Marcové jedlá - Food in March

Začnime domácim kváskovým ražno-špaldovo-pšeničným chlebom s maslom, tenučkou vrstvou extraštipľavej talianskej feferónkovej pasty a schwarzwaldskou šunkou.

 Pečené morčacie horné stehno plnené gaštanovou plnkou s cibuľou, cesnakom a vajíčkom, zostalo nám dosť plnky aj vedľa do zapekacích misiek. Gaštany boli už olúpané a predvarené.

 Z chatrných zásob sa mi podarilo naškriabať suroviny aspoň na malú tvarohovú bábovku z polovičnej dávky, mali sme doma už len pomaranč, takže som pridala nastrúhanú pomarančovú kôru namiesto citrónovej a šľahačkovú smotanu do cesta - bábovka bola síce malá, ale nadýchaná a dokonale uspokojila našu chuť na čosi sladké.

 Kurací vývar z opečených skeletov, neskôr som pridala kačacie srdcia. Gazda to mal takto, ja som si odobrala pár naberačiek a dala povariť na chvíľu štipľavú papričku, zázvor a na záver krátko prehriať krevety. Do taniera som si nakrájala pór.

 Čerstvé kysnuté cesto je u nás obľúbené, koláče sú mäkké a nadýchané. Skúsila som teda recept veľmi podobný kringelu. Teplé koláče by sa mali nechať vychladnúť, ale mne také najviac chutia :-) Robila som z polovice kocky droždia, sušené nepoužívam.

 Gaštanová polievka podľa knihy Romana Vaňka. Rýchlo hotová, na masle podusená cibuľa, korenie, soľ, muškátový oriešok a zázvor, k tomu predvarené gaštany, povariť, rozmixovať a zjemniť smotanou.

Bravčové kocky podusené na rímskej rasci, arabskom korení s koriandrom, kurkumou a kardamómom, na záver som ešte dala nakrájaný pór. K tomu ryža basmati.

 Pusinková torta s čokoládovo-kávovou penou z marcového Apetitu, pusinky sú zo štyroch bielkov, lyžice škrobu, dvoch lyžíc instantnej kávy, 240 gramov práškového cukru a lieskových orieškov - pečú sa na 120 °C skoro hodinu; pena je zo 400 gramov rozpustenej 86% čokolády, štyroch žĺtkov, asi štyroch lyžíc instantnej kávy a smotany. Chladlo to cez noc v tortovej forme.

Hamburger s opečeou bagetou - mäso sme ochutili rímskou rascou a drveným korením. Rukola, dresing z gréckeho jogurtu so žĺtkom, kurkumou a pretlačeným cesnakom.

 Kačacie srdcia opečené na grilovacej panvici, s listovým šalátom, rukolou a avokádom:

 Rýchle špagety s opečenou mrkvou, šampiňónmi a stonkovým zelerom s nadrobno nakrájaným cesnakom.

 Na záver omeleta so schwarzwaldskou šunkou, šalotkou a rukolou:

Bon appétit - Dobrú chuť!

Veselú Veľkú noc! - Happy Easter!

K novej jari veľa sily, by ste v zdraví dlho žili. Na Veľkú noc veľa vody, spokojnosti a pohody! 

Lusikka

Múzeum Škoda - Škoda Museum

Predposlednú marcovú nedeľu pršalo, v záhrade sa nedalo nič moc robiť, takže sme sa vydali do Mladej Boleslavi do múzea automobilov Škoda. Vstupné pre dospelých na prehliadku bez sprievodcu je 70 korún, so sprievodcom za stovku (výhody neviem, pri autách sú dotykové obrazovky s informáciami a vedľa sú panely približujúce život zakladateľov Laurina a Klementa, začiatky ich podnikania a predaj fabriky Škodovým závodom). Zaujímavá je určite prehliadka závodu, na tú sa ale treba dopredu objednať a prehliadky sú len cez týždeň - za 140 korún.

Celý priestor je bezbariérový, fotenie je v cene vstupenky.
Privítala nás vystavená červená Felicia - jedno z najkrajších áut, prijala by som ju v našej garáži bez váhania.

Za panelmi bola ukážka cestovania s rozdielom tridsiatich dvoch rokov: Luxusná šesťmiestna Škoda 860 z roku 1932, s osemvalcovým motorom, objemom 3880 cm3, výkonom 44 kW a maximálnou rýchlosťou 110 km/h. 

