Dary prírody - Nature Gifts

O našej úrode... Čítam anglické časopisy o záhradách a vidieckom živote a všade tam propagujú domáce pestovanie zeleniny. My sme sa vývojom v cudzine príliš nepoučili a hoci v obchodoch je veľmi nekvalitná zelenina aj ovocie, trhoviská po revolúcii prakticky vymizli (teda sortiment sa zmenil na vietnamské/čínske tričká a lacné pochybné hračky) a trend posledných rokov tzv. farmárske trhy zďaleka nedosahuje rozmer bývalých tržníc, tak v našich časopisoch o záhradách i o bývaní stále prevláda trávnikovo-tujová masáž.

My nepestujeme toľko zeleniny a ovocia, že by nám to úplne pokrylo spotrebu, ale v lete je naša úroda významnou časťou toho, čo spotrebujeme. Napriek uisťovaniu v trávnikových článkoch sa na záhonoch ani toľko nenarobíme. Síce z permakultúrnych zásad sme len začali preberať určité prvky - nastieľanie záhonov proti burine (naozaj to pomáha, nie stopercentne, ale buriny je oveľa menej), iné sme praktikovali už predtým - zmiešané záhony a pestovanie vzájomne si prospievajúcich plodín, hnojenie kompostom, mykorrhiza pre lepší rast a zdravie rastlín a pod. Na jeseň som zasadený cesnak prikryla polosuchou-polotlejúcou trávou a februárové holomrazy prečkal bez ujmy, susedom ich nenastlaný vymrzol. Okrem toho, že vrstvou nástielky (ideálna je slama, nie sú v nej semená) horšie prerastá burina, tak stačí menej polievať, lebo sa drží vlaha a navyše spodné vrstvy tlejú - čiže kompostujete priamo na záhone.

 Ako to u nás dopadlo a dopadá tento rok? 

Do bývalého skleníka na dvore na južnej strane som zasadila paradajky, papriky - kapiu zo semienok z kúpenej papriky v obchode, štipľavé papričky a ešte dve sadenice baklažánu na skúšku. Pomedzi ne rad ľadového šalátu a rad špenátu. Baklažánom sa pri stene na juhu darí, ibaže veľmi-preveľmi chutia slimákom. Takže som ich musela zberať dosť malé, ale zrelé už boli. Hnojila som len pri výsadbe kompostom a pridala som mykorrhizu, inak nič.

7. a 22.5.:

 

dnes:

 V záhrade sme mali hnedastý hlávkový šalát, hrášok - popichala som k nemu jabloňové a bazové konáre, aby sa neváľal po zemi a nežrali ho slimáky, reďkovky, kaleráby - vysiala som zbytok starších semien priamo do záhona, trochu mrkvy zo zbytku semien, akurát cvikla už vôbec nevyšla. Cesnak vyrástol, ale je dáky malý, asi som ho neskoro vybrala. Jahôd bolo dosť, čiernych ríbezlí aj josty tiež - spravila som likéry a zbytok sme pojedli iba tak. Už sme mali aj maliny, z rastliny zasadenej ešte v roku 2009, višní sa tiež urodilo, akurát sa nám za búrky zlomil strom. Ale som naložila aspoň dve fľaše na griotku. V záhonoch sa samovysieva mak - ešte asi z čias pani T., pretože ja som mak nikde nesiala.

 Neskoršia zelenina, ktorú zberáme práve teraz - paradajky veľké aj cherry - ´Brillantino´, ´Picolino´, kapia, papričky, baklažány, fazuľka bledá ´Goldmarie´ aj fialová ´Blauhilde´ a rastú tiež tekvice hokkaido ´Uchiki Kuri´. Zasadili sme aj také obrovitánske, ako vlani, ale neviem, či z nich dačo bude. Minulý rok boli pri južnej stene, tak mali asi lepšie podmienky, než v záhone.

 Hrušiek bude tiež hojne a jabĺk spústa, vlani neboli jablká skoro vôbec. Ale nekričme hop! kým celkom nedozrejú...

