Prvý júnový víkend sa už po štvrtýkrát zúčastňujeme akcie "500 kilometrov v sedle". Každý účastník dostane štvrťhodinu pred štartom mapku s určenými bodmi prejazdu a je na ňom, ktorú medzi nimi zvolí trasu, či mu bude cestu diktovať navigácia, alebo sa zverí hľadaniu v mape. Zastávky musia byť v poradí, v akom sú určené na mapke a na každej sedia organizátori s pečiatkou. Cieľom (okrem toho dôjsť v zdraví a so všetkými pečiatkami) je pre každého niečo iné - jedni potrebujú doraziť do cieľa čo najrýchlejšie, bez ohľadu na predpisy, na stav ciest, ďalší sa chcú zabaviť samotnou cestou a pokochať sa krajinou. Účastníci štartujú po skupinkách v päťminútových rozostupoch - prví vyrážajú po siedmej, poslední okolo desiatej. V sobotu večer sa všetci majú zísť v cieli, v improvizovanom kempe na futbalovom ihrisku. Večer prebieha pokojne, žiadne excesy, lebo všetci sú po dlhej trase unavení :-)
My sme sa zúčastnili štyroch ročníkov z celkových piatich (o prvom sme nevedeli), vždy jazdíme podľa mapy, v neistej situácii trasu konzultujeme ešte v autoatlase a navigáciu používame len v kritickej chvíli. Zvolená trasa by mala mať presne 500 km, lenže do toho zasiahnu cestári s obchádzkami, ktoré v dobe, keď organizátor trasu vymýšľal a prejazdil ešte nemuseli byť. Ďalším faktorom je špecialita ČR - totálne chýbajúce značenie, hlavne menších obcí (jazdí sa väčšinou po okreskách a miestnych cestách). Niektorých porazilo počasie a nepozornosť.
My sme každý rok došli v poriadku do cieľa a pri následnom zadaní našej trasy do mapy sme zistili, že nám premeriava tachometer. Síce na 500 km asi o 10 km, ale pri jazde na presnosť to nie je práve ideál. Dvakrát nám počasie prialo, jeden rok sme aj niekoľkokrát zmokli, vlani len trošku.
Vďaka tejto jazde sme poznali kraje ČR, ktoré by sme možno ani nenavštívili. Aj tento rok nás trasa previedla cez Jeseník a Orlické hory, kde sa ešte nájdu pekné pôvodné chalupy - niektoré bohužiaľ načaté zubom času a ponechané svojmu osudu. Je smutné vidieť remeselne spracovanú chalupu s bridlicovou strechou, ako sa pomaly rozpadáva. A neďaleko vidno opravenú chalupu z tých najlacnejších a najtuctovejších materiálov, aké sa dajú nájsť...
Zo zadného sedadla: vidím vpredu M. prilbu a krajinu po bokoch; aj keď nevidím do diaľky - len keď sa vykloním, tak navigujem (úspešne); sledujem pekné chalupy, všímam si gýčovité prestavby a rozmach šutrových "záhradiek" aj v horských dedinách; vnímam vône trávy a živice zo stromov; držím sa madla na deravých cestách a občas čosi odfotím (niečo z toho je aj použiteľné)...
Zo zadného sedadla: vidím vpredu M. prilbu a krajinu po bokoch; aj keď nevidím do diaľky - len keď sa vykloním, tak navigujem (úspešne); sledujem pekné chalupy, všímam si gýčovité prestavby a rozmach šutrových "záhradiek" aj v horských dedinách; vnímam vône trávy a živice zo stromov; držím sa madla na deravých cestách a občas čosi odfotím (niečo z toho je aj použiteľné)...
Cesta je cieľ:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára