Maštaľ a klenba - Stable and Vault

Ďalší z predôležitých bodov sme splnili minulý týždeň. Chlapi zo špecializovanej firmy zameranej na klenby a spriahanie konštrukcií prišli stabilizovať "západné krídlo" :-), aby nám dom neodišiel do dožilej stodoly. Z maštale pod pavlačou gazda vynosil všetko náradie a staré škridle do garáže, ja som zatiaľ popálila tenké konáre zložené medzi oboma maštaľami, zostala len kopa veľkých, ktorá už tak nevytŕčala do cesty.

 Prvý deň navŕtali diery zo spodnej miestnosti pod kuchyňou a prevliekli tiahla. Pokračovať mali ďalší týždeň v utorok a preto nás dosť prekvapilo, keď volali spred vrát už v pondelok doobeda. Doviezli hevery, podopreli nimi padajúcu klenbu. Postupne ju dvíhali vyššie a odstránili drevené debnenie - ukázalo sa, že skrývalo betónovú záplatu! Po našich predchodcoch sme už našli viacero čudesných vecí, ale táto zaváňala vážnym problémom - keďže betón na rozdiel od tehál s maltou nie je pružný a klenba uvoľnená od bočnej steny sa mohla kedykoľvek zrútiť. Táto "oprava" sa zospodku skrývala pod latami a zvrchu pod vrstvou škvary, prachu a usušených kvetov. Navyše tehly pri betónovej záplate boli maltou upevnené len do jedného centimetra na výšku tehly... Nazvala by som takúto opravu prasáreň. Borci opravujú klenby na hradoch, zámkoch, v starých fabrikách a jakživ takéto dačo nevideli.

Vedľajšia maštaľ mala našťastie klenbu nad debnením v poriadku, dokonca aj s nejakými železnými íčkovými podperami.

Nasledujúce dni sa borci pasovali s rozbitím a vybratím betónu, medzitým išli nakúpiť tehly, vŕtali diery na tiahla a vysekávali lôžka pre roznášacie dosky. Celkovo to trvalo päť dní, Kocúr bol zavretý v dome. Bojí sa cudzích ľudí a ktovie kam by zdrhol. Von sa dostal len na chvíľu, kým išli majstri kúpiť materiál, niektoré dni ani to nie. Znášal to celkom dobre, opäť používal záchod a už si obľúbil aj vylihovanie na deke na gauči. Začal nenápadne, tváril sa ako valčekový vankúšik. Každý večer sme zametali a umývali schody aj chodbu, aby aspoň na noc mohol ísť Kocúr z bytu.

 Prekvapilo nás, že hneď po domurovaní klenby a zaškárovaní maltou odstránili hevery. Zatiaľ to po týždni drží :-) Ešte prídu dotiahnuť tiahla. Porovnanie, ako bola predtým sadnutá klenba:

Ostal nám riadny brajgel na podlahe v maštaliach i v dožilej stodole. Môžme zasa naplniť jarný kontajner, vlaňajších 1500 kíl bude asi brnkačka proti tomuto.

Februárové jedlá - Food in February

Február sme začali pečeným filetom dúhového pstruha s rascou a dochuteným strúhanou citrónovou kôrou, šťavou a nakrájaným cesnakom:

 Kačacia pečeň krátko opečená, k nej som vymyslela podusenú prílohu z červenej šošovice a nakrájanej kapusty, s rímskou rascou, drveným korením a feniklom, ešte som zvarila balzamikový ocot s trochou červeného vína ako omáčku. 

 Panna cotta (zvarená šľahačková smotana so želatínou) s roztlačeným banánom, citrónovou kôrou a šťavou + kardamóm:

Konfitované kačacie žalúdky (pomaly pečené niekoľko hodín na 100-110 °C ponorené v kačacej masti) s rozmarínom, cesnakom a šalotkou - postupne sa spravili úplne domäkka. Ja síce vnútornostiam okrem pečene neholdujem, ale bolo to výborné! K nim som spravila šalát z malého hlávkového šalátu Little Gem, polníčka, rukoly a zálievky vinaigrette (horčica - ideálne dijon, ja som mala medovú Maille; nadrobno nakrájaná šalotka, vínny ocot, soľ a olivový olej). Zajedali sme bagetou. Mňam!

 Kysnuté viazané buchtošatôčky z polovice droždia s tvarohom a povidlami podľa februárového Apetitu. Polovica droždia, 200 ml mlieka, 60 g cukru, 450 g polohrubej múky, tri žĺtka, štipka soli, 90 g roztopeného masla. Vykysnuté cesto sa rozvaľká, nakrája a naplní mäkkým tvarohom s cukrom a citrónovou kôrou, povidlami a preložia sa rohy ako šatôčka. Pečie sa na 180 °C. Jemné ako páperie.

 Rezne z bravčového stehna opečené na panvici a k nim opečený ružičkový kel na masle s nakrájaným cesnakom:

 Po prvýkrát v živote som jedla i varila krkonošské kyselo. Gazda mal obavy, že to bude chutiť drožďovo, ale vôbec - lebo sa dáva chlebový kvások, takže polievka chutí hubami a rozmočeným chlebom. My sme mali mrazené huby, sušené by boli ešte výraznejšie. Polievka bola vynikajúca aj ďalšie dni. Podľa Romana Vaňka sme ju jedli s omeletkou, v iných receptoch sa uvádza praženica. Zemiaky som varila zvlášť v šupke, potom pekne držali tvar - "neozobávali sa" v hrnci, ani v tanieri. Je to aj chutný spôsob ako minúť z kvásku, ktorý sa veľmi rozrastá.

Za hubovou polievkou sme si dali hubové rizoto talianskeho typu, s rozmarínom a tymianom, M. si porciu posypal trochou parmezánu, moja bola samozrejme bez syra :-)

 Bliny - kysnuté lievance s pohankovou múkou - sme si spravili na večeru a zostalo i na druhý deň. Jedli sme ich s kyslou smotanou, crème fraîche, údeným lososom a hlávkovo-polníčkovo-rukolovým šalátom. Ja som si svoje bliny ešte jemne potrela smotanovým chrenom, lahôdka.

 Pusinky z januárového Apetitu vyzerali tak lákavo, že som sa odhodlala ich upiecť. Základný recept je dosť jednoduchý (a vhodný, keď treba pomíňať bielka, napr. po tých kysnutých viazaných koláčoch): štyri bielka, 120 g kryštálového cukru, 110 g práškového, lyžička škrobu, lyžička vínneho octa - vyšľahať, do zohriatej rúry na 150 °C vložiť plech s pusinkami nabratými lyžicou na papierom vyložený plech, stiahnuť teplotu na 140 a piecť 45 minút - naša rúra je asi veľmi silná, lebo stačila necelá polhodina. Nechať ešte vo vypnutej otvorenej rúre chladnúť. Vynechala som vanilkovú esenciu. Okrem opečených lieskovcov som do snehu pridala ešte nastrúhanú pomarančovú kôru. Krém som spravila z roztopenej čokolády, povidiel a kyslej smotany - aby to nebola úplne hustá hmota. Pusinky boli chrumkavé a pritom v ústach mäkké. Ani vzdialene nepripomínali tie kupované za socíku, ktoré škrípali pod zubami ako polystyrén.

 Gnocchi so šampiňónmi, brokolicou, papričkou, cesnakom, stonkovým zelerom a troškou smotany:

 Vajíčková nátierka s maslom, kačacou masťou, šalotkou a čiernymi olivami:

 Opečený sumčí filet s čiernym a ružovým korením, varené zemiaky s tymianom a omáčka z vajíčka rozšľahaného nad parou, s roztopeným maslom, vínnym octom, šalotkou, rozmarínom, tymianom a korením.

 Tapenáda - tradičná provensálska zmes na pečivo z kapár, čiernych olív, ančovičky, citrónovej kôry a šťavy, olivového oleja a čierneho korenia. Najlepšia je na opečenej bagete potretej strúčikom cesnaku.

 Polievka, ktorú som si vymyslela podľa stavu zásob - stonkový zeler, sušené paradajky, šampiňóny, brokolica, tesne pred vypnutím som dala nakrájaný pór:

Opečené kuracie prsia aj s kožou, na panvici sa pekne spravia s chrumkavou kožou a nevysuší sa stred. Potom som k nim pridala šampiňóny, neskôr šalotku na väčšie kúsky a pred koncom aj pór.

 Muffiny podľa novembrového Apetitu (fotka z článku) s menšími úpravami, použila som len roztlačené banány (štyri) - namiesto jedného + jablkové pyré, múku som dala pohankovú a špaldovú na polovicu. Čučoriedky som vymenila za hrozienka. Olej ryžový namiesto repkového, hnedý trstinový cukor namiesto medu - neviem totiž, či aj po upečení zostanú v mede cenné látky... Ako obvykle, namiesto prášku do pečiva či sódy používam vínny kameň, dostať ho v predajniach, kde majú výrobky Alnatura (DM, Globus...):

 Zelerová polievka so zemiakom a jablkami z novembrového čísla The English Garden od Silvany de Soissons. Na olivovom oleji sa opečie nakrájaný malý zeler a väčší zemiak, zaleje sa vývarom alebo vodou. Po  desiatich minútach sa pridáva polovica crème fraîche, nakrájaný čerstvý rozmarín a tymian, asi 250 gramov nakrájaných jabĺk. Chvíľku sa polievka varí, potom ju treba rozmixovať. Navrch ide opečená slanina, zbytok smotany som už do taniera nepridala:

 Bleskové fusilli so stonkovým zelerom, cesnakom, papričkou (tú som pred koncom vybrala), šampiňónmi a tymianom, s kvapkou smotany.

