Počasie je priaznivé, najvyšší čas zabrať v záhrade. Konečne sa začal vývoz biokontajnerov, keby sa múdre hlavy riadili podľa počasia a nie striktne podľa kalendára, už mohli mesiac vyvážať.
Začiatkom februára gazda skrátil liesku pod hruškou. Obe majú miesta dosť, ale z druhej strany múra je zasadená anglická ruža a jej lieska dosť tienila. Navyše sa za pár rokov riadne rozrástla, v lete 2009 tam bol ledva jeden tenký prútik. No a skrátením som získala lepší výhľad z okna do záhrady. Druhá fotka je z dnešného večera, stále mi lieska zavadzala vo výhľade, tak som ju ešte postrihala.
Minulú sobotu sa M. konečne pribral obrezať a skrátiť jabloň naproti vchodu. Trčali z nej dlhé a hrubé vlky, prevísala k susedom nad príjazdovú cestičku a už to potrebovala ako soľ, naposledy sme ju trochu ošmikali pred štyrmi rokmi. Korunu sme jej riadne zosadili, ešte to nie je celkom upravené, lebo začalo pršať a lialo aj celú nedeľu. Samozrejme ten najdlhší vlk pri pílení padal za múr k susedom...
Spodná fotka po tom, čo som dnes spod stromu a vedľa špirály postrihala dve kopy konárov (potrebujem predsa vidieť na svoj rozkvitnutý záhon:-)).
Spodná fotka po tom, čo som dnes spod stromu a vedľa špirály postrihala dve kopy konárov (potrebujem predsa vidieť na svoj rozkvitnutý záhon:-)).
Od piatkového podvečera som sa trochu odrovnala v záhrade, chcela som pokopať okolo ruží, vyplieť a prihnojiť ich granulovaným hnojivom. Začala som vedľa domu pri nízkej ružičke bedrovníkolistej (Rosa spinosissima William III), ktorú sme kúpili začiatkom leta v Přerove n/Labem a zasadili sme ju až na jeseň. Okolo je kozonohovisko, takže som začala okopaním a vyťahaním x šľahúňov okolo ruže, potom som sa pustila s motykou smerom dopredu k anglickej ruži. Tak som sa do toho zažrala, že som pokopala celý kus medzi nimi, asi 1,5 metra. Boli z toho skoro dve vedrá kozej nohy.
Včera som pokračovala v okopávaní a pletí pod ružami vedľa domu - Lichtkönigin Lucia, Lawinia a Elfe, rýchlo som pretrhala drobnú burinu v záhonoch z jesene, ostrihala som levandule, prihnojila som ruže a nakoniec som sa mordovala pri ružovej ruži, lebo pod ňou stále prerastá výbežkami až desiatky centimetrov ďaleko tráva a kozia noha. Poriadne som to prekopala a za včerajšok som dosiahla skóre päť ruží na dvore a päť ruží v záhrade.
Tie záhony pri múriku ma tešia, doteraz tam bola len tráva s burinou alebo zarastené kosatce s krokusmi. Aspoň chvíľu je to pekné, než zasa do toho prelezie tráva. Keby sme záhradu nechali tak, za rok-dva by bolo všetko zarastené, trčali by len listy kosatcov, pivónie, ruže, sem-tam tulipány, ktoré ešte hlodavce nestačili zožrať, narcisy a kríky so stromami. Aj kamene, tehly a škridle oddeľujúce záhony bez vytrhávania trávy aspoň dva-trikrát ročne hneď zarastú. Človek sa narobí a výsledok žiaden, nekonala by sa žiadna záhrada Hester Grayovej ako v knihe Anna z Avonlea :-(
Just before them, hemmed in by beeches and firs but open to the south, was a little corner and in it a garden... or what had once been a garden. A tumbledown stone dyke, overgrown with mosses and grass, surrounded it. Along the eastern side ran a row of garden cherry trees, white as a snowdrift. There were traces of old paths still and a double line of rosebushes through the middle; but all the rest of the space was a sheet of yellow and white narcissi, in their airiest, most lavish, wind-swayed bloom above the lush green grasses.
"Oh, how perfectly lovely!" three of the girls cried. Anne only
gazed in eloquent silence.
Tie záhony pri múriku ma tešia, doteraz tam bola len tráva s burinou alebo zarastené kosatce s krokusmi. Aspoň chvíľu je to pekné, než zasa do toho prelezie tráva. Keby sme záhradu nechali tak, za rok-dva by bolo všetko zarastené, trčali by len listy kosatcov, pivónie, ruže, sem-tam tulipány, ktoré ešte hlodavce nestačili zožrať, narcisy a kríky so stromami. Aj kamene, tehly a škridle oddeľujúce záhony bez vytrhávania trávy aspoň dva-trikrát ročne hneď zarastú. Človek sa narobí a výsledok žiaden, nekonala by sa žiadna záhrada Hester Grayovej ako v knihe Anna z Avonlea :-(
Just before them, hemmed in by beeches and firs but open to the south, was a little corner and in it a garden... or what had once been a garden. A tumbledown stone dyke, overgrown with mosses and grass, surrounded it. Along the eastern side ran a row of garden cherry trees, white as a snowdrift. There were traces of old paths still and a double line of rosebushes through the middle; but all the rest of the space was a sheet of yellow and white narcissi, in their airiest, most lavish, wind-swayed bloom above the lush green grasses.
"How in the world does it happen that there ever was a garden back here?" said Priscilla in amazement.
"It must be Hester Gray's garden," said Diana. "I've heard mother speak of it but I never saw it before, and I wouldn't have supposed that it could be in existence still. You've heard the story, Anne?"
http://www.cs.cmu.edu/~rgs/avon-XIII.html
Dnes som nesvätila nedeľu, ale som vyplela pod vysokou ružou na dvore a od nej smerom k domu. Zasadila som zvyšné dve violky rohaté, obstrihala som drobnokvetú ružu - po tejto zime-nezime nemám na ružiach žiadne omrznuté výhonky a všetky už majú narašené lístky; potom som sa vrhla na skracovanie tej liesky aj na spratanie konárov spod jablone. Šťastie, že máme vysoké postele, lebo inak by som sa z nej nasledujúce ráno asi ťažko vyteperila... Dobrý pocit z vykonanej práce rýchlo mizne v okamihu pomyslenia, koľko toho ešte čaká a kým to dokončím, môžem začať odznova. Tento rok je všetko zatrávnené, vlani po dlhej zime cibuľoviny rašili z holej zeme.
Nuž, peknú jar, šikovné ruky a málo buriny všetkým prajem!
