Desiaty rok: júl - Tenth Year: July

Minule som písala o faune, ale vynechala som hmyz. Ten užitočný, zástupcovia ktorého nám pomáhajú likvidovať vošky, prevzdušňovať pôdu, opeľovať, je našťastie dosť hojne zastúpený. Aj keď sa posledné roky objavujú správy o rapídnom úbytku včiel, motýľov a iného vítaného hmyzu, u nás v záhrade máme zatiaľ dostatok včiel, aj včely samotárky sa objavujú, čmeliaky, motýle možno nie sú druhovo hojné, ale stále je ich dosť a my im ponúkame pastvu prakticky celoročne. 

Domčeky pre hmyz zatiaľ nebudujeme, máme staré stromy, naskladané drevo, dokonca až do tejto jari sme mali tzv. mŕtve drevo nastojato - asi metrový peň starej marhule. Takéto úkryty vyhovujú včelám samotárkam, čmeliaky si robia hniezda najmä v zemi. Lienky máme ešte klasické sedembodkové, ale dosť sa objavujú aj novšie druhy s iným počtom bodiek, čierne, žlté... Keď na jeseň zberám listy pod ružami a natrafím na lienku, dám ju na chránené miesto, aby nám mohla pomáhať i ďalšiu sezónu. Vošky okrem lienok udržiavajú na uzde aj ucholaky a zlatoočky. Najmä okolo ľalií poletujú osičky-pestrice.  

Dozreté hrušky lákajú sršne a osy, inak o nich ani nevieme. 

Zo samotárskych včiel som si všimla drevára - veľkú "čiernu včelu" Xylocopa violacea a pieskárku Andrena cineraria. 

Najpočetnejšie motýle sú babôčky - pávooká, admirál, bodliaková, žihľavová..., potom záhradkármi nie veľmi vítané mlynáriky kapustové, modráčik Polyommatus icarus, toto leto sme mali aj krásneho vidlochvosta ovocného a samozrejme nočné motýle - zvané múry rôznych veľkostí. 

4.7.2009/26.6.2018

tento pohľad na bývalé parenisko som už viackrát vložila, ale predsa len je to jedna z najväčších premien v záhrade, a vidíme tu letnú verziu porastu po odkvete ruží

4.7.2009/7.7.2018

od pivónií pohľad na višňu, ktorá sa zlomila pri búrke v lete 2012 - na spodnej fotke vidno vľavo zbytok pňa; oválny záhon sme spravili v lete 2011; za starou višňou sme zasadili novú marhuľu a vlani pod ňou vznikol trvalkový záhon namiesto odnožených orgovánov, toto leto som záhon predĺžila až po peň starej marhule

4.7.2009/27.6.2018

opäť môj veľký ružovo-cibuľovinovo-trvalkový záhon, aj pod múrikom je súvislý záhon - pôvodné sú len kosatce (na vrchnej fotke zarastené v tráve)

9.7.2009/7.7.2018

vchod do záhrady - pôvodne tam visela na jednom pánte železná bránička, ale k plotu sa príliš nehodila a ešte aj blokovala výhľad do záhrady, takže sme ju dali preč a za desať rokov sme zatiaľ nemali potrebu (čas, chuť) dávať nejakú inú bráničku; z oboch strán vstupu sú záhony s cibuľovinami, po ktorých nasledujú trvalky a ruže

12.7.2009/7.7.2018 

v produktívnych záhonoch sme spočiatku mali miesto aj na kvety, nechtíky sa od tej doby vysemeňujú

12.7.2009/7.7.2018

v tieni pod hruškou ešte bol brajgel z rozobratého Klubu Dušna a Pavela; vlani som pridala záhon pred hruškou, postavili sme si kamennú lavičku pod strom - počas rokov sa z hrušky odlomilo niekoľko konárov, predvlani sme ju nechali aj trochu zrezať, zosadiť korunu

19.7.2009/13.7.2018

túto časť som vtedy fotila zriedka - likvidovali sme kopec so zasypaným smetiskom, v pozadí je stará marhuľa, vpravo višňa; z kopca ubudlo pri likvidácii podzemného sklípka a teraz toto miesto fotím pomerne často, pretože som tam na jeseň 2014 vytvorila ružový paravan a doplnila som k ružiam cibuľoviny aj trvalky

23.7.2009/7.7.2018

na kopčeku, ktorý sme len kosili a tráva sa postupne menila na rôznu burinu, som na jeseň 2015 vytvorila veľký kvetinový záhon, o rok neskôr som pridala ešte kus až k záhonom; z troch pôvodných jost už máme len strednú, krajné sme museli vymeniť za mladé; na mieste záhona s kukuricou a tekvicami je od jesene 2015 vysoký záhon, ale cez záplavu kvetov ho takmer nevidno

Desiaty rok: jún - Tenth Year: June

Minule som sa venovala prirodzenej flóre, teraz sa môžme zamerať na faunu.

