Apríl - April

Prapodivný tento apríl... V marci ešte snežilo, takže sa v apríli stretli skoré jarné snežienky s krokusmi, violkami, čemerica s hyacintami, narcismi a tulipánmi. 

Síce jar prišla neskoro, ale kvety to rýchlo dohnali, stačí pár teplých slnečných dní a stihlo všetko rozkvitnúť ako aj vlani. Čemerica mne kvitne vždy v apríli, neviem, ako ju v záhradkárskych časopisoch prezentujú v decembri či v januári. Takisto snežienky mi nikdy nekvitli už v januári, najskôr vystrkujú púčiky koncom februára, tento rok kvitli od marca do polovice apríla.

 Pod jabloňami pri múre máme skoro celý deň tieň a pôda sa dlho drží vlhká, tam mi snežienky vydržia dlho - preto sme ich tam rozsadili od studne, nehrozí im pokosenie kým zaťahujú listy. Počas leta a jesene to tam trochu zarastie, ale na jar to ide dobre vyplieť, dokonca aj kozia noha. Po snežienkach kvitnú krokusy, violky, narcisy a pridávam postupne aj nezábudky. Vedľa sú hortenzie s narcismi, tento rok sme záhon ešte predĺžili a zasadili aj pľúcniky i srdcovky.

 Krokusy sa držia v rámci možností, vlani sme prišli o dosť hľuziek, zdá sa, že tento rok neubudli. Kvitnú aj ďalšie, čo sme zasadili začiatkom zimy a v januári. Ich nežné krehké kvietky ma každý rok fascinujú. 

V záhone za višňou vyšli puškínie (celkom zázrak po vlaňajšej teplej zime a hlbokých mrazoch vo februári a pri obľúbenosti našej záhrady u hlodavcov) aj modrice, budú tiež tulipány. Pri múre pomohli košíky (snáď aj solárny pípač) a rozkvitli scily, puškínie, modrice aj hyacinty.

Na pozemku za domom, v susedovie parku a v šírom okolí žijú bažanty. Aj popri cestách ich hojne vidno, áut ani vláčika-motoráku sa neboja, zobú pokojne pri krajnici. Zato pri pohybe človeka už sa plašia. Začiatkom apríla sa podvečer jeden špacíroval na pozemku, blížil sa k mačke, čo tam striehla na hlodavce. Mačka sa pred veľkým bažantom držala v ústraní, keď sa k nej blížil, prikrčila sa a s vypúlenými očami sledovala, čo sa bude diať. Bažant ktovie, či o nej vôbec vedel, prešiel až pod kuchynské okno a tam si hrabal.
Ich stretnutie som vyfotila cez okno, aby som ich nevyplašila, potom bažanta ešte z otvoreného kuchynského okna pomedzi konáre bazy, borovice a jablone:

Divé kačky majú stále v obľube náš mestský potok, ani venčiace sa psy ich neplašia. Znova sme im dali kúsok pečiva - najprv prišli z potoka tri a potom prileteli ďalšie tri. Pristávací manéver na chodníku zo zámkovej dlažby skoro nezvládol jeden káčer, chudák sa pošmykol. Pri tom pristávaní mali kačky pekáčovú podobu :-)

Iný deň som zasa vymákla na pozemku dve sojky (Garrulus glandarius) a samčeka žlny zelenej (Picus viridis):

 Na okolitých poliach okrem bažantov žijú vo veľkom počte zajace a skupinky srniek. Stačia im malé pásy kríkov a stromov, vídam ich prakticky na rovnakých miestach kúsok od cesty. Fotka je ešte z konca marca: