Jeskyně Koněprusy - Koněprusy Caves

Predminulý víkend sme si spravili výlet k Berounu do jaskyne Koněprusy. Je to najdlhší jaskynný systém v ČR (cez 2 kilometre), sprístupnená trasa má 620 metrov. Za fotenie sa platí príjemných 30 korún - oproti slovenským jaskyniam, kde je to 7 a 10 eur (210-300 Sk).

Jaskyňa je v CHKO Český Kras, vo vápencovom masíve Zlatý kůň. Na lúkach s bodliakmi, materinou dúškou a pakostami to len tak cvrlikalo.

Augustové mňamky - August Yummy

Užívali sme si tento mesiac našu úrodu - koktejlové paradajčičky k domácej kačacej paštéte (ktorú po bratislavsky voláme pašteka) posypanej tymianom; grilované patizóny a cukiny; špízy z kuracích pŕs zamotaných v anglickej slanine s cibuľou a cukinou; kvasáky a výborný koláč z bublaninového cesta s nastrúhanou cukinou a dvoma krémami - pudingovo-tvarohovým s trochou rumu a čokoládovo-smotanovým. Krémy nám tak chutili, že som potom ešte spravila z nich dezert :-)

A fazuľka dusená na masle s čiernym korením a cesnakom. Mňam.

Bez fotodokumentácie spomeniem ešte kuracie stehná naplnené zmesou cukiny, rožkov a vajíčka s korením;
vydlabané cukiny plnené magľajzom z anglickej slaniny, šampiňónov, cukinovej drene, paradajok, cibule a cesnaku;
"pljeskavicu" z mletého bravčového s postrúhaným patizónom, cibuľou, cesnakom a koreninami grilovanú za dažďa na pavlači. K pljeskavici som spravila čosi ako čatní z patizónu, kúska cukiny, paradajok, cibule a cesnaku, korenín a byliniek.

140. - 140th

Stoštyridsiaty záznam na sklonku augusta...

Kvety v záhrade a na dvore veselo kvitnú, zbláznila sa aj vistéria. Asi preto, že sme ju skoro na jar zostrihli, keďže sa rozťahovala na jabloni.

Vytrvalé dažde spôsobili, že praskali paradajky a plesnivela kukurica. Proti vytopeným nešťastníkom je to prkotina, čo ale na nálade nepridá. Hospodár pokosil záhradu aj dvor - iba na dvore som nazbierala tristo (300) slizákov slizkých.Od miestneho uhorkára sme kúpili prebytočných 10 kíl a zavarili. Zavarená je už aj naša cvikla a štyri poháriky cherry paradajok. Cukiny rastú o dušu, aj malé tekvičky a patizóny. Grilujeme, plníme, pečieme.Komáre štípu ako besné, dni sa krátia, hortenziám schnú kvety, jablká padajú - zjesenieva sa.

TEMPORA LABUNTUR TACITISQUE SENESCIMUS ANNIS
ET FUGIUNT FRENO NON REMORANTE DIES
Čas plynie a mlčanlivými starneme rokmi
ubiehajú dni, nezadrží ich uzda
P. O. Naso Fasti VI, 771-2

A na koniec zverinec:

Cesta - A Journey

Cesta je prach a štěrk a udusaná hlína

a šedé šmouhy kreslí do vlasů

a z hvězdných drah má šperk co kamením se spíná

a pírka touhy z křídel Pegasů... (K. Kryl)

Naša veľká cesta po starú motorku. Troma vlakmi - všetky mali meškanie: motorák, rýchlik, z ktorého sa stal osobák, aj EC z Nemecka. Vlakom do Bratislavy a odtiaľ na Gemer 320 kilometrov autom. Po dva a pol roku späť na chalupe, kde som trávievala prázdniny. Ovocný sad susediaci s lesom plným húb. Lúčne kvety na dvore, margarétky aj zvončeky. Sladké veľké černice v spodnom dvore.M. sa dal do kontroly a údržby 19-ročnej Jawy. Baterku radšej kúpil fungl novú. Motorka napodiv zavrčala hneď po nakopnutí. Gazda pred domom na opustenej ceste skúšal ako to funguje. Musel vyčistiť karburátor. Inak až neuveriteľná pohoda.Pred sebou vyše 600 kilometrov. Nesklame nás Jawa, nenechá nás dakde v štichu? Obavy rodiny, nadšenie vydať sa po dlhom čase na cestu, pozrieť si svet zo sedla, vydrží pekné počasie?

V dolinách kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva,
jeho jas v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie,
v dolinách lesný med vonia viac ako tráva,
na svahoch túlia sa ovčie stáda, v domoch pieseň znie.

Prvý deň sme chceli prejsť aspoň 350 km. Krásna takmer ľudoprázdna príroda Gemera, banícke osady, serpentíny, Prvé slovenské gymnázium v Revúcej, žiarivé vrbice v jarkoch pri ceste, domčeky z nepálených tehál, šedé mračná, šalviové lúky na Muráni...