Vedľa stojí Octavia Super 993 combi z roku 1964, so štvorvalcovým motorom, objemom 1221 cm3, výkonom 35 kW a maximálnou rýchlosťou 115 km/h.

Za nimi nás čakal Laurin & Klement 110 z roku 1927, v úprave z filmu Dědeček automobil z roku 1956 - inak sa vyrábal v rôznych prevedeniach, limuzína, valník, roadster, sanitka... Motor má štvorvalcový, s objemom 1791 cm3, výkonom 18,4 kW a maximálnou rýchlosťou 85 km/h. Viete si predstaviť, že sa v tejto drevenej škrupinke rútite po kamenistých cestách osemdesiatkou?
Vedľa neho stojí prototyp z roku 1971 - sklolaminátová Škoda 110 Super Sport typ 724, známa z Herzovho filmu Upír z Feratu. Opäť štyri valce, objem 1107 cm3, výkon 54 kW, maximálna rýchlosť 180 km/h. 

 Dvojice automobilov uzatvárajú športové vozidlá, vo vedľajšej hale sú panely približujúce život zakladateľov automobilky Václavov Laurina a Klementa, ich mechanikov a jazdcov, ktorí širili slávu značky do republiky a do sveta.

Expozícia sa začína motobicyklami a motocyklami Slavia - s nimi podnikali L&K od roku 1898, prvé štvorkolesové vozidlo bola Voiturette /fr. "autíčko, vozítko", zdrobnenina od voiture/ typ A z rokov 1905-7, dvojvalec s objemom 1005 cm3, výkonom 5,2 kW a maximálnou rýchlosťou 40 km/h. Nezaprie v sebe inšpiráciu kočom.

 Krásne tvary a drevo ostalo aj vozidlu L&K SG Landaulet z rokov 1913-7, štvorvalcu s objemom 1847 cm3 a výkonom 14,7 kW (pre porovnanie, dnešná Octavia 1.8 TSI má 132 kW), maximálnu rýchlosť udávajú na paneli v múzeu 55-65 km/h. Landaulet je limuzína so sklápacou strechou. Ako vidno, palubná doska bola ozaj doskou :-)
V roku 1925 sa firma L&K začlenila pod Škodove závody a z obdobia tejto fúzie je automobil stojaci v pozadí Landauletu, L&K Škoda typ 110 (minuli sme ho už odstrojený v úprave Dědeček automobil) z rokov 1925-9, tento model má väčší objem 1944 cm3, výkon 22 kW.

 Ďalej sa pohybujeme už len pod okrídleným šípom. V tridsiatych rokoch automobilka vyrábala nové modely s vylepšeným rámom a centrálnou rúrou, čo umožnilo výrobu ľahších a úspornejších áut. Od ľudových Popularov, cez strednú triedu Favoritov a Rapidov až po luxusné Superby pre továrnikov a štátnikov. Vystavená je Škoda Superb 4000 z rokov 1939-40, osemvalcový motor s objemom 3991 cm3 mal výkon 70,7 kW a maximálnu rýchlosť 135 km/h.

Prvá časť s dvojicou áut je od tejto expozície oddelená rampou s naskladanými vozidlami, čo pripomína prepravu na kamiónoch. Ibaže zo zeme vidno len prvé dva spodné rady, vyššie už to nestojí za moc, lebo niet kam ustúpiť, ani sa nedá vyjsť na žiadnu galériu, z ktorej by bol dobrý rozhľad. Takže aspoň dve ukážky so širokouhlým objektívom, na prvej fotke odspodku Škoda 1201 STW typ 980 z roku 1956, nad ňou Škoda Rapid typ 901 z roku 1935, vyššie favoriťácky prototyp Škoda 781 "Tremp" z roku 1989 a úplne hore Octavia typ 985 z roku 1960.
Popisok k druhej fotke sme ako jediný zabudli odfotiť, hlavy deravé, ale je tam nejaký L&K, Spartak, stovka a úplne najvyššie jeden zo siedmich maličkých prototypov Škoda Sagitta z rokov 1936-9.
Na tretej fotke spodné dve autá, prototyp Š 1000 MB kombi typ 990 z roku 1963 a nad ňou Rapid 421 z roku 1934:

