Letne výletne - Summer Trips

Letne výletne sa vozíme po okolí na motorke. Začali sme ale už na jar, využili sme pekné počasie - začiatkom apríla sme prebehli Jawu do Panenského Týnca.

Panenský Týnec je známy predovšetkým svojím nedostavaným gotickým kostolom, kam si mnohí chodia nasať pozitívnu energiu. Kedy presne začali páni zo Žirotína stavať tento chrám, to sa nevie, snáď to bolo koncom 14. storočia alebo v polovici 15. Či veríte na psychotroniku i vplyvy miestnych energií, a či nie, výlet medzi staré kamenné steny a mohutné stromy je príjemný. Zaujímavé je, že v ČSSR bola psychotronika od konca 60. rokov považovaná za vedeckú disciplínu a po revolúcii akademické pracoviská zrušili.Jednu zamračenú júnovú sobotu sme sa vydali do Ploskovíc, na zámku boli keramické trhy. S tým súvisí taká zaujímavá historka... Minulý rok koncom apríla boli v Nelahozevsi hrnčiarske slávnosti - videli sme tam pekné nádoby na cesnak a cibuľu, dohodli sme sa s keramikmi, že nám vyrobia k tomu aj nádobu na zemiaky. Do májových berounských trhov to nestihli, potom im M. volal a chlapík povedal, že sa ozve, keď to bude hotové. No a neozval sa. Občas sme to spomenuli, M. sa durdil, že keramik mal volať, že aj on si v robote musí hľadieť zákazníkov... Vyšumelo to, myslela som, že nádoby dávno predali niekomu inému. Čuduj sa svete, keramik sa predsa len ozval. Po roku a štvrť! Zapotrošil gazdovo číslo a teraz ho našiel. Ak takto hospodári, to teda netuším z čoho žije :-) Mali sme si po ne prísť na zámok Ploskovice.Keramika sme našli, nádoby zaplatili a môžme užívať... Prešli sme sa v zámockej záhrade, pozorovali pávy a pávice. Páčia sa mi staré okná s vetracími okienkami, mnohé majú aj staré krivoľaké sklá.Cez júlové sviatky sme si vyrazili do obce Peruc. Motorku sme nechali na návsi pred barokovým kostolom sv. Petra a Pavla z roku 1725. Oproti z kopca je rokokový zámok, prestavovaný a upravovaný z gotickej tvrdze a potom barokovo upravený Petrom Pavlom Columbanim 1760-70. V 50. rokoch komunisti zhabali zámok grófom Thun-Hohenstein, Národné múzeum tu malo depozitár, ale budova chátrala. Obec Peruc požadovala začiatkom 90. rokov od Národného múzea aby pamiatku opravilo, avšak múzeum so súhlasom vlády ponúklo zámok na predaj. Peruc si vzala úver a koncom roka 1994 zámok kúpila, z obavy pred špekulantami. Zámok z dotácií opravili a zastrešili. Predali ho v roku 2007 sľubne vyzerajúcim investorom, ktorí však svoje možnosti precenili a predali ďalším majiteľom. Budova je zatvorená, funguje iba Pamätná sieň maliara Emila Fillu a v hospodárskej budove Múzeum českej dediny - s dosť nešťastnou otváracou dobou iba do pol piatej... Keďže sme došli tesne po, pani nás už nevpustila. Prešli sme sa v zámockom parku a hajde naspäť.Smerom na Vraný je pri ceste Pamätník troch cisárov z roku 1913. Postavili ho k stému výročiu vojenskej prehliadky spojených pruských, rakúskych a ruských vojsk, ktoré tiahli proti Napoleonovi. Na prehliadke bol pruský kráľ Fridrich Viliam III., rakúsky cisár František I. a ruský cár Alexander I. Vojsko potom tiahlo k Drážďanom a Napoleon ho porazil. Kedysi bol na vrchole mohyly bronzový orol s roztiahnutými krídlami, bronzová plaketa s bustami a menami cisárov aj bronzová tabuľka s nápisom. Nič z toho už na mohyle nie je, vidieť len vytesané obrysy troch tvárí. Orol aj s plaketou sú v depozitári a dosku ukradli po prvýkrát v roku 1919, od 70. rokov do 1995 bola na pamätníku kópia na náklady mesta Vraný. Ktovie, či by nenechavci kradli pamätné tabule, keby im za to hrozilo odťatie ruky...

