pondelok 31. augusta 2015

Mačiatko - Kitten

Predminulý týždeň našli susedia vzadu v záhrade mačiatko. Pýtali sa, či nie je naše - ťažko by na ňom mohol mať podiel náš Kocúr, keď je už skoro jeden a trištvrte roka kastrovaný. Minulú nedeľu som sa pýtala, či už sa niekto oň prihlásil - mačiatko sa motalo v ich predzáhradke, hneď došlo ku mne, mňaukalo a chcelo sa hrať. Susedia nevedeli, čo si s ním počať, ako sa oň starať... Povedala som, že keď si nevedia dať rady, môžem si ho zobrať. No a po chvíli už som išla cez náš dvor s mačiatkom v ruke. V druhej som mala igelitku s nejakou látkou, na ktorej spalo v stodole, granule a kapsičku Whiskas, misky. V dome sa hneď stretlo s Kocúrom, ten totiž spal dole na okne a došiel ma privítať. Sykol a vybehol von. 
 Mačiatko - bola som si istá, že je to mačička, lebo je trojfarebná a kocúri majú tri farby veľmi vzácne a keď už sa to vyskytne, sú neplodní - sa hneď pustilo do skúmania izby. Plastovú misku som dala nabok, z nej mávajú mačky "akné" - vyrážky okolo papuľky. Takisto Whiskas som odložila na chladničku (pre strýčka príhodu, keby sa s Kocúrom totálne klbčili a musela by som ju vrátiť) a dala som jej z Kocúrovej bio-kapsičky len z mäsa a vývaru. Žiadne obilniny, soľ, farbivá a podobné hnusy. Vôbec sa nechcela schovávať pod posteľ, hrali sme sa s pierkovou udičkou a ping-pongovou loptičkou, veľkou atrakciou bolo aj morča. Kocúr nečakal žiadnu habaďúru a poobede sa chcel vyspať v izbe, vyskočil z pavlače na okno, pustila som ho tade. Dvere som nechala kvôli malej zavreté, mačiatko by v novom prostredí malo byť zavreté aspoň tri týždne, aby si zvyklo a nechcelo utiecť. Kocúr si ľahol pod stôl a až po chvíli zbadal mačiatko. Začal hneď syčať a chcel ísť preč. Ufff. Nemôžem nechať Kocúra znova na ulici (teda v záhradách a na dvoroch) bez kvalitnej stravy a