 Na záver už história, ktorú pamätám aj osobne, dedo mal Octaviu, ktorú láskyplne pomenoval Francka a v nej sme sa vozievali 320 kilometrov na Gemer stráviť prázdniny na chalupe, to bola tá príjemnejšia cesta - i keď sa nastupovalo cez sklopené predné sedadlá a otvoriť sa dali len predné okná, cesta opačná z Gemera do Bratislavy bývala vždy smutná, zasa do školy.... Tisícku, MB-čku, mali rodičia ako prvé auto - ojazdené, tá nás raz na ceste nechala v štichu a na chalupu sme došli autobusmi. Z detstva si nespomínam na žiadne auto, ktoré by bolo tak naleštené, ako je vystavený model v múzeu, všetky skutočné boli matné a zájdené :-) Aj v stovke som sa vozila, dedo ju mal po Oktávke, Š105 mali rodičia po MBčke a tá si teda svoje odjazdila. V 130 nás vozil krstný a z novších pokusov mi nikdy k srdcu neprirástol Favorit, vždy mi to pripadalo ako Made in rozsyp sa. Nová Felicia bola svojimi zaoblenými tvarmi už krajšie auto, tá v našej rodine tiež poslúžila a dodnes príležitostne jazdí. Fabia sa mi páči menej, pripadá mi menšia, než boli Felicie, ale dôležité je, že jazdí bez poruchy. Octavie sú M-ove služobné autá, pohodlné, s naftovým motorom úsporné, do kufra sa zmestí štvrť domácnosti. Len keby ceny boli trochu nižšie ;-)
Z vozidiel posledných rokov majú v múzeu vystavený prototyp Mission L, z ktorého sa vo výrobe vykľul Rapid.

Všetkým vám, milým čitateľkám a čitateľom, prajem veľa šťastných kilometrov!

Jar v záhrade - Spring in the Garden

Počasie je priaznivé, najvyšší čas zabrať v záhrade. Konečne sa začal vývoz biokontajnerov, keby sa múdre hlavy riadili podľa počasia a nie striktne podľa kalendára, už mohli mesiac vyvážať.

Začiatkom februára gazda skrátil liesku pod hruškou. Obe majú miesta dosť, ale z druhej strany múra je zasadená anglická ruža a jej lieska dosť tienila. Navyše sa za pár rokov riadne rozrástla, v lete 2009 tam bol ledva jeden tenký prútik. No a skrátením som získala lepší výhľad z okna do záhrady. Druhá fotka je z dnešného večera, stále mi lieska zavadzala vo výhľade, tak som ju ešte postrihala.

 Minulú sobotu sa M. konečne pribral obrezať a skrátiť jabloň naproti vchodu. Trčali z nej dlhé a hrubé vlky, prevísala k susedom nad príjazdovú cestičku a už to potrebovala ako soľ, naposledy sme ju trochu ošmikali pred štyrmi rokmi. Korunu sme jej riadne zosadili, ešte to nie je celkom upravené, lebo začalo pršať a lialo aj celú nedeľu. Samozrejme ten najdlhší vlk pri pílení padal za múr k susedom...
Spodná fotka po tom, čo som dnes spod stromu a vedľa špirály postrihala dve kopy konárov (potrebujem predsa vidieť na svoj rozkvitnutý záhon:-)).

 Od piatkového podvečera som sa trochu odrovnala v záhrade, chcela som pokopať okolo ruží, vyplieť a prihnojiť ich granulovaným hnojivom. Začala som vedľa domu pri nízkej ružičke bedrovníkolistej (Rosa spinosissima William III), ktorú sme kúpili začiatkom leta v Přerove n/Labem a zasadili sme ju až na jeseň. Okolo je kozonohovisko, takže som začala okopaním a vyťahaním x šľahúňov okolo ruže, potom som sa pustila s motykou smerom dopredu k anglickej ruži. Tak som sa do toho zažrala, že som pokopala celý kus medzi nimi, asi 1,5 metra. Boli z toho skoro dve vedrá kozej nohy. 

