Záhradná pivnica - Garden Cellar

Záhradná pivnica - ktorú sme po tunajšsky volali sklípek - bola v juhovýchodnom rohu záhrady nepoužívaná a obrastala bazami, žihľavou, brečtanom a kozou nohou. My dvaja sme vovnútri neboli, iba môj otec a M-ov bratranec sa tam odvážili. Schody v úzkej plechovej búde sa rokmi poprevaľovali, že z nich skôr bola šmýkľavka. Sklípek nebol veľmi hlboko, počas mrazov v ňom mrzlo tiež, čiže sa na uskladnenie úrody alebo vína nedal použiť. Gazda nakoniec doň voľky-nevoľky musel zliezť, lebo dolu bola hodená polovica pôvodných dvojkrídlových dvier. Stihol to na poslednú chvíľu večer pred búraním.

 V piatok nastal ten deň, ráno naši dvorní miestni remeselníci doviezli minibagrík, s ktorým prešli aj pomedzi tehlové stĺpy pri vchode do záhrady. Najprv zachytili plechovú búdu a strhli ju k zemi, začali hrabať v zemi a vytiahli suchú slivku - je zvalená cez jeden a pol záhona - a jednu bazu. Pod vrstvou zeme boli igelity na štyroch betónových prekladoch - strope sklípka. Steny naši predchodcovia vymurovali z tehál, to zvalili dolu do jamy, betónové preklady postupne odvalili nabok a chlapík ich rozbíjal desaťkilovým železným kladivom na menšie kusy, ktoré potom odviezli preč. Vyhrabali tri korene po slivkách, môžme tam neskôr zasadiť iné stromčeky.

Trochu som sa obávala, či nezostane kráter, ale sklípek bol malý, len do polovice toho kopca navŕšeného. Zbytok bolo smetisko - v zemi s popolom pohádzané kde-tu sklenené fľaše od drogérie a chemikálií, pixličky zo šampónov, zaváracie poháre, zhrdzavené plechovky... nebol čas to preberať, snažili sa to hodiť hlbšie do jamy a zbytok na povrchu alebo pri sadení postupne pozbierame. Nerozumiem, prečo si hádzali smeti do záhrady (keď už, tak aspoň za dožilú stodolu mohli...) - asi v sedemdesiatych rokoch nebol zvoz odpadu, či čo.

Popri múre so susedmi je zvýšený okraj a bazy, radšej sme ich nevyhrabávali, aby sme nepoškodili múr. Zbytok sa podarilo celkom dobre rozhrabať a zarovnať - samozrejme v našej záhrade niet veľa ultrarovných miest, ale to nám nevadí. Ešte to bude trochu sadať a dakedy v budúcnosti si tam postavíme altánok-záhradný relaxačný domček, zasadíme stromček-dva, kríky a spústu kvetinových cibúľ.

 Získali sme hodný kus miesta. Dosiaľ bol tento kút dosť zarastený, zle sa tam kosilo. Som zvedavá, koľko zo starých tulipánov pod slivkou túto akciu bez ujmy prežije.

Potom na noc sme išli do Bratislavy, boli sme pozvaní na sesternicinu svadbu. Pri Humpolci sme sa otočili späť, lebo som pri balení zabudla na bižutériu... Po stoštyridsiatich kilometroch sme sa otočili späť, celkovo sme prešli 650 km namiesto 370 km. To si M. mädlil ruky, že vyrážame už o štvrť na deväť a vyspí sa - druhýkrát sme vyrážali o štvrť na dvanásť. No aj také akcie sa nám občas prihodia :-)

Kocúra chcel gazda nechať zavretého v dome, lebo po nociach mrzne. Nachystala som mu na chodbu hore aj dolu do misiek konzervu, granule a vodu - mal bohatý výber, hore záchod a dolu improvizovaný záchod z lavóra. Pri oboch našich odchodoch sme ho zatvárali na dvakrát, lebo vždy ušiel na dvor do bývalého skleníka. Ale sa zakaždým to trdlo nechalo chytiť a odniesť do domu. 

Včera sme sa vrátili, Kocúr si gazdoval dobre, ešte mu zostala jedna poloplná miska hore. Chodil za nami celý večer ako psík, usalašil sa mi na kolenách a slintal pri hladkaní.