Od začiatku sme mali v záhrade spústu slimákov, klasických záhradných (Helix pomatia) aj iberských slizovcov. Ulity boli takmer na každom kroku, bolo ich skoro ako obytných prívesov v kempe. Dočítala som sa, že záhradné slimáky žerú vajíčka slizovcov, takže sme zbierali hlavne "bezdomovcov". Boli aj letá, keď som ich na dvore i v záhrade pozbierala vyše tisícky za jeden večer. Videla som pár slizniakov veľkých (Limax maximus) s tmavými fľakmi - tých som nezbierala. Pár rokov sme slizovce zbierali a postupom času, keď sa teploty zvyšujú a zrážky ubúdajú, stačí na jar rozhodiť medzi chúlostivé rastliny (napríklad jahody) Ferramol a je vybavené na celú sezónu. Ferramol volím preto, že je z prírodných a prirodzene odbúrateľných zložiek, neláka ježkov ani mačky, navyše slimáky po jeho požití zalezú do zeme a tam skapú. Slimáky sú totiž kanibali a zdochnuté jedince ich akurát prilákajú ešte viac.

Početným druhom sú i mravce. Od začiatku vytvárania záhonov sme narážali na mraveniská v zemi, žltých, hnedastých aj oranžových drobných mravcov. Polievali sme ich BioFormatoxom, ktorý je tiež z prírodných a potravinárskych surovín. Mravcom zvyšujúce sa teploty so znižujúcimi sa zrážkami nijako nevadia, tak stále máme nových mravenísk až-až.

Vtáctvo je od začiatku pomerne hojné, väčšine vôbec nevadí, že sme tam začali hospodáriť. Čierne drozdy (kosi) sedia na plote alebo sa vŕtajú v záhone len kúsok od nás. Žltochvosty (rehci) poskakujú po plote alebo hopkajú na pavlačovom zábradlí. Objavujú sa aj žlny zelené, sojky, ďateľ veľký (strakapoud), brhlík a sýkorky. Asi dva roky sme mali v lete doslova nálety lastovičiek, urputne sa drali do domu cez privreté dvere. Kým tu nikto nebýval a sused vetral, zvykli si lietať na chodbu a robiť si tam hniezda... Najviac je asi hrdličiek, z času na čas sa objaví aj holub hrivnák. Verným obyvateľom je bažant, občas s rodinkou.

V zime sa objavujú sýkorky veľké i modré, brhlíky, vrabcov poľných už ubudlo, zdá sa mi že i zelienok (zvonků) a stehlíkov obyčajných. Bohužiaľ pribúda strák.

Ježkovia sa z času na čas objavia, vždy majú v záhrade alebo na dvore raždie, pod ktorým môžu prezimovať. 

V lete podvečer prelietajú nad nami netopiere. Kým majitelia veľkého pozemku za domom prvé roky nechali kosiť, lebedili si tam zajace. Teraz ich v húštine nevidím, iba ak občasne prebehnú na dvor alebo do záhrady. Sú veľmi plaché, boli v strehu aj keď som ich fotila z okna na poschodí. Asi dvakrát už sme mali na dvore srnku!  

Na kameňoch bylinkovej špirály sa hlavne skoro na jar vyhrievajú jašterice, alebo si vegetujú v slnečných záhonoch. Žaby vídavam zriedkavo, nemáme jazierko, len potok kus za domom.

Od začiatku až doteraz sa u nás premlelo niekoľko mačiek. Nikdy sme im nerobili zle, však nijako neškodia, naopak môžu pochytať hlodavce, čo nám dierujú záhony a vyžierajú cibule. Jedného takého miestneho tuláka sme sa ujali, pretože o to takmer prosil pred zimou a z jeho súčasníkov je nažive už len on - práve vďaka tomu, že sa oňho staráme a netrpí chladom, mrazom, vlhkom a má dostatok kvalitnej stravy.  Ten náš prišelec je už dva roky len interiérový, lebo má slabé obličky a potrebuje svoju diétu aj pokoj, nie sa mastiť s inými kocúrmi. 

