Cesta - A Journey

Cesta je prach a štěrk a udusaná hlína

a šedé šmouhy kreslí do vlasů

a z hvězdných drah má šperk co kamením se spíná

a pírka touhy z křídel Pegasů... (K. Kryl)

Naša veľká cesta po starú motorku. Troma vlakmi - všetky mali meškanie: motorák, rýchlik, z ktorého sa stal osobák, aj EC z Nemecka. Vlakom do Bratislavy a odtiaľ na Gemer 320 kilometrov autom. Po dva a pol roku späť na chalupe, kde som trávievala prázdniny. Ovocný sad susediaci s lesom plným húb. Lúčne kvety na dvore, margarétky aj zvončeky. Sladké veľké černice v spodnom dvore.M. sa dal do kontroly a údržby 19-ročnej Jawy. Baterku radšej kúpil fungl novú. Motorka napodiv zavrčala hneď po nakopnutí. Gazda pred domom na opustenej ceste skúšal ako to funguje. Musel vyčistiť karburátor. Inak až neuveriteľná pohoda.Pred sebou vyše 600 kilometrov. Nesklame nás Jawa, nenechá nás dakde v štichu? Obavy rodiny, nadšenie vydať sa po dlhom čase na cestu, pozrieť si svet zo sedla, vydrží pekné počasie?

V dolinách kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva,
jeho jas v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie,
v dolinách lesný med vonia viac ako tráva,
na svahoch túlia sa ovčie stáda, v domoch pieseň znie.

Prvý deň sme chceli prejsť aspoň 350 km. Krásna takmer ľudoprázdna príroda Gemera, banícke osady, serpentíny, Prvé slovenské gymnázium v Revúcej, žiarivé vrbice v jarkoch pri ceste, domčeky z nepálených tehál, šedé mračná, šalviové lúky na Muráni...

V dolinách človek sám svoju prírodu chráni,
každý strom, každá lúka na stráni je náš vzácny liek,
v dolinách ľudia nemajú zamknuté brány
majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek.

Horehronie s lesmi a vrchmi, úzkymi poplátanými cestami, ďalšie krásne kvitnúce vrbice, dreveničky, chalúpky, kone na pastvine, pohľad na Nízke Tatry, pasúce sa ovečky...

Pohronie a Horná Nitra s hradmi aj zrúcaninami, viac opravených domov, doliny a lesy, kamenné domy, uhoľné bane, obilné polia, naše usedené zadky, správy ako postupujeme...

Je to kraj kde prísne štíty hôr
teplo dolín múdro strážia
pokým slnka lúč zazvoní
na jarné zvonce ovčích stád,
je to kraj kde ráno vstáva skôr,
kde sa drevo z hory tíško zváža,
je to Slovensko čarovné hrdé
mám ho rád (Ľ. Zeman, P. Hanzely, K. Duchoň)

Prejazd cez hranice, tabuľa Česká republika, únijné hviezdičky - Morava. Žiaden viditeľný rozdiel v architektúre, domčeky, viac plastových okien, lesy, lány zožatých obilnín, otlačené zadky, lejak, pasúca sa srnka v jarku, veľká bedľa v lese, kus diaľnice, nocľah v Brne na príliš mäkkej posteli... 380 kilometrov za nami. Motorka zatiaľ neštrajkuje.

Voda hučí po lučinách,

bory šumí po skalinách,
v sadě skví se jara květ -
zemský ráj to na pohled! (J. K. Tyl)

Druhý deň jazdy - prejazd Moravou do Čiech, slnečno, vŕšky, kľukatá šedá cesta, kombajny, jablonky a jarabiny popri ceste, rybníky, kravy, kamióny, neoznačené križovatky, únava, otlačené usedené zadky, konečne doma. Ďalších 250 kilometrov. Dva dni, štrnásť hodín v sedle. Najbližšie tri dni nejazdíme, šetríme pozadia :-) Uvoľnené predné svetlo pohojdávajúce sa na prednej vidle, to je jediná závada. Takmer dvadsaťročné gumové tesnenia sa už rozpadli.