie by vyzeral s oknami pôvodného tvaru, pozdĺžnymi, vznešene vysokými. Zmestilo by sa ich tam až šesť a miestnosti by perfektne osvetlili. Tieto vyzerajú ako privreté oči, s tými vonkajšími roletami, ktoré ich ešte zmenšujú, skoro ako strieľne. To nezachráni ani pás z umelého kameňa, či umelých tehličiek.
-


Nie veľmi kvalitný záber, za jazdy, ale dostatočne vypovedajúci. Táto chalupa v pôvodnom stave (zrejme začiatok 20. storočia) má na presvetlenie povaly nad oknami svetlíky. Každý otvor je orámovaný šambránou, okná sedia na rímsičkách. Záber z mapy z leta 2018 ukazuje, že fasáda je takmer celá obrastená paviničom trojlaločným.
+


V našich krajoch nie veľmi tradičný dom z ostro pálených tehál, bez nutnosti chrániť ich omietkou. Svetlíky sú oddelené ozdobne skladaným pásom tehál, ktorý opticky vytvára rímsu a člení fasádu.
+


Tak trochu bizarné riešenie a hlavne dosť okaté nerešpektovanie tektoniky domu. Pôvodne boli určite štyri vysoké okná pod svetlíkmi. V strednej časti mohli byť ešte dve okná a možno zdobnejšia členená fasáda (vstup tam asi nebol, alebo v tom prípade prerazili novšie otvory na odvetranie pivnice). Tieto novodobé okná nie sú ani pravidelne členené a svojím umiestnením do tektonických prvkov domu napovedajú, že sa vnútri zrejme búrali priečky a posúvali steny. Pretože podľa pôvodného členenia by zasahovali do priečok.
-


Toto nie je príklad pozitívneho vzoru, ako opravovať starú chalupu. Opäť ten istý príbeh - pôvodné štíhle okná sú vybúrané, otvor celý prestavaný na štvorcový alebo znížený a rozšírený. Až by som mala strach otvoriť to dlhočizné ťažké okno, aby sa nevytrhlo z pántov...
Obkladanie kachličkami bolo populárne v 70. a 80. rokoch, ale je kontraproduktívne, vlhkosť sa nemôže cez nepriepustný povrch odpariť a preto stúpa vyššie a vyššie, poškodzuje ďalšie konštrukcie.
---


Príklad kultúrnej pamiatky - fasáda opravená vápennou omietkou aj vápenným náterom, obe umožňujú odparovanie vlhkosti veľkou plochou. Okná sú orámované šambránami s "ušami", zakončenými kvapkou. Na streche sú prejzy, veľmi štýlová krytina. Pekná drevená zasklená pavlač. Bývalý prejazd do dvora je presklený, lebo budova slúži verejnosti a netreba zbytočne míňať elektrinu. Krajšie by ale vyzeral otvor s drevenými vrátami, ktoré by sa dali zatvoriť aspoň na noc.
++

 

štvrtok 24. januára 2019

David C. H. Austin

Vlani som článkom pripomenula britskú záhradníčku Beth Chatto a teraz si spomeňme na svetoznámeho šľachtiteľa ruží Davida Austina, ktorý nás zarmútil v polovici decembra, ale odišiel v úctyhodnom veku 92 rokov. Nechcela som v predsviatočný čas kaliť radostné očakávanie, teraz je však príležitosť, pretože pán Austin si pár riadkov určite zaslúži.
Vyšľachtil ruže, ktoré majú krásu, plnosť i vôňu starých ruží, ale kvitnú opakovane a v rôznych farbách, ktoré historickým ružiam chýbajú.
Jeho voňavé dielo (prvá predávaná ruža bola Constance Spry v roku 1961, od roku 1969 už ponúkal opakovane kvitnúce ruže, často pomenované podľa anglických autorov, postáv aj miest z anglickej literatúry, ruže sú pomenované i po členoch jeho rodiny a po známych šľachtiteľoch) zahŕňa vyše 190 kultivarov ruží a zásluhou dostal ocenenie od Kráľovskej záhradníckej spoločnosti, takisto bol nositeľom Rádu britského impéria. V roku 2010 dostal titul Great Rosarian of the World.


David C. H. Austin
16.2.1926 - 18.12.2018


my máme od pána Austina a jeho spolupracovníkov sedem ruží 
Golden Celebration, 1992 (rok uvedenia na trh) 

Charlotte, 1993

Pat Austin, 1995 (pomenovaná po manželke)

Tess of the d´Urbervilles, 1998

Queen of Sweden, 2004

Fighting Temeraire, 2011 (poloplný kvet pre ľahšie opelenie)

Wollerton Old Hall, 2011 

 

utorok 15. januára 2019

Novembrové jedlá - Food in November

Zimný sychravý čas s nízkymi teplotami so sebou prináša chuť na niečo hutnejšie, čo nás zahreje.
Pomaly pečená krkovica v celku, zemiakové šiško-knedličky (dávam menej múky, aby boli vláčne a nadýchané), slivková omáčka. Tá bola hotová veľmi rýchlo, lebo som si už povidla pri varení ochutila ako čatní - dala som klinčeky, badián, kardamóm, koriander a škoricu, cesnak aj cibuľu a trochu balzamikového octa. Takže teraz som toto povidlové čatní len zohriala a pridala som doň trošku medovkového likéru.

Na Martina som piekla posolené husacie prsia (z husi chovanej na statku) ako steak, kožu som narezala do kríža. K nim som  uvarila zemiaky v šupke, ošúpané som ich potom prehriala na opečenej cibuli. Omáčka je z nadrobno nakrájaných podusených jabĺk, ku ktorým som pridala demi-glace a červené korenie.

Pečená tekvica - posledná muškátová vlaňajšia naša vypestovaná (vydržala teda na chodbe celý rok bez ujmy), mierne korenená zmesou arabského korenia - koriander, rímska rasca, kardamóm a nové korenie. K tekvici sme si dali ajvar.

Granadír, grenadír, granatiersky pochod - každý má pre toto klasické jedlo svoj názov. Fliačky sme si spravili domáce zo špaldovej, semolinovej aj pšeničnej hrubej múky. Namiesto uhoriek sme si dali nakladanú koreňovú zeleninu s cviklou. Mrkvu, zeler, petržlen a trochu cvikly sme nahrubo nastrúhali, posolili a niekoľko dní nechali prekvasiť. 

Domáca salsa k lupienkom z kukuričnej tortilly - nakrájala som paradajky nadrobno, vydusila som z nich šťavu, pridala som cesnak, červenú cibuľu, štipľavú papričku, balzamikový ocot, tymian, šalviu a koriandrovú vňať. Paradajky, cesnak s cibuľou a bylinky okrem koriandra boli naša úroda.

Rýchla večera z ryžových slížov a opraženej kapie nakrájanej na pásiky, po chvíli som pridala fenikel a cesnak, zeleninu som dochutila balzamikovým a ryžovým octom, navrch sme si dali koriandrovú vňať:
 
Kúpili sme si kapra čerstvo vyloveného v neďalekom rybníku. Na prekvapenie nemal blatovú pachuť, mäso bolo výborné. S M. práve neholdujeme kaprím polievkam, ale na kostre po odrezaní filetov zostalo dosť mäsa, tak som ju vyvarila a skúsili sme variáciu na bouillabaisse: kostra sa varila vo vode s citrónovou šťavou aj kôrou, so štipkou šafranu, s pórom, bobkovým listom a tymianom. Do vývaru som dala aj trochu nakrájaného fenikla. Nakoniec som orestovala cesnak a cibuľu na panvici, k tomu som pridala nakrájané paradajky a pretlak. Z vývaru sme kostru vybrali, mäso pooberali, medzitým som doň zamiešala orestovaný pretlak, rozmixovala bez bobkového listu aj bez citrónovej kôry a polievka bola hotová. Chutila výborne, jedli sme ju s opečeným celozrnným chlebom potretým cesnakom.

Druhý chod bol kapor načierno. Síce mal kapor na sebe nejaký tuk, ale chutil výborne. Povidla aj sušené slivky boli samozrejme domáce a zemiakové šiško-knedličky som opäť robila len s trochou múky, aby zostali vláčne.

Z kysnutého cesta som spravila aj parené buchty, aj pečené. Boli s domácim marhuľovým lekvárom a s domácimi povidlami. Jedna parená je posypaná škoricou a druhá Grankom. Toto babičkovské tradičné jedlo si robievame málo, o to viac nás potešilo.



Dobrú chuť - Bon appétit!

štvrtok 10. januára 2019

Desiaty rok: december - Tenth Year: December

December obvykle u nás aspoň zo začiatku, väčšinou teda spolovice, býva bez snehu a ešte sa dá čosi porobiť - dohrabať popadané lístie, vyplieť záhony po úrode, aspoň trochu prečistiť trvalkové záhony (tak, aby sme nerušili schované jašteričky ani lienky), prípadne dosadiť posledné cibule. Sviatky trávime s rodičmi na Slovensku, len v roku 2009 sme boli všetci u nás.
Za desať rokov sa dá spraviť v záhrade poriadna zmena, rastliny za taký čas stihnú aj vyrásť do konečnej výšky (niektoré krátkoveké i zostarnúť). My sme všetko robili ručne, M. bol často v zahraničí, takže som dosť vecí robila sama a najviac práce sme spravili až od jesene 2013, keď som prestala pravidelne športovať. Takže v podstate záhradu tvoríme namiesto desiatich rokov len päť rokov... Neponáhľame sa, nejde o žiadne ocenenia. Aspoň mám čas si všetko naštudovať, rozmyslieť si a zvoliť správnu stratégiu: aby záhrada nebola plná betónových/ropných prefabrikátov ani prvoplánových práve populárnych prvkov, aby bola čo najviac prírodná a našli v nej útočisko rôzne živočíchy, aby v nej niečo kvitlo celý rok. Ešte má svoje rezervy, začíname okrem záhonov tvoriť aj miesta na odpočinok.

6.12.2009/14.12.2018
pohľad spoza zeleninových záhonov k bylinkovej špirále, jostám a višni - z posledného záhona sme spravili dva zvýšené, bylinkovú špirálu z postupne rozpadnutých škridiel sme prerobili na kamennú, dve krajné josty sú vymenené a višňa je tiež vymenená, keďže sa stará zlomila pri búrke v lete 2012, pod jostami je vysoký záhon od jesene 2015



6.12.2009/14.12.2018
spoza zeleninových záhonov ešte viac doprava - menší záhon pred hruškou som vyrobila na jar 2017, aby som trochu znížila kopček a zároveň aby som získala zem do vysokého záhona, oproti prvej fotke spred desiatich rokov máme na spodnom zábere okrasné záhony pod múrikom z oboch strán vchodu, pred hruškou je kamenná lavička 



6.12.2009/16.12.2009/14.12.2018
hore na pláni vedľa višne sme vytvorili prvý záhon s tulipánmi, ale po pár rokoch vymizli a na jeseň 2015 som tam vytvorila veľký zmiešaný záhon, prednú časť vedľa vysokého záhona som spravila na jeseň 2016; za jostami sme túto jar zasadili hrozno





6.12.2009/17.12.2009/13.12.2018
pohľad z pavlače - jabloniam sme zosadili koruny, aby sa dali lepšie ošetrovať aj oberať, redukovali sme brečtan z múru so susedmi, zbúrali sme a zarovnali miesto na sklípek, medzičasom vyrástla na dvore šípková ruža a vedľa nej obaľuje plot plamienok horský





17.12.2009/27.12.2009/14.12.2018
toto je pohľad, ktorý sa naskytne od vstupu do záhrady - pred hruškou pribudol kratší záhon, kam som presadila jahody; v rohu chýba plechový vchod do sklípka a násyp nad sklípkom, prestarnuté zoschnuté slivky sme vyklčovali, jabloniam sme zosadili koruny, dve josty sme vymenili a dieru po parenisku sme zmiernili vysokým záhonom





27.12.2009/14.12.2018
okrem jahodového záhona pred hruškou pribudla v lete 2017 pieskovcová lavička



27.12.2009/14.12.2018
z hrušky sme museli odpíliť niekoľko polámaných konárov, okolo kmeňa som jej koncom leta spravila malý záhon s drobnými cibuľovinami, prachovú zem som hojne presypala kompostom



27.12.2009/13.12.2018 
za desať rokov sme trochu pomenili záhony - všetky sú ohradené starými bobrovkami, aby do nich toľko neprerastala burina a tie pri svahoch sme zmenili na zvýšené; pod múrom so susedmi v tieni jabloní už niekoľko rokov vytváram jarný záhon plný cibuľovín; namiesto starej odumretej marhule som tento rok dokončila ďalší zmiešaný záhon



27.12.2009/14.12.2018
múr pod susedovie oknom - brečtan počas rokov poriadne narástol, likvidujeme ho postupne, lebo začal vrastať do škár; jabloniam sme znížili koruny a snažíme sa ich každý rok trochu prerezať, aby zasa nezdiveli do 5-/6-metrovej výšky a pod nimi som už pred rokmi začala sadiť odkvitnuté rýchlené cibule narcisov, hľuzky krokusov, rozsádzala som tam snežienky - vytvorila som jarný záhon, doplnený hortenziami a keď som už z dosahu jabloňových listov pridávam aj trvalky, aby tam namiesto bývalej žihľavy a kozonohy stále dačo kvitlo