Tak česť záhradkárskej práci a dobrú chuť z vlastnej úrody!

Júnové jedlá - Food in June

V júni sme si pochutili napríklad na tomto...

Karfiolová polievka so zemiakmi, umytý karfiol som rozobrala na menšie ružičky a dala variť do vody so štipkou cukru - kdesi kedysi som čítala, že to zmierňuje pach pri varení karfiolu. Pridám trochu rasce a čierneho korenia, neskôr nakrájaný zemiak a soľ. Polievku niekedy (len tak do mliečna) zahusťujem múkovou zátrepkou, tú som teraz vynechala.

 Zo zásob v špajzi a v chladničke som si vymyslela recept na kuskus - na oleji som opražila ančovičky, zbytok karfiolu, kúsok štipľavej papričky, cukinu, pór a arabské korenie baharat a za´atar s paradajkovým pretlakom, pripravila som si v druhom hrnci semolinový kuskus a potom som to všetko zamiešala dokopy. Na tanieri som posypala ešte cibuľovou vňaťkou, za´atarom a sumakom (jedlá škumpa, časté arabské korenie):

 Čerstvo obraté jahody som si dala len tak samotné, s cukrom, aj s crème fraîche.

 Opražila som huby, ružičky kelu, fazuľkové struky, pridala som bylinky, za´atar, zaliala vodou a varila polievku. Pred koncom som pridala nakrájaný pór.

 Opäť som piekla tvarohovú bábovku s levanduľou podľa Věrušky, ibaže ju väčšinou obohatím o nastrúhanú citrónovú alebo pomarančovú kôru.

 Paradajky... keď nemáme vlastné, kupujem iba cherry a nechávam ich na chodbe dozrieť do sladka... Ako aj tieto, čo som použila do omelety. Pridala som cibuľkovú vňať a rozhabarkované vajce som na panvici zhrnula, aby nebolo tuhé. Mňam, omelety mám rada.

 Ďalšia bleskovka, na cesnaku opečené fazuľky, olivy a kalamárové krúžky. Posypané oreganovým za´atarom a tymianom.

 Omeleta s opečenou ančovičkou, pórom a hotová posypaná cibuľkou. Stačila ančovička, nemusela som ani soliť. Jedla som s výbornou klasickou bagetou z farmárskych trhov.

 A tu som si opäť vymyslela vlastný recept podľa dostupných surovín - podusila som bravčové, pridala som k nemu ryžu a varila-dusila na spôsob talianskeho risotta, neskôr som prihodila ešte olivy a pór. Porciu som posypala troškou kôpru.

 Do tretice omeleta, jún bol omeletový mesiac :-) - olivy, cibuľka a korenie. S tou farmárskou bagetou, je fantastická!

 Na pozemku sa odlomil konár z čerešne, tak som si trochu z neho naoberala a spravila bublaninu. Tentokrát som pridala trošku levanduľového cukru aj nastrúhanú pomarančovú kôru.

 Už som písala, že máme veľmi tvrdú vodu a moc dobre nechutí. Od Vianoc ju aspoň filtrujeme v kanvici a pre chuť som do džbánu (do kančóva :-D) dala mätové snietky alebo kolieska pomaranča. Veľmi zaujímavé a nevšedné kombinácie nájdete u Anety v dvoch článkoch - jeden a druhý.

 Pečené zemiaky, sladké zemiaky, fazuľky a kalamáre - ochutené bylinkami. S gréckym jogurtom, ochuteným pažitkou a citrónovo voňavou materinou dúškou:

 Jahody som si dala aj levanduľovým cukrom a zeleným korením:

 Domáci hamburger z celozrnného chlebíka z horoměřickej remeselnej pekárne, grilovaného mäsa ochuteného cesnakom, bylinkami a papričkou, s našimi šalátmi zo záhrady - ľadovým a hnedastým, so šalotkou a cherry paradajkami. Dopĺňa dresing z gréckeho ovčieho jogurtu opäť s pažitkou a citrónovou materinou dúškou.

 Naša jahodová dreň s cukrom a bazalkou:

 Grilovaná pečeň s grilovanou cibuľou a šampiňónmi, šalotkou, paradajkou, s celozrnnými dalamánkami a cherry paradajkami s kôprom:

 Crème fraîche s jahodami, čiernymi ríbezľami - polovicu z nich som pomačkala vidličkou - s arabským korením baharat (obsahuje škoricu, čierne korenie, koriander, klinček, kardamóm, muškátový oriešok, papriku a rímsku rascu).

 Chlebová bageta z farmárskych trhov, španielska sušená šunka jamón Serrano (nemala také ťahavé vlákna, ako máva prosciutto či pršut) a žltý melón. Príjemne osviežujúce.

 Hovädzí steak s cesnakom, papričkou a bylinkami, podávaný so zemiakmi, cibuľkovou vňaťou a paradajkami.

 

Ak sa rozhodnete čosi vyskúšať, dúfam, že vám bude chutiť a že sa podelíte o dojmy. Dobrú chuť! Bon appétit!

Genius loci :-)

Nie je tajomstvom, že náš dom má ďaleko od stavu a je hotovo. Postupujeme len veľmi pomaly v rámci finančných a pracovnočasových možností. Od konca zimy M. lietal pracovne do zahraničia a ja som bola slamená vdova - až na jeho občasné týždňové návštevy. Takže ani túto jar sme nepostúpili, opravy pekne čakajú na svoju chvíľu. Vymenovať všetko, to by zabralo niekoľko strán, spomeniem napríklad iba dve staré okná, niekoľko dvier, podlahy, ktoré by sme mali vybrať, vymeniť násyp a znova položiť fošne, obrúsiť ich; prerobiť elektriku, vymaľovať chodbu, spraviť tam novú - a pokiaľ možno rovnú - podlahu... Okrem toho čakajú veľké veci - kontrola strešných trámov, výmena latí a škridiel, oprava komínov, výmena žľabov a odkvapov, omietky...

Potrebujeme dať vyrobiť štyri okná dolu, teda hlavne dve, zvyšné dva otvory sú zatiaľ iba zasklené. Pozrime sa, ako tiež vyzerá duša starého domu :-) Naši predchodcovia sa v starostlivosti, údržbe a opravách moc pretrhnúť nešli. Keď sme videli, čo všetko boli schopní sprasiť (za všetko len: zárubne do kúpeľne osadené pántami dovnútra, dvere sa však nedali otvoriť cez umývadlo, tak ich neosadili a bol tam len záves a tak podobne), tak je to možno aj lepšie...

Chýbajúce nielen okno, ale aj rám - okno sa zachovalo, ale desiatky rokov sa váľalo pri dome, takže drevo je pokrútené a zosušené, že je už nepoužiteľné. Predchádzajúci majitelia zaklapli vnútorné okenice a bolo. V miestnosti skladovali uhlie...

 Kedysi to bola obytná miestnosť, farebne vymaľovaná. Čakajú tam dva kredence, vôbec netuším, v akom sú stave - vlhkosť, pleseň, drevokazný hmyz... Dúfam, že sa budú dať opraviť a použiť v kuchyni. Omietky sčasti opadané, sčasti držia len z vlastnej vôle - potrebujeme komplexné riešenie hydroizolácie, odvetrania i skladby podlahy a vykurovania (raz... to dúfam opäť bude obytná miestnosť, možno spálňa). Najväčší neporiadok sme už vypratali, ostali úlomky kvetináčov a tisíce plastových kelímkov, ktoré pani T. používala na predpestovanie. Je to miestnosť pod kuchyňou, obrátená na sever, tienená borovicou, bazou a inou džungľovitou vegetáciou. Pôvodné dvere hádam stačí len umyť, obrúsiť a nanovo ošetriť, potrebujú vymeniť kľučku. Kovanie ostalo staré, kľučku vymenili za socialistickú klasiku. Ani elektrina tam tuším nie je privedená. Dvere do predchádzajúcej miestnosti stačí len umyť a obrúsiť, majú kompletné pôvodné kovanie - dosť archaické.