Zajačí život - A Hare´s Life

Nie, milé čitateľky a čitatelia, neboli sme počas odmlky na dovolenke. Počítač doslúžil - asi ho dorazilo časté kolísanie prúdu spolu s haprujúcim ventilátorom a povedal si dosť. Našťastie dáta a fotky sme zachránili, ale za akú cenu... :-(

Dnes to bude monotematicky o zajacoch. Našla som aj zaujímavý článok o chovnej stanici.

Tento rok máme za domom zajačiu farmu. Bývajú v kríkoch pri múre, obvykle podvečer vyliezajú na pozemok napásť sa, občas sú vylezené aj celý deň. Jeden z nich je tu priam stálicou, niekedy bývajú dva a dokonca aj tri.

Poplašené veľmi nie sú, nevadí im hluk pokiaľ nevidia pohyb, susedova kosačka za múrom ich nevzrušila, ale pohybujúci sa ľudia za plotom ich rušia. Najprv sa prikrčia do trávy a sklopia uši, ak sa k nim ešte blížia, tak vystrelia a bežia sa ukryť do kríkov alebo preč z pozemku do zarasteného rumoviska. Ale vôkol lietajúce vtáčiky im nevadia. Mačka zaujme ich pozornosť, ale pokiaľ ich nenaháňa, tak si ju len sledujú a ostávajú na mieste.
Niekedy keď nás vidia v záhrade cez medzeru v spadnutom múriku len sa presunú o kus ďalej a veselo si baštia. Pred dažďom sa neskrývajú, dokonca sa odvážlivec pásol aj za búrky so stoickým kľudom, burácajúce hromy-blesky ignoroval.Malý zajko si veľa srandy neužije, zvyčajne sedí v tráve a chrúme, pri podozrivých zvukoch a pohyboch sa prikrčí. Nepobehuje, ani neskáče, to si nechávajú veľké zajace. Vyvaľujú sa v tráve, niekedy sa prekotia skoro až na chrbát - vidno im len svetlé brušká, potom sa ponaťahujú, spravia mačací chrbát a po tomto telocviku sú pripravené opäť chrúmať.Do záhrady teraz chodia sporadicky (našťastie si nevšimli ani hrášok, ani šalát a karotku), jeden sa mi raz zatúlal na dvor - asi ho vyplašili za domom ľudia na chodníku a cez zarastenú dožilú stodolu sa objavil na dvore. S pasúcimi sa morčatami pod mriežkou sa kamarátiť možno aj chcel, ale došla mačka a zajo dilemu, či vbehnúť do záhrady, alebo povedľa domu na pozemok, vyriešil behom za dom.Na záver zajačí jazýček ;-)

Ruže a letničky - Roses & Annuals

Prelom mája a júna je práve ten čas, keď začnú kvitnúť ruže. Už ich máme deväť, štyri sú zo zrušenej záhrady, ktorú niekto predal ako stavebný pozemok a susedovi doniesol vykopané ruže, že ich je škoda. Sused má za vilou rozárium, kde sa mu popínavé ruže nehodili a nemal ich kde upichnúť, ponúkol ich nám.