5.6.2009/11.6.2018

záhon v priehlbine po parenisku pod jostami, dosť mi doň vrastala kozia noha, od jesene 2016 sme priehlbinu vyriešili vysokým záhonom

7.6.2009/28.5.2018

pohľad z pavlače - prerastené jablone sme znižovali v roku 2014

7.6.2009/7.6.2018

tu bola dosť hlboká priehlbina, časť sme zarovnali vykopanou zemou z dvora a časť vyriešili vysokým záhonom, na kopčeku za priehlbinou som na jeseň 2015 a 2016 vytvorila ružovo-trvalkovo-cibuľovinové záhony

7.6.2009/28.5.2018

ani začiatkom júna sme ešte nemali vyryté všetky záhony v bývalých pareniskách; zeleninové záhony nemáme potrebu oddeľovať od zbytku záhrady, pohľad na domácu zeleninu bez postrekov nás nijako neuráža :-)

7.6.2009/29.5.2018 

marhuľa, ktorá hneď po úrode začala schnúť - zoznámili sme sa pojmami ako monilióza a mŕtvica; jablone boli značne prerastené, nedali sa nijako rozumne ošetrovať ani oberať, tak sme im v roku 2014 znížili koruny

7.6.2009/11.6.2018

za marhuľou a višňou rástla baza a pri nej postupne vyrástli dva odnožené orgovány; višňa sa zlomila pri búrke v lete 2012, orgovány sme vyklčovali vlani a namiesto nich vznikol pod novou marhuľou záhon s ružami, pivonkami a cibuľovinami

9.6.2009/7.6.2018

jedna z darovaných ruží zo zrušenej záhrady - oranžová, po rokoch už dosť trpela čiernou škvrnitosťou, tak sme jej vymenili časť zeme za novú, plnú živín; začínala osamote, obtrhávala som okolo nej trávu, potom som vytvorila súvislý záhon až od vchodu do záhrady

10.6.2009/11.6.2018

pohľad na dve darované ruže zo zrušenej záhrady, tá v rohu nemala dosť slnka a trpela, takže sme ju presadili inam; tohtoročný pohľad cez trvalky v záhone vytvorenom na jeseň 2015

14.6.2009/13.6.2018

pokračovali sme vo vytváraní štvrtého záhona v bývalom parenisku, od minulej zimy sme sklon zmiernili zvýšeným záhonom

17.6.2009/13.6.2018

ešte raz pohľad na priehlbiny po pareniskách vpravo od vchodu a starú višňu, za ňou sme spravili oválny záhon v lete 2011

17.6.2009/7.6.2018

napravo od vchodu bola priehlbina, ktorú sme používali ako chodníček a vedľa nej sme v tráve prechovávali jahody po bývalej majiteľke, záhon pod múrom vznikal postupne, neskôr sme ho z praktických dôvodov ohradili starými bobrovkami, dotiahnutý až do rohu k bráne je od jesene 2016

19

Dnes je devätnásť rokov od nášho prvého rande.
Teší ma, že po takej dobe sa stále máme o čom rozprávať a myslím si, že je dôležité vo vzťahu zdieľať svoje myšlienky, túžby a ciele. Dávať lásku i podporu a tieto prejavovať činmi - napríklad skvelým chutným a zdravým jedlom, každodennými drobnými úkonmi, nielen občasnými darmi. Okrem činov sú samozrejme dôležité slová, gestá a dotyky. Šetriť nimi netreba! Základom je rešpektovať partnera, vyhovieť si navzájom.

jedna z našich prvých fotiek, z leta 2000

posledná zo soboty na zámku Zákupy

vychutnávame si ľadové víno Rulandské šedé 2011 

♥♥♥

 

Desiaty rok: máj, II - Tenth Year: May, Part II

Za desať rokov záhradníčenia sa okrem záhonov premenila aj voľná plocha. Začali sme so zarastenou trávoburinou, na mnohých miestach boli po zime suché dlhé steblá tráv, uschnuté byle žihľavy a kopy odrezaných bazových konárov. Sused občas záhradu pokosil, len na krajoch pri múroch nerušene vyrastali bazy alebo liesky. Začali sme kosiť, čím sa na niektorých miestach potlačila žihľava (úplná premena prišla po zlomení višne, žihľavy v jej tieni odrazu nahradila ďatelina). V tienistých rohoch sa stále drží kozonoha a nátržník plazivý (mochna). Niektoré roky boli vlhkejšie, ale z posledných štyroch sezón boli tri suchšie (z toho dva ultrasuché aj horúce) a postupne sa tráva s hluchavkami i púpavami premenila na plazivé slezy, zádušníky, pakosty nízke a stavikrv vtáčí (všetko to rastie rozprestrene na zemi, takže je veľmi obtiažne ich pokosiť a korene majú hlboké kôlovité alebo rozvetvené húževnaté, teda sa ťažko bezo zbytku vyťahujú).