 Dolu je viac takýchto tajomných miestností, ktorým sa postupne drobí omietka, ale presuňmne sa k strechám. Spoj striech nad záchodom je zle spravený a pri veľmi prudkých dažďoch tade zateká. Strecha nad garážami a kôlňami už dožíva, stavalo sa v máji 1913, takmer storočné škridle sa už samy rozpadajú, latky sú poprehýbané, ktovie, v akom stave sú trámy, snáď aspoň tie by mohli byť naďalej použiteľné. Takisto aj trámy na dome... 1. také množstvo a dĺžka je strašná položka, 2. s tvarovaním podľa pôvodných sa dnes už nikto obťažovať nebude :-(

 Ďalšou vecou je zostatok po spadnutí časti štítovej steny a stodoly na jeseň 1968... "V mém domě ... zřítila se část stodoly, včetně šítového zdiva. Protože nemíním tuto část již obnovovati, žádám o povolení demolice a opravu stávajících dvou štítů. ... 14. září 1968" - Rozhodnutie mestského úradu je datované 6.11.1968 a vyžaduje ukončenie demolície do 31.12. /Pre zaujímavosť, o stavbu kôlní, chlievov a prístrešku na kočiar žiadal predchodca Č. Vosmík 19.5.1913 a posudzovacia stavebná komisia z úradu bola už 23.5. ... takže asi toľko k práci úradníkov v rozmedzí 55 rokov./ Potrebujeme začistiť ohlodané murivo a staticky zabezpečiť štítovú stenu, lebo v dolnej miestnosti pod pavlačou sa stena trochu rozchádza od klenby.

 Mestské múzeum nedávno pridalo na stránku fotky historických pohľadníc - na jedinej je vidieť aj náš dom, z roku 1937. Fasáda bola veľmi svetlá, na sýpke (východo-severný roh) menšie okienka - prestavba na byt bola až začiatkom 70. rokov; dožilá stodola mala strechu a ohradný múr viedol aj popri potoku, stromy boli nízke, prístavba zrejme neomietnutá - a susedovie vila ešte v pôvodnom slohu, pred zjednodušujúcou prestavbou. Sused vravel, že jeho dedo pred vojnou majetok investoval do prestavby domu, aby mu nemali čo zhabať. Tie ich vysokánske smreky vyzerajú na fotke ako kosodrevina :-) Škoda, že nie je bližšia snímka s detailom našej fasády.

 Skončíme trochu optimisticky - dvojročná tehlová podlaha na záchode, ručne robená tehlová dlažba, ručne pokladaná.

Ruže a višňa - Roses & Sour Cherry

Jún je mesiacom ruží. Nesmelo začínajú už koncom mája, hlavne šípková sa ponáhľa - za ňou sa postupne predvedú aj ostatné. Niektoré voňajú jemne, človek sa k nim musí skloniť a iné majú silnú vôňu a stačí len prejsť okolo. Vysoká ruža ma tento rok potešila, kvitla bohato a dlho. Lawinia už dávno nepripomína tie kratučké pahýliky, ktoré sme zasadili pred troma rokmi. Opäť krásne kvitla a rozvoniavala. Krémová Elfe so zelenkavým nádychom nekvitne tak bohato a rastie skôr do šírky, ale perfektne fréziovo voňavých kvetov narobila dosť.

Anglická ruža dovezená z Anglicka, Golden Celebration, teplú zimu a mrazivý február prežila, ale zatiaľ má menej výhonkov a potrebuje ešte podrásť. I tak potvrdzuje povesť anglických ruží a tenučké stonky sa ohýbali pod váhou veľkých pivonkovitých kvetov. Vedľa Lawinie sme na jeseň zasadili môj narodeninový darček - žltú Lichtköningin Luciu. Zatiaľ rastie len jeden dlhý prút, ale už mi aj ukázala svoj kvet :-)