Ktovie, ako sa volajú - z jednej sa vykľula drobnokvetá ruža, vyzerá ako The Fairy a tretím rokom sa tak rozrástla do šírky, že čochvíľa musím presunúť spod nej levanduľu aj šalviu. Kvitne neprestajne od mája až do mrazov. Tento rok po prvýkrát významnejšie kvitla aj vysoká žltá s oranžovoružovými pruhmi - vlani sa hnala dosť do výšky, kvety mala asi dva. Mohla by to byť Gloria Dei. K nej sa pridala tiež kvitnúca prvoročka divá šípová ruža, už sa teším keď vytvorí veľký krík ako sú tu pri cestách a koľajach. Kvietky boli jemne ružové.Na dvore končíme ružami pri vchode do záhrady, jedinými, ktoré sme kúpili - Elfe a Lawinia, obe voňajú a každým rokom sa rozrastajú (aj keď si zajo na nich v zime trochu pochutil). Vôňa krémovej Elfe pripomína frézie a Lawinia teraz vytvorila dvanásť kvetov z jedného prúta... Obe kvitnú ešte raz v lete - odstrihávam im odkvitnuté hlávky.V záhrade máme ďalšie dve ruže darované z tej zrušenej záhrady - nie som si istá, či sú popínavé; síce vyrastú, ale vždy v zime omrznú, takže ich na jar zostrihnem a každý rok vyháňajú odznova. Jedna začína oranžovými púčikmi, ktoré sa rozvitím menia doružova (vyzerá ako Orange Beauty). Vždy bohato kvitne a tiež po krátkej prestávke má kvety aj v lete. Druhá ruža sa mordovala v tmavšom rohu pri bráne, tienená jabloňou. Myslela som, že keď je popínavá, vyrastie a kvety budú prepadávať cez múr na slnečnú stranu, ale ruža dosiaľ dostatočne nevyrástla a už sme ju tento rok radšej presunuli na slnečné miesto, takže sa ešte spamätáva. Kvitla ružovo. Na jej miesto sme dali popínavú hortenizu.Posledné dve ruže sme dostali od gazdových rodičov, vybrala som si ich v záhradníctve - na jeseň popínavku s jednoduchými kvetmi, ktorú sme zasadili pod starú spílenú marhuľu (nejako sa jej nechce sa popínať, je dáka mrňavá) a na jar drobnokvetú oranžovočervenú ružu, tú sme zasadili hneď za vchodom, kvitla už od polovice mája, stihla doteraz odkvitnúť a už znova začína.


Na pavlači som k poloprevisnutým bielym a ružovým muškátom (ktoré mám už tretí rok) pridala bordový muškát s fialovými verbenami a do hrantíkov som zasadila voňavé fialové petúnie (M. mi ich kúpil v plate), ku ktorým som si vybrala žlté kallibrachoy - million bells. Pekne sa od jari rozrástli. Dva hrantíky sú na pavlači a dva pri dverách.
No a do prázdnych kvetináčov po chryzantémach som dala ešte dve petúnie - bordovú a ružovú. Naše balkónovky-pavlačovky zatiaľ uzatvára žltá miniruža v prútenom kvetináči.Do tulipánového záhona som vysiala letničku fialu dvojrohú (Matthiola bicornis) - je životaschopnejšia, než fiala letná, vysievala som ich naraz a dvojrohá už tvorí pekný hustý pás. Z fial letných vyrašilo len pár jednotlivých rastliniek, asi je lepšie si ich predpestovať vnútri (ako som to spravila vlani).Pri zrušenom skleníku rastú vlčie maky a opäť som si predpestovala aksamietnice, ktoré pichnem na rôzne slnečné miesta - do kvetináčov ku krinu a letničkám, do záhonov po zatiahnutých cibuľovinách i medzi paradajky.Krásne voňavé leto prajem, dnes podvečer sa nám to astronomické začína.

Mňam - Yummy

Domáca strava... Piekli sme si pravý domáci chlieb, podľa receptu od Beaute (so živým droždím), v sklenenom pekáči i v liatinovom hrnci. Boli aj diery v striedke, ako bývali za starých dobrých čias v prievozskom chlebe. Ďalším krokom bude vysoká pekárska podľa Mokopy, bez droždia.Cez týždeň varím prevažne vegetariánsky, kapustové fliačky, kôprová omáčka (so zemiakmi a volským okom), pečené korenené zemiaky, dusené fazuľkové lusky, zemiaky na plátky prekladané šampiňónmi a karfiolom a zapečené so smotanou a vajíčkom, žemľovka z vianočky s jablkami a hrozienkovým tvarohom, pre veľký úspech som si spravila ešte repete iba s jablkami...Ku grilovanému mäsu som okrem zeleninového šalátu spravila omajdu z kyslej smotany, smotanového jogurtu a nakrájanej mäty - veľmi osviežujúce. Keby som mala dosť jogurtu, smotanu by som vynechala.Jahodovú úrodu som zužitkovala aj na jahodovú omáčku k tvarohovým guľkám, veľmi jednoduchú z nakrájaných jahôd a cukru, stačí len prehriať.K šesťstotýždňovému výročiu som urobila horúcu čokoládu podľa Ditty, s arabským korením - jedna báseň.