Včera som pokračovala v okopávaní a pletí pod ružami vedľa domu - Lichtkönigin Lucia, Lawinia a Elfe, rýchlo som pretrhala drobnú burinu v záhonoch z jesene, ostrihala som levandule, prihnojila som ruže a nakoniec som sa mordovala pri ružovej ruži, lebo pod ňou stále prerastá výbežkami až desiatky centimetrov ďaleko tráva a kozia noha. Poriadne som to prekopala a za včerajšok som dosiahla skóre päť ruží na dvore a päť ruží v záhrade.
Tie záhony pri múriku ma tešia, doteraz tam bola len tráva s burinou alebo zarastené kosatce s krokusmi. Aspoň chvíľu je to pekné, než zasa do toho prelezie tráva. Keby sme záhradu nechali tak, za rok-dva by bolo všetko zarastené, trčali by len listy kosatcov, pivónie, ruže, sem-tam tulipány, ktoré ešte hlodavce nestačili zožrať, narcisy a kríky so stromami. Aj kamene, tehly a škridle oddeľujúce záhony bez vytrhávania trávy aspoň dva-trikrát ročne hneď zarastú. Človek sa narobí a výsledok žiaden, nekonala by sa žiadna záhrada Hester Grayovej ako v knihe Anna z Avonlea :-(
Just before them, hemmed in by beeches and firs but open to the south, was a little corner and in it a garden... or what had once been a garden. A tumbledown stone dyke, overgrown with mosses and grass, surrounded it. Along the eastern side ran a row of garden cherry trees, white as a snowdrift. There were traces of old paths still and a double line of rosebushes through the middle; but all the rest of the space was a sheet of yellow and white narcissi, in their airiest, most lavish, wind-swayed bloom above the lush green grasses.

"Oh, how perfectly lovely!" three of the girls cried. Anne only gazed in eloquent silence.
"How in the world does it happen that there ever was a garden back here?" said Priscilla in amazement.
"It must be Hester Gray's garden," said Diana. "I've heard mother speak of it but I never saw it before, and I wouldn't have supposed that it could be in existence still. You've heard the story, Anne?"
http://www.cs.cmu.edu/~rgs/avon-XIII.html

 Dnes som nesvätila nedeľu, ale som vyplela pod vysokou ružou na dvore a od nej smerom k domu. Zasadila som zvyšné dve violky rohaté, obstrihala som drobnokvetú ružu - po tejto zime-nezime nemám na ružiach žiadne omrznuté výhonky a všetky už majú narašené lístky; potom som sa vrhla na skracovanie tej liesky aj na spratanie konárov spod jablone. Šťastie, že máme vysoké postele, lebo inak by som sa z nej nasledujúce ráno asi ťažko vyteperila... Dobrý pocit z vykonanej práce rýchlo mizne v okamihu pomyslenia, koľko toho ešte čaká a kým to dokončím, môžem začať odznova. Tento rok je všetko zatrávnené, vlani po dlhej zime cibuľoviny rašili z holej zeme.

Nuž, peknú jar, šikovné ruky a málo buriny všetkým prajem!

Jar v záhonoch - Spring in the Beds

Síce bolo doteraz dosť teplo, ale i sucho. Kvety sa zasa tak veľmi neponáhľali, ako by sme si mohli myslieť podľa teplej zimy. Snežienky už odkvitajú, len na dvore ešte vykúkajú púčiky, zasadené na jeseň. I dosť krokusov odkvitlo, ale ešte máme aj púčiky - v tieni a čo sme zasadili v zime. Najprv prehliadka toho, čo už odkvitlo:

 Medzi jabloňami pod múrom so susedmi mám konečne dosť kvetov, i keď sú to drobné rastlinky a na diaľku nevyniknú. Snežienky už svoju úlohu predviedli, krokusy ešte stále pučia, začínajú vykúkať narcisové púčiky. Dosadila som dve malé čemerice (zo záhradníctva po 45 korún), pár prvosienok a spústu violiek. Takisto som oživila aj záhon s krokusmi pri maline.

 Pri múriku, kam väčšinu dňa svieti slnko, už popri krokusoch preberajú štafetu scily, puškínie, hyacinty a tulipány už tiež tvoria púčiky.

Po veľmi teplých slnečných dňoch s mrazivými nocami teraz prinieslo vetrisko oblaky, mrholenie - ale teploty medzi dňom a nocou sa líšia len o pár stupňov. Také sucho ako túto zimu a predjarie sme tu ešte nemali (bývame tu šiesty rok).