 Na záver pečené kuracie stehno s anglickou slaninou a k nemu jačmenné krúpy. Gazda totiž po služobnom pobyte v zahraničí nechce ryžu ani vidieť ;-)

Dobrú chuť - Bon appétit!

Záhradná pivnica - Garden Cellar

Záhradná pivnica - ktorú sme po tunajšsky volali sklípek - bola v juhovýchodnom rohu záhrady nepoužívaná a obrastala bazami, žihľavou, brečtanom a kozou nohou. My dvaja sme vovnútri neboli, iba môj otec a M-ov bratranec sa tam odvážili. Schody v úzkej plechovej búde sa rokmi poprevaľovali, že z nich skôr bola šmýkľavka. Sklípek nebol veľmi hlboko, počas mrazov v ňom mrzlo tiež, čiže sa na uskladnenie úrody alebo vína nedal použiť. Gazda nakoniec doň voľky-nevoľky musel zliezť, lebo dolu bola hodená polovica pôvodných dvojkrídlových dvier. Stihol to na poslednú chvíľu večer pred búraním.

 V piatok nastal ten deň, ráno naši dvorní miestni remeselníci doviezli minibagrík, s ktorým prešli aj pomedzi tehlové stĺpy pri vchode do záhrady. Najprv zachytili plechovú búdu a strhli ju k zemi, začali hrabať v zemi a vytiahli suchú slivku - je zvalená cez jeden a pol záhona - a jednu bazu. Pod vrstvou zeme boli igelity na štyroch betónových prekladoch - strope sklípka. Steny naši predchodcovia vymurovali z tehál, to zvalili dolu do jamy, betónové preklady postupne odvalili nabok a chlapík ich rozbíjal desaťkilovým železným kladivom na menšie kusy, ktoré potom odviezli preč. Vyhrabali tri korene po slivkách, môžme tam neskôr zasadiť iné stromčeky.

Trochu som sa obávala, či nezostane kráter, ale sklípek bol malý, len do polovice toho kopca navŕšeného. Zbytok bolo smetisko - v zemi s popolom pohádzané kde-tu sklenené fľaše od drogérie a chemikálií, pixličky zo šampónov, zaváracie poháre, zhrdzavené plechovky... nebol čas to preberať, snažili sa to hodiť hlbšie do jamy a zbytok na povrchu alebo pri sadení postupne pozbierame. Nerozumiem, prečo si hádzali smeti do záhrady (keď už, tak aspoň za dožilú stodolu mohli...) - asi v sedemdesiatych rokoch nebol zvoz odpadu, či čo.

Popri múre so susedmi je zvýšený okraj a bazy, radšej sme ich nevyhrabávali, aby sme nepoškodili múr. Zbytok sa podarilo celkom dobre rozhrabať a zarovnať - samozrejme v našej záhrade niet veľa ultrarovných miest, ale to nám nevadí. Ešte to bude trochu sadať a dakedy v budúcnosti si tam postavíme altánok-záhradný relaxačný domček, zasadíme stromček-dva, kríky a spústu kvetinových cibúľ.

 Získali sme hodný kus miesta. Dosiaľ bol tento kút dosť zarastený, zle sa tam kosilo. Som zvedavá, koľko zo starých tulipánov pod slivkou túto akciu bez ujmy prežije.

Potom na noc sme išli do Bratislavy, boli sme pozvaní na sesternicinu svadbu. Pri Humpolci sme sa otočili späť, lebo som pri balení zabudla na bižutériu... Po stoštyridsiatich kilometroch sme sa otočili späť, celkovo sme prešli 650 km namiesto 370 km. To si M. mädlil ruky, že vyrážame už o štvrť na deväť a vyspí sa - druhýkrát sme vyrážali o štvrť na dvanásť. No aj také akcie sa nám občas prihodia :-)

Kocúra chcel gazda nechať zavretého v dome, lebo po nociach mrzne. Nachystala som mu na chodbu hore aj dolu do misiek konzervu, granule a vodu - mal bohatý výber, hore záchod a dolu improvizovaný záchod z lavóra. Pri oboch našich odchodoch sme ho zatvárali na dvakrát, lebo vždy ušiel na dvor do bývalého skleníka. Ale sa zakaždým to trdlo nechalo chytiť a odniesť do domu. 

Včera sme sa vrátili, Kocúr si gazdoval dobre, ešte mu zostala jedna poloplná miska hore. Chodil za nami celý večer ako psík, usalašil sa mi na kolenách a slintal pri hladkaní.

Na svadbu sme sa naladili do smaragdovozelenej, šaty som išla pozrieť v pondelok a skrátené boli deň pred svadbou, vtedy sme kúpili aj košeľu - je to teda riadny oriešok zohnať tmavozelenú košeľu... Ale všetko dobre dopadlo, síce na poslednú chvíľu a so zmätkami, ale predsa ;-)

Radón a iné - About Radon and others

Posledný januárový pondelok prišla pani z firmy s povolením od SÚJB (Státní úřad pro jadernou bezpečnost) merať hodnoty radónu na pozemku tesne okolo domu. Akurát sa v ten deň začala snehová chumelica, fučalo. Našťastie tyčky šli do zeme zatĺcť ľahko. Radón je rádioaktívny plyn, ktorý spôsobuje rakovinu - najmä pľúc, pri zvýšenom výskyte treba špeciálne izolácie do stavby. 

takto bolo v ten deň:

V dome merala len v jednej dolnej miestnosti, stavebné materiály žiadnu podozrivú rádioaktivitu nevyžarujú - nemajú ani veľmi prečo, dom je kamenno-tehlový. Na pozore by sa mali mať tí, čo majú obydlie zo škvarobetónu. V prípade výskytu radónu na pozemku je dobré pri používaní studničnej vody inštalovať perlátor, aby bola voda nariedená vzduchom.
Na výslednú správu som čakala s napätím, bola hotová tretí deň a výnimočne to ani nestálo veľa peňazí. Našťastie u nás boli hodnoty nízke, nemusíme pri rekonštrukcii dávať špeciálnu izoláciu. Aspoň, že toto máme v poriadku. Odľahlo mi.

Naša v marci opravovaná omietka vo fabiónoch v spálni stále aj po zime pekne drží, nepraská. Iba na natretých radiátoroch na pár miestach preráža hrdza - dosluhujú, čo už.

Kocúr mi spestruje dni, aby som sa nenudila. Po piatkovom nočnom výbehu som si v sobotu cez obed všimla, že mu chýba pravý dolný špičák. Môžme ho volať Poseidón, keď má papuľku ako trojzubec... Žerie normálne, treba mu kontrolovať ďasná, či sa nezapaľujú. Zuby má celkovo v hroznom stave, kedže sa roky túlal po záhradách a žral bohviečo. Ale srsť má krásne lesklú, aj na veterine ho pochválili.
Včera podvečer zasa ďalšie z jeho prekvapení. Vyťahovala som smetiak pred bránu, Kocúr sa odvážne pustil do sveta - oňuchal auto, potom začal stopovať a hajde po ulici smerom k námestiu. Kašľal na mňa, mohla som ho volať čo som chcela. Obávala som sa, aby nedobehol až na cestu a neprešlo ho auto. Ale tesne pred námestím si to strihol popod bránu do opusteného dvora. Dopozerala som prvú tretinu hokeja a vybrala som sa ho hľadať - ubehla polhodina od jeho úteku a potvora napodiv už sedela pred dverami. V také šťastie som ani nedúfala.

Každý večer mávam takýto termofor :-) Teraz mal pravú prednú a ľavú zadnú ležérne spustenú, pravú zadnú pod bruchom a ľavú prednú polospustenú-zachytenú pazúrom.

 Pustila som sa do pletia buriny, v záhone z jesene smerom k lieske toho veľa nebolo, ale i tak piplačka s vyťahovaním jemných rastliniek s prekvapivo dlhými koreňmni. Ruže majú listy ešte z jesene, ani neopadali. Potom som sa vrhla na záhon oproti, ktorý som v septembri vyplela a predĺžila až za hrozno. Predná časť s kosatcami bola celá zelená od plazivých burín, vyčistila som to zatiaľ po astru. Aspoň, že ďalej už to nie je až také zaburinené. Zatiaľ kvitnú len staršie krokusy - a majú len púčiky. Po vypletí musím polievať, je veľmi sucho.

I keď sú dni teplé, kvietkom sa dáko nechce. Dosiaľ sa ukázali len snežienky, ktoré majú ešte zavreté kalichy. Je síce len február, ale počasie ako v marci, keď už veselo kvitli všetky krokusy - azda si pamätajú vlaňajšiu predlhú snehovú pokrývku a preto sa neponáhľajú ;-)