Z tráv sa darí najmä pýru a ježatke, toto horúce leto prospievali mlieče a turance kanadské. Posledné dva roky badám aj starček Jakubov (s. přímětník), ktorý je jedovatý nielen pre dobytok a opeľujúci hmyz, ale jedy zostávajú aj v sene, v mlieku a v mede - jed tak účinkuje i na človeka, napáda nervovú sústavu aj pečeň. Snažím sa starček vytrhnúť, nedávam ho do kompostéra, nechávam ho preschnúť a potom ho spálime v ohnisku.

Zo začiatku sme nemuseli voľné plochy mimo záhonov polievať, boli sviežo zelené. Neskôr stačilo občas pokropiť, ale od roku 2015 nastávajú také horúčavy s dlhými suchami, že nepomáha ani zjari pokropenie a k tomu vydávajú zákaz polievania trávnikov (aj bez neho by som trávoburinu nepolievala, keď vidím, že to nemá žiaden efekt, navyše susedia majú vodu zo studne a nie z vodovodu, takže nebudem pančovať vodu na trávu a oni nebudú môcť variť ani sa umyť...). Teda tráva schne a pomaly sa premieňa na buriny, ktoré suchá s horúčavami zvládajú. 

Z našich vysadených rastlín splaňujú violky rohaté, trošku aj margaréty a chrastavec. 

13.5.2009/12.52018

tento roh pri bráne, severozápadný, prešiel niekoľkými verziami: v máji sme tam zasadili darovanú ružu zo starej zrušenej záhrady, myslela som, že bude popínavá, že bude prepadávať cez kamenný múr na slnečnú stranu - ibaže ruža nebola popínavá a v kúte trpela zatienením jabloňou, tak sme ju po pár rokoch presadili na svetlejšie miesto; zasadili sme tam cibule (väčšina z nich postupne vyhnila v íle alebo ich zožrali hlodavce), stálice boli orlíčky zo semiačok, ale postupne mi ich prerastal nátržník, kozia noha a pupenec roľný (svlačec), takže som všetko na jeseň 2016 vyryla, vyplela, zasadila spústu narcisov s modricami, vrátila som tam očistené orlíčky a záhon som ohradila, tak tam toľko neprerastá burina

13.5.2009/19.5.2018

mali sme veľké priestranstvo okolo višne, tu sme omylom skosili pivonky, ktoré sa ďalšie roky viac a viac rozrastali, pokúšali sme sa na viackrát vytvoriť menší tulipánovo-hyacintový záhon s krokusmi, ale uchytil sa až dôkladný prístup s prerytím, vypletím a ohradením záhona, takisto pod plotom je záhon ohradený starými bobrovkami

13.5.2009/22.5.2018

v poraste kozej nohy sme si vytvorili oválny záhon v júli 2011

21.5.2009/20.5.2018

stále sme nemali vyryté všetky štyri záhony v priehlbinách po pareniskách, od vlaňajška máme aj menší záhon pred hruškou, do ohradených záhonov toľko neprerastá tráva a lepšie sa okolo nich kosí, M. nič omylom neufikne

26.5.2009/21.5.2018

tieto pivonky pod jabloňou začali rašiť trochu neskôr, takže sme ich už omylom neskosili, každým rokom sú mohutnejšie, ale obrastá ich kozia noha aj pupenec

26.5.2009/29.5.2018

pohľad od záhonov na josty, višňu a pláň, za posledné tri roky sme tam pridali dosť záhonov a spústu rastlín, ktoré tvoria novú dominantu namiesto zlomenej višne

26.5.2009/17.5.2018

z dvoch trsov sa vykľuli zlatobyle, ktoré na záhrade nechceme (sú invazívne a väčšinu druhov je aj zakázané šíriť), pred nimi je suchý záhon na bylinky a skalničky, ktorý sme ale v lete 2016  prerobili s využitím domácich vykopaných kameňov tak, aby s bylinkovou špirálou tvorili dvojslimáka

27.5.2009/19.5.2018 

túto časť sme najviac premenili, z kosenej neudržiavanej záhrady sme vytvorili ružovo-trvalkovo-cibuľovinovú parádu, priehlbinu sme vyrovnali vysokým záhonom a vedľa neho zasypaním zeminou z dvora

27.5.2009/23.5.2018

zelený porast bohužiaľ poslednými rokmi dostal zabrať, ale je neudržateľné (neekonomické a neekologické) venovať sa tráve, takže sa musíme zmieriť so zeleno-hnedou schnúcou plochou medzi záhonmi

27.5.2009/23.5.2018 

štvrtý záhon sme stále nemali vyrýľovaný, vedľa višne už začínala osychať marhuľa