 Ostatné ruže - miniruže (obyčajné z Kauflandu, štyri sú zasadené v kvetináčoch - jedna ružová je medzi oknami a dve ružové v hrantíku na pavlači, žltá v kvetináči a ďalšiu červenú som dala do záhrady - prežila aj zimu), mnohokveté - ružová na dvore, oranžovočervená v záhrade - kvitnú tiež. Ružovú som sa na jeseň a na jar snažila trochu upraviť, pretože sa dosť rozrástla a rozhodila. Trvalo jej trochu dlhšie, než rozkvitla, ale už je obsypaná. Tá údajná popínavka pri kmeni zrezanej marhule sa stále nepopína, ale aspoň kvitne.

Obe staré darované ruže zimu aj holomráz prežili, to ma teší. Druhá austinka - ale kúpená tu v záhradníctve - zatiaľ nahodila zelené púčiky.

 Maku máme ako maku, zaujímavé ale je, že sme ho nesiali, drží sa tu sám od seba a tento rok sa rozhodol zabrať niektoré záhony. I niektorá burina je zaujímavá.

 Už týždeň u nás každý večer alebo v noci prší alebo je poriadna búrka. Ale dusno je aj tak, nemá to žiaden efekt. Našťastie krúpy u nás nepadali, iba z jaseňa zleteli menšie konáre a zatieklo nám cez spoj striech na záchode, trochu v kúpeľni a v zelenej komnate. Najviac ma však srdce bolí z višne. Pri jednej nočnej búrke nevydržala a zlomila sa - samozrejme, že sa odlomila práve tá živá časť a suchá ostala stáť. Toľko sme ju piplali, zachraňovali pred moniliózou, predlžovali jej život a teraz toto. Navyše ak niečo bolo symbolom našej starej opustenej záhrady, tak to bola práve šibeničná višňa. Ešte poslednú úrodu z nej využijem - aspoň na griotku, ale fakt ma to mrzí. Sused minule vravel, že má výborné višne a že také odrody sa dnes už nezoženú. Tvrdil, že to bola "Amrhéle" - teda nič také som neobjavila, najviac sa to podobá na Morelu. Na ňu sedí aj popis - tmavé plody, vyhoľovanie, aj že je dosť náchylná trpieť na moniliózu, ale zasa mi nesedí termín zrenia, Morela neskorá zreje najneskôr, v poslednom čerešňovom týždni, čo býva až v polovici augusta a táto dozrievala druhý-tretí júlový týždeň, maximálne tak štvrtý... Babo, raď!

 Našla som aj nejakých pestovateľov a predajcov, ktorí majú aj dávnejšie odrody... Ale starší strom sa nedá nijako nahradiť, navyše musíme dáko odstrániť peň a pokiaľ možno aspoň časť koreňov. Sú na to aj prípravky, ale do chémie sa nám veľmi nechce ísť. Hrubým odhadom mala tých svojich tridsať rokov, možno aj viac. Kurňa!

Na jar 2009 bola mohutná dominanta stredu záhrady - rastafariánsky strom, tisíce vetvičiek rôzne prepletených, spústa suchých. Keď som ich strihala, pripadali mi ako hnáty kostry. Polovicu stromu sme odstrihli a odrezali, už bola suchá. Potom na jar 2010 natvrdo udrela monilióza a spálila skoro celý strom, asi tri štvrtiny z neho sme s ťažkým srdcom museli ostrihať. Už ale v lete sa celkom zalistila a minulý rok sme ju celkom dobre udržali pomocou fungicídnych postrekov a len pár vetvičiek sme odstrihli. Vlani bola veľmi bohatá úroda. Tento rok sme ju zasa postriekali, ale bolo vidieť, že z prednej strany (od ulice) je strom neduživý, listy bledé a višničky sa neurobili žiadne. Zato na druhej strane višňa ešte veselo fungovala, ale ktosi ju tak divne vytvaroval, že mala takmer vodorovný nosný konár - síce podopretý palicou, ale ako prevencia by tam musela byť postavená poriadne silná konštrukcia. No a to bolo osudné...