Znova po dvoch rokoch rozkvitli aj staré krokusy po pani T., vlani kvitli z nich len dva. Pri fotení som zachytila aj opeľovačov, ktorých som si všimla až dodatočne na monitore :-) Už to bude asi pravidlom, že v čase kvitnutia krokusov býva aj 20 stupňov a keď po pár dňoch odkvitnú, teploty rapídne klesnú. Zasadila som ešte sirôtky a violky rohaté medzi cibuľoviny, rozdelili sme staré snežienky, gazda prehodil záhony a vysiali sme zeleninu.
Na tradičný jarný zber veľkoobjemového odpadu sme zasa pripravili najväčšiu kopu v ulici. V dožilej stodole sme rozobrali kurník - hlavne hospodár sa na tom narobil. Odstránili sme aj suché konáre z bazy, ešte nám ostal pozdrav od predchádzajúcich majiteľov - barel so zbytkom farby, poputuje do nebezpečného odpadu. Ľavá strana dožilej stodoly je teda vyčistená, ostáva ešte psia búda a prístavok na pravej strane.
Zajac sa ubytoval priamo na pozemku, čo by odchádzal inam, keď tu má pokoj a potravu... Ešte som ho prichytila, ako si spokojne drieme. Nestačí mu rašiaca tráva a po nociach sa vkráda do záhrady a odhrýza mi krokusové lístky. Dúfam, že budúci rok rozkvitnú...
Keďže sme narobili ďalšiu kopu konárov, popálili sme z minuloročných - opiekli sme si špekáčky od mäsiara (supermarketové sa nechytajú!) s cibuľou a do pahreby sme si šupli zemiaky. Večer skoro ako na stanovačke :-)
Pustili sme sa aj do domácej štrúdle - z ťahaného cesta, ako má pravá štrúdľa byť, nie z lístkového. M. vyťahoval cesto síce po prvýkrát, ale celkom skúsene. Tenučké cesto som potrela zohriatym maslom a natrela plnkou - tvarohovou s hrozienkami, jablkovou so strúhankou, škoricou a rozdrvenými klinčekmi a jednu slanú zemiakovú s trochou čierneho korenia. Mňam. Na Slovensku dostať aj v obchode štrúdľové cesto, štrúdľa z neho býva chrumkavá. Naše cesto bolo vlhkejšie, pre chrumkavosť by malo vytiahnuté chvíľu stáť, aby preschlo. S cestom je trochu babračka, ale čo narobíme, keď v obchodoch sú knedle od výmyslu sveta, lístkové, linecké, cesto na pizzu a tým to hasne.
Zajac sa ubytoval priamo na pozemku, čo by odchádzal inam, keď tu má pokoj a potravu... Ešte som ho prichytila, ako si spokojne drieme. Nestačí mu rašiaca tráva a po nociach sa vkráda do záhrady a odhrýza mi krokusové lístky. Dúfam, že budúci rok rozkvitnú...
Keďže sme narobili ďalšiu kopu konárov, popálili sme z minuloročných - opiekli sme si špekáčky od mäsiara (supermarketové sa nechytajú!) s cibuľou a do pahreby sme si šupli zemiaky. Večer skoro ako na stanovačke :-)
Pustili sme sa aj do domácej štrúdle - z ťahaného cesta, ako má pravá štrúdľa byť, nie z lístkového. M. vyťahoval cesto síce po prvýkrát, ale celkom skúsene. Tenučké cesto som potrela zohriatym maslom a natrela plnkou - tvarohovou s hrozienkami, jablkovou so strúhankou, škoricou a rozdrvenými klinčekmi a jednu slanú zemiakovú s trochou čierneho korenia. Mňam. Na Slovensku dostať aj v obchode štrúdľové cesto, štrúdľa z neho býva chrumkavá. Naše cesto bolo vlhkejšie, pre chrumkavosť by malo vytiahnuté chvíľu stáť, aby preschlo. S cestom je trochu babračka, ale čo narobíme, keď v obchodoch sú knedle od výmyslu sveta, lístkové, linecké, cesto na pizzu a tým to hasne.