V dolinách človek sám svoju prírodu chráni,
každý strom, každá lúka na stráni je náš vzácny liek,
v dolinách ľudia nemajú zamknuté brány
majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek.

Horehronie s lesmi a vrchmi, úzkymi poplátanými cestami, ďalšie krásne kvitnúce vrbice, dreveničky, chalúpky, kone na pastvine, pohľad na Nízke Tatry, pasúce sa ovečky...

Pohronie a Horná Nitra s hradmi aj zrúcaninami, viac opravených domov, doliny a lesy, kamenné domy, uhoľné bane, obilné polia, naše usedené zadky, správy ako postupujeme...

Je to kraj kde prísne štíty hôr
teplo dolín múdro strážia
pokým slnka lúč zazvoní
na jarné zvonce ovčích stád,
je to kraj kde ráno vstáva skôr,
kde sa drevo z hory tíško zváža,
je to Slovensko čarovné hrdé
mám ho rád (Ľ. Zeman, P. Hanzely, K. Duchoň)

Prejazd cez hranice, tabuľa Česká republika, únijné hviezdičky - Morava. Žiaden viditeľný rozdiel v architektúre, domčeky, viac plastových okien, lesy, lány zožatých obilnín, otlačené zadky, lejak, pasúca sa srnka v jarku, veľká bedľa v lese, kus diaľnice, nocľah v Brne na príliš mäkkej posteli... 380 kilometrov za nami. Motorka zatiaľ neštrajkuje.

Voda hučí po lučinách,

bory šumí po skalinách,
v sadě skví se jara květ -
zemský ráj to na pohled! (J. K. Tyl)

Druhý deň jazdy - prejazd Moravou do Čiech, slnečno, vŕšky, kľukatá šedá cesta, kombajny, jablonky a jarabiny popri ceste, rybníky, kravy, kamióny, neoznačené križovatky, únava, otlačené usedené zadky, konečne doma. Ďalších 250 kilometrov. Dva dni, štrnásť hodín v sedle. Najbližšie tri dni nejazdíme, šetríme pozadia :-) Uvoľnené predné svetlo pohojdávajúce sa na prednej vidle, to je jediná závada. Takmer dvadsaťročné gumové tesnenia sa už rozpadli.

Kvetinové - Floral

Dnes máme štvrté výročie sobáša. Vraví sa mu kvetinové alebo ovocné. Príležitosť pozrieť si kvety na dvore a v záhrade:

5.8.2006:dve darované ruže, nechtíky, levandule a šalvia hájna:

kala (zantedeschia), balónovník, ruža Elfe, rudbekia, hortenzia, echinacea, nechtíky s aksamietnicami, fialka a echinacea purpurová:

Najdôležitejšie - The Most Important

Najdôležitejším bodom z nášho zoznamu, čo SA má spraviť, je oprava a doplnenie strešného hrebeňa na prístavbe. V tesnom závese je napojenie na kanalizáciu a drenáž. Konečne sa projektantovi z vedľajšej ulice uráčilo odpovedať a po výhovorkách predsa len prišiel omrknúť miesto činu. Som zvedavá, či si príde zamerať, čo potrebuje, alebo sa na nás vyflákne...

Sa má u nás tiež roboty neúrekom a asi aj inde, takže neprišiel a gazda musel prekonať svoj strach z výšok i sám si vyliezť na hrebeň strechy. Aspoň, že má prístavba nižšiu strechu... Spolu s otcom rozobrali staré škridle a hrebenáče, vynosili nové, podľa potreby prirezali a ukladali. Hrebenáče M. ukladal po starom do malty. Celé im to trvalo asi tak 22 hodín - v nedeľu od skorého rána do piatej, v utorok od druhej do zotmenia a v stredu doobeda. Nerátajúc do toho znášanie starých škridiel... Niektoré majú cez 150 rokov a je to na ich stave vidieť (aj tak mám rada ich príjemnú hnedastú farbu; nové sú fajn, ale krikľavé). Na celú akciu sme kúpili jednu paletu škridiel a 36 hrebenáčov.

Kým sa hospodár mordoval na streche, ja som vyvárala, piekla jostovo-ríbezľovú bublaninu, zametala, umývala riady, kopala a vytrhávala burinu, sadila, pásla morčatá a zberala úrodu - malé paradajočky, cukiny, patizóny, cesnak a tak.Za domom si medzitým vegetil zajko a bažantica so šiestimi bažantíkmi. Kto objaví na fotke päť bažantíkov, vyhráva dobrý pocit :-)V záhradníctve sme so zľavou kúpili niekoľko echinaceí, machovičky (úrazník, Sagina subulata), levandule a veroniku klasnatú (rozrazil, Veronica spicata), od M. rodičov som dostala ľaliu, hortenziu a popínavú ružu. Veď musím plniť aj bod 36 :-DP.S. Šrotu z povaly bolo 360 kíl...