Dávno som nedala žiadnu polievku, tak pridám hneď dve. Keď ma obchádzal bacil, zaháňala som ho cesnačkou zahustenou zemiakmi, rozmixovaním vznikne ľahká "krémová" polievka. No a lahodná talianska pappa al pomodoro, hustá paradajková polievka, recept aj s videom od Emanuela. Ja som ju spravila redšiu, a výborná je tiež s oreganom.Nedeľný obed priniesol rybu, na ktorú som si už robila dlho chúťky, opiekli sme si na masle pstruhy, zvnútra pokvapkané citrónovou šťavou, osolené a s feniklovou vňaťou. Fenikel sme opiekli tiež, so zemiakovou kašou výborná bašta.Nastal čas aj na zákusok, upiekla som levanduľovo-citrónovú bublaninu podľa receptu z časopisu The English Garden. Je to božská mana, podelím sa s receptom (dávka mi vyšla do malého hrantíka 20 x 10 cm a na výšku 7, takže na rodinné hody upravte množstvá):
125 g masla, 175 g kryštálového cukru, 175 g hladkej múky, trocha kypriaceho prášku do pečiva, 1-2 lyžice sušených levanduľových kvetov, 2 vajíčka, 4 lyžice mlieka, citrón, 100 g práškového cukru.
Rúru predhrejte na 180 °C, vymiešajte zmäknuté maslo s kryštálovým cukrom, pridajte nastrúhanú kôru z citróna a vajíčka, potom zľahka vmiešajte múku s kypriacim práškom a levanduľu. *Mne cestíčko vyšlo trochu hustejšie, tak som doň vytlačila trochu citrónovej šťavy* Cesto vylejte do vymazanej a vysypanej formy a pečte približne 30-40 minút do zlatova. Vytlačte šťavu z citróna a zmiešajte s práškovým cukrom, chvíľu zohrejte na sporáku alebo v mikrovlnke. Upečenú bublaninu popichajte špízovou ihlou či špajľou a nalejte navrch citrónový sirup. Nechajte vychladnúť a dobrú chuť! Ja som spočiatku piekla na 180, potom som teplotu znížila, lebo kraje sa piekli rýchlo a v strede ešte bolo tekuté cesto. Aj keď tie chrumkavé opečené kraje sú na bublanine najlepšie :-) Jedli sme ešte poloteplé, nedalo sa odolať a túto dobrotu sme dvaja (nie moc veľkí jedáci) zblajzli na posedenie.Toto nie je naším dielom, ale pre zaujímavosť sa podelím aspoň vizuálne. Manželka gazdovho kolegu nám priniesla z Japonska čosi, čo sme nevedeli identifikovať, keďže lístok, síce s obrázkami, bol iba v japončine. Netušili sme, či je to sladké alebo slané, či sa to zohrieva... M. zistil, že to máme konzumovať tak, ako to je. Vyzerá to ako muffin, ale vôňa pripomínala surimi tyčinky... Opatrne sme sa zahryzli - je to zákusok, ale menej chuťovo výrazný, než sú naše dezerty. No a Arabom, Turkom a Indom by pripadal úplne bez chuti :-) Vnútri bola jemná penovokrémová náplň, ale druh príchute sme nezistili. Podľa obrázkov v minileporele existuje viac príchutí. Ktovie, ktorú sme mali my :-D

Koniec mája - Late May

Všetko bujnie, zelená sa, rozvíja sa a kvitne. Stará višňa trpí glejotokom a moniliózou, začala znova osychať, napadnuté konáriky M. odstrihol a višňu sme aj na tento rok zachránili - za cenu troch fungicídnych postrekov... Bylinkovú špirálu takmer nevidieť za harmančekovou hradbou. Šalviu som skoro na jar po dvoch rokoch radikálne zostrihala až do dreva a už je zasa celá obrastená, vôbec jej to neuškodilo. Už máme nachystané aj tehly na výmenu miesto rozpadnutých škridiel, len sa k tomu dostať :-)))

Gazda pred troma týždňami kosil a vytvoril na dvore vlnkovaný vzor. Májové kvety sa reprezentovali neprehliadnuteľnými kosatcami, smotanovo-bordové kvitli v korýtku už druhý rok, a po prvýkrát rozkvitli nádherné fialovočierne pri múre a ešte trávou zarastené bielomodré s jedným žltým. Všetko je to dedičstvo po pani T. Záhon na dvore opäť spestrujem jednoročnými osteospermami - ani dolu na okne sa mi tie lanské nepodarilo prezimovať... Pridali sme tam ešte alpínske astry, zvelebujem aj kus pri maline kostravami a machovičkami, rôzne po záhrade sa rozšírila tmavofialová violka rohatá, a rastie nám tu spústa iskerníkov. Po predchádzajúcej majiteľke máme aj pivónie - dve ružové, jednu bordovú a štyri biele. Okrem nich ešte dve malé rastlinky, ktoré zatiaľ nekvitli. Tretím rokom som sa dočkala aj rozkvitnutej šípovej ruže na dvore. Máme voňavý dvor, za vrátami sa šíri sladká vôňa bazových kvetov, nečudo, keď máme bazy plnú dožilú stodolu, hneď za bránou je tiež jedna a v záhrade máme aspoň päť kríkov.Niektoré stereotypy vôbec nie sú nudné, napríklad po zime prvé rozkvitnuté snežienky a krokusy, májovo-júnový bazový sirup... možno preto, že sa opakujú až po roku.

Zajačí zverinec doplnila bažantica a stálice mačky. Morčatá si užívajú letný byt plný trávy a čerstvý vzduch, našťastie mačka leňošila na múriku a ledva na ne fľochla pohľadom.

Zásady rekonštrukcie historických budov - Principles of Historical Building Renovation

Zásady pri konsolidácii, konzervácii, modernizácii, oprave, rekonštrukcii, reštaurácii, sanácii, substitúcii a údržbe starých objektov:

*zásada reverzibility (vratnosti) - predchádza nevhodným stavebným a technickým zásahom, ktoré historický objekt viac znehodnotia, napríklad betónovanie, použitie cementovej malty v murive, kde bola vápenná, búranie pôvodných konštrukcií...

*zásada autenticity - rekonštrukčné zásahy by mali rešpektovať pôvodný vzhľad budovy, nebúrať nepoškodené pôvodné konštrukcie, chýbajúce nahradiť kópiami (v pôvodnom vzhľade a najlepšie aj pôvodnou technológiou zhotovenými), zachovať pôvodný vzhľad fasád so štukovou výzdobou...

*zásada umiernenosti - opravy a rekonštrukcia historických objektov minimálnymi zásahmi, pri nadmerných búracích prácach sa totiž môže uvoľniť ďalšie murivo, ktoré pred zásahom bolo stabilné

vľavo nové okná, všimnite si, o koľko sa zmenšila sklenená výplň a vpravo pôvodné drevené špaletové okno, u nových ahistorický typ vetrania vyklopeným okenným krídlom...

Nielen v zahraničí, ale aj u nás existujú šikovní remeselníci a firmy, ktoré vedia zhotoviť kópie historických okien aj so súčasnými parametrami spĺňajúcimi požiadavky na tepelno-izolačné vlastnosti, aj s profilovanými stĺpikmi alebo minivetracími okienkami-vyhliadkami: http://www.eurookna-truhlarstvi.cz/kastlova-spaletova-okna/ - odporúčam prečítať vľavo všetky pojmy pod špaletovými oknami a replikami okien
http://www.zoukar.cz/Spaletova-okna-kastlova-okna.html

http://www.truhlarstvi-bobrova.cz/drevena-okna/ - záložky špaletová okna a kastlová okna,

http://www.wellokna.cz/produkty/drevena-okna/spaletova-a-videnska-okna/ a http://www.wellokna.cz/produkty/drevena-okna/repliky-historickych-oken/

nezabudnem ani na Slovensko http://www.oknamyjava.sk/spaletove-okna/

hore pôvodné drevené okno s jemnými profilovanými priečkami, dolu nové okno s hrubšími rámami, aspoň so zachovaným profilovaným vzorom

Čo sa týka zariadenia interiéru (zábradlie, madlá, kľučky, garniže, svietidlá...) skúste si vyhľadať pojem pasířství/pasiarstvo. Blíži sa umeleckému kováčstvu a je to správna adresa, keď potrebujete výrobky z mosadze, medi, nerezu... Ceny sú na niektorých stránkach naozaj pestré :-D

novodobé kovanie a kľučka na historických vrátach, viac by pasovalo kované či mosadzné

Veľmi dobrou a zaujímavou pomôckou sú historické stavebné príručky a učebnice z čias monarchie, vydáva ich v reprinte vydavateľstvo Grada, edícia Stavitel (vyšlo Zámečnictví, Tesařství, Okenní a dveřní otvory, Nábytkové umění, Kamenictví, Historické omítky, Historické krovy, Zednictví, 100 osvědčených stavebních detailů, 100 osvědčených stavebních detailů - zednictví, 100 tradičních stavebních detailů - ochrana proti vodě). Sú to naozaj odborné učebnice, takže odporúčam ich prelistovať v kníhkupectve a prípadne si ich požičať v knižnici, ak nie ste práve murársky či tesársky majster :-) Oproti iným dostupným edíciám sa táto venuje práve historickým postupom, ktoré sú v praxi overené desiatkami rokov, je to z obdobia kvalitnej výstavby a poctivej práce, než ju postihlo komunistické rušenie remesiel.
Výživnou publikáciou je aj slovenská kniha od Ota Makýša Rekonštrukcie budov - Technológie, Jaga group, Bratislava 2000. Venuje sa ochrane pamiatok na Slovensku, podľa medzinárodných zmlúv, zahŕňa poruchy a opravy základov, zavĺhanie, poruchy stien a múrov, klenby, stropy, schodiská, komíny, strechy, podlahy rôznych typov, omietky, zatepľovanie a okrajovo aj poruchám a sanácii drevených konštrukcií.

necitlivá výmena starých okien s bohatou rezbou a profiláciou za jednoduché okno s iným typom otvárania a farebne odlišné

Naozaj inšpiratívnym radcom je malé vademecum architektky Daniely Javorčekovej v sérii článkov na stránkach časopisu Krkonoše - Jizerské hory, ročník 2008, v každom mesiaci článok o citlivom prístupe k údržbe a oprave starého domu (Urbanismus, Zděné nosné konstrukce, Dřevěné domy, Střechy, Krovy a půdní vestavby, Podlahy, Opatření proti vlhkosti, Omítky, Výplně otvorů, Venkovní úpravy, Interiér). Navnadím záujemcov odkazom na úvodný článok tejto série s názvom Máte rádi staré domy?. Ja som si články skopírovala a vytlačila do zošitoknižky, aby som ich mala poruke a jeden takýto výtlačok som dala aj otcovi, aby si to prečítal, než sa pustí do opráv asi 80-ročného domu v baníckej osade v Slovenskom Rudohorí.
Ojedinelou lastovičkou v prístupe k starým objektom je aj rubrika Viděli jsme cestou v časopise Chatař Chalupář, kde architekti posudzujú a komentujú dve opravy podobných domov a upozorňujú na chyby.

dolu súčasné nečlenené okná odlišného rozmeru, nesymetricky osadené; hore pôvodné šesťtabuľkové

Historia magistra vitae, chybami sa človek učí - my sme sa poučili aj z chýb predchodcov, i náš dom utrpel modernizačné kroky v 70. rokoch, vtedajšie moderné a dostupné materiály sa dodneška prejavili ako skôr škodiace konštrukciám, niektoré pôvodné prvky sú necitlivo a nenahraditeľne zničené a tak máme o starosť navyše - nielen opraviť, či zohnať repliku starých častí, ale ešte sa aj zbaviť nepatričných prvkov.

Tak teda: Máte rádi staré domy?

fotografie sú spravené v Prahe a obciach Stredočeského kraja