Na svadbu sme sa naladili do smaragdovozelenej, šaty som išla pozrieť v pondelok a skrátené boli deň pred svadbou, vtedy sme kúpili aj košeľu - je to teda riadny oriešok zohnať tmavozelenú košeľu... Ale všetko dobre dopadlo, síce na poslednú chvíľu a so zmätkami, ale predsa ;-)

Radón a iné - About Radon and others

Posledný januárový pondelok prišla pani z firmy s povolením od SÚJB (Státní úřad pro jadernou bezpečnost) merať hodnoty radónu na pozemku tesne okolo domu. Akurát sa v ten deň začala snehová chumelica, fučalo. Našťastie tyčky šli do zeme zatĺcť ľahko. Radón je rádioaktívny plyn, ktorý spôsobuje rakovinu - najmä pľúc, pri zvýšenom výskyte treba špeciálne izolácie do stavby. 

takto bolo v ten deň:

V dome merala len v jednej dolnej miestnosti, stavebné materiály žiadnu podozrivú rádioaktivitu nevyžarujú - nemajú ani veľmi prečo, dom je kamenno-tehlový. Na pozore by sa mali mať tí, čo majú obydlie zo škvarobetónu. V prípade výskytu radónu na pozemku je dobré pri používaní studničnej vody inštalovať perlátor, aby bola voda nariedená vzduchom.
Na výslednú správu som čakala s napätím, bola hotová tretí deň a výnimočne to ani nestálo veľa peňazí. Našťastie u nás boli hodnoty nízke, nemusíme pri rekonštrukcii dávať špeciálnu izoláciu. Aspoň, že toto máme v poriadku. Odľahlo mi.

Naša v marci opravovaná omietka vo fabiónoch v spálni stále aj po zime pekne drží, nepraská. Iba na natretých radiátoroch na pár miestach preráža hrdza - dosluhujú, čo už.

Kocúr mi spestruje dni, aby som sa nenudila. Po piatkovom nočnom výbehu som si v sobotu cez obed všimla, že mu chýba pravý dolný špičák. Môžme ho volať Poseidón, keď má papuľku ako trojzubec... Žerie normálne, treba mu kontrolovať ďasná, či sa nezapaľujú. Zuby má celkovo v hroznom stave, kedže sa roky túlal po záhradách a žral bohviečo. Ale srsť má krásne lesklú, aj na veterine ho pochválili.
Včera podvečer zasa ďalšie z jeho prekvapení. Vyťahovala som smetiak pred bránu, Kocúr sa odvážne pustil do sveta - oňuchal auto, potom začal stopovať a hajde po ulici smerom k námestiu. Kašľal na mňa, mohla som ho volať čo som chcela. Obávala som sa, aby nedobehol až na cestu a neprešlo ho auto. Ale tesne pred námestím si to strihol popod bránu do opusteného dvora. Dopozerala som prvú tretinu hokeja a vybrala som sa ho hľadať - ubehla polhodina od jeho úteku a potvora napodiv už sedela pred dverami. V také šťastie som ani nedúfala.

Každý večer mávam takýto termofor :-) Teraz mal pravú prednú a ľavú zadnú ležérne spustenú, pravú zadnú pod bruchom a ľavú prednú polospustenú-zachytenú pazúrom.

 Pustila som sa do pletia buriny, v záhone z jesene smerom k lieske toho veľa nebolo, ale i tak piplačka s vyťahovaním jemných rastliniek s prekvapivo dlhými koreňmni. Ruže majú listy ešte z jesene, ani neopadali. Potom som sa vrhla na záhon oproti, ktorý som v septembri vyplela a predĺžila až za hrozno. Predná časť s kosatcami bola celá zelená od plazivých burín, vyčistila som to zatiaľ po astru. Aspoň, že ďalej už to nie je až také zaburinené. Zatiaľ kvitnú len staršie krokusy - a majú len púčiky. Po vypletí musím polievať, je veľmi sucho.

I keď sú dni teplé, kvietkom sa dáko nechce. Dosiaľ sa ukázali len snežienky, ktoré majú ešte zavreté kalichy. Je síce len február, ale počasie ako v marci, keď už veselo kvitli všetky krokusy - azda si pamätajú vlaňajšiu predlhú snehovú pokrývku a preto sa neponáhľajú ;-)

Februárové zvery a kvety - Fauna & Flora in February

Kocúr už postúpil - kým bol so mnou sám, mohol chodiť len na chodby a do kuchyne, kde je PVC "lino". Keď sa vrátil gazda z pracovných ciest a maródil, zver sa prepracoval k chodeniu a váľaniu sa po koberci v obývačke, potom keď sme jedli, tak sa prikmotril aj pod stôl do bývalej spálne - teraz jedálne. Pán domu si odložil deky z gauča na veľký vankúš a milý kocúr zo svojho placatého vankúša šup na vyšší a s dekami! Keď sme poskladaní pozerali olympiádu z gauča medzi jarnými prácami v záhrade, Kocúr nemohol zostať sám na koberci a votrel sa spokojne medzi nás na deku. Potom skúšal vylihovať aj sám, ale zatiaľ sa mi darí ho držať odtiaľ ďalej.

A takto sleduje olympijské hry :-)

Na kuchynské okno sa ešte stále po mrazivých nociach zlietajú rôzne sýkorky, stehlíky, vrabce a brhlíky. Za domom býva bažant, občas prejde aj do záhrady.

 Do okien už privolávam jar rýchlenými krokusmi, tulipánmi, hyacintami, narcismi aj primulkami - tie mám po prvýkrát, tak dúfam, že sa im potom v záhrade bude dariť a nezájdu.

Pekné predjarné dni, nech nás teší každý vykúkajúci púčik ;-)

Januárové jedlá - Food in January

Nový rok podľa tradície u nás začína šošovicová polievka, aby bolo dosť peňazí. Či to funguje, to teda neviem, ale tradícia je tradícia.

 Krátko opečený filet tmavej tresky, ochutený drveným korením a rímskou rascou, k nemu opečený ružičkový kel na masle s nadrobno nakrájaným cesnakom a rímskou rascou.

 Jednoduchá polievka, stačí vopred na noc namočiť fazuľu, povariť do polomäkka, pridať napríklad šampiňóny, mrkvu a stonkový zeler a je to.

 Iná jednoduchá polievka - zemiakovo-zelerovo-kelová, všetko nakrájané na drobné kocky som opražila na olivovom oleji, zaliala vodou, neskôr pridala trochu póru, rozmixovala, navrch som nakrájala vňať cibuľky:

 Zemiaková haruľa (ako placky, s vajíčkom a trochou múky) na plech s nakrájanou kyslou kapustou a trochou mäsovej slaniny - dobrá aj vychladnutá.

 Orientálne rizoto, či pilaf - na prepustenom masle (môže byť aj obyčajné alebo olej) som zohriala koreniny: kurkumu, kardamóm, koriander, rímsku rascu, černuchu a zmes korenia birjani, s kúskom štipľavej papričky, pridala som ryžu basmati, podliala vodou a nechala dusiť. Vedľa na panvici som opiekla hrozienka, kešu oriešky, červenú cibuľu a zamiešala do ryže, do hotového som pridala ešte nakrájaný pór.

 Bleskové špagety, ktoré som zvládla za Kocúrovho dozoru - sedel v kuchyni na podlahe a čakal, čo dostane. Dala som variť špagety a na panvici som zohriala papričku s nadrobno nakrájaným cesnakom, pridala som kapary, potom pór a papričku som vybrala. Do hotového som zamiešala ešte konzervovaného tuniaka na na tanieri doplnila rukolou.

 Kernotto - špaldové krúpy - uvarené na skus, s opečenou mäsovou slaninou, stonkovým zelerom, červenou cibuľou, cesnakom, s trochou kurkumy, rímskou rascou, drveným korením, feniklom a koriandrom.

 Vymyslený kysnutý koláč - do cesta som pridala šľahačkovú smotanu a nastrúhanú citrónovú kôru, nechala vykysnúť, roztlačila na plech, naukladala som na cesto hrušky zavarené v rumovom náleve, namočené hrozienka a dala do rúry na 180 °C. Neskôr pred dopečením som spravila krém z druhej šľahačkovej smotany s kardamómom, cukrom a maizenou - kukuričným škrobom. Nestačilo to len naliať na horúci koláč, musela som to trochu zohriať v kastróli, aby krém zhustol. So smotanou bolo cesto jemné a nadýchané ako páperie.

Dobrú chuť - Bon appétit!

Januárové dni - January Days

Začiatkom mesiaca za teplého počasia sa Kocúr dosť táral vonku, všetko si musel v záhrade a na dvore pooznačovať po tom vianočnom výlete na chalupu. Niekoľko nocí sa motal tak, že nepribehol ani na zavolanie. Minulý piatok bol na kastrácii, lebo po nočných výletoch prišiel najprv s jedným uchom prehryznutým a o dva dni aj s druhým. Už mal za tie roky dosť možností prispieť do mačacieho genofondu a nebudeme čakať, kým príde s vyškriabaným okom alebo tak.

Bol objednaný na tretiu, ale mali na veterine frmol, takže mi volali až o pol ôsmej, aby som ho vyzdvihla. Bol ešte omámený, oči otvorené, zreničky rozšírené, labky mu viseli - vyzeral ako prejdená vypchatá mačka. Doma som ho dala hore na chodbičku pred záchodom, aby som ho mala pod dohľadom. Už začal hýbať hlavou, po chvíli sa chcel teperiť von z prepravky. Vybrala som ho na vankúš, hladkala a bránila mu v chodení, lebo sa mu motali labky. Spal tak tri-štyri minúty a zasa chcel loziť. Dozerala som naňho päť a pol hodiny, bol už dostatočne prebratý, aj po schodoch ma sprevádal. Je to nezmar, aj narkózu zvládol bez problémov. Najviac ho trápili od hnisu vyčistené tie prehryzené uši.

Teraz si ho dakedy beriem na kolená, dostal ďalší vankúš, pretože rád zatína pazúriky (mliečny krok). Ale voľne behať po byte ho nenechávam, gauč tiež nie je preňho.

 Už v decembri začala kvitnúť čemerica, fakt bolo dosť teplo. Ktovie, ako sa popasuje s týmto snehovým popraškom a mrazmi, ktoré majú prísť (cez víkend nadránom až mínus desať). Dúfam, že sa zima z decembra a januára nemieni presunúť na marec a apríl...

Jarné práce - Spring cleaning

Počasie nehľadí na dátum v kalendári, u nás by už mohli začať zvoz bioodpadu. Burina veselo rastie, stále je vlhko. Aj stromy by sa dali presvetliť.

Minulý víkend som doháňala jesenné resty, záhon som síce nachystala už v novembri, ale ešte mi zostali cibule tulipánov, hyacintov, modríc, narcisov a hľuzky krokusov. Dávala som ich do košíčkov z králičieho pletiva, Kocúr na mňa dozeral, či to robím poriadne ;-)
Nad cibuľoviny som vysadila ešte violky a astry, ktoré som v novembri nestihla zasadiť a medzi to všetko som popichala konáriky, aby tam mačky nechodili na záchod.

Nedeľu som svätila v mašali pod pavlačou. V pondelok mali prísť chlapíci z klenbárskej firmy pozrieť sa na tú našu, čo sa odškeruje. No v maštali máme nahádzané všetko možné, dva fúriky, naskladané staré škridle ešte z opravy hrebeňa, rebrík, bambusové tyče z fazule, kovové tyče z paradajok, pletivá... a na zemi samozrejme bola spústa prachu, na stenách a strope hnusné čierne pavučiny. Aby chlapi dačo videli, vytiahla som fúrik a kam som dočiahla, som to vyzametala. Človek by nepovedal, aká vrstva tam bola, ble. Ešte to treba doladiť aj v druhej polovici miestnosti, za stolom.

Na fotkách ten rozdiel tak nevynikne, ako v skutočnosti...

Kocúr sa medzičasom vyvaľoval v záhone v bývalom skleníku a potom sa pleskol pred maštaľ. Robila som to skoro tri hodiny - gazda pracovne preč, čo mi zostávalo. Potom som ešte vytrhala žihľavu z vstupu do stodoly a odstrihla som bazové konáre, aby sa klenbári dostali k múru aj z vonkajšej strany.

 Včera som začala pod starou marhuľou sondou, či sme dali vlani tulipány aj na túto stranu - nič som nenašla. Buď sme nedali, alebo ich zasa dačo zožralo. Sonda sa napokon pretiahla na pár hodín rýľovania, vyryla som aj tie chmele - už boli riadne zakorenené, aj vyše metra do boku. Povyberala som výhonky kozej nohy, rôzne buriny a stihla som zasadiť ešte dva pletivové košíčky tulipánov, nad ne som dala krokusy a modrice. Zostrihla som chmeľu korene a dve najväčšie rastliny som zasadila, zbytok som kvôli stmievaniu nechala na dnes, ale bola hmla a mrholilo celý deň, takže ktovie, kedy to zasa dokončím. Ešte mi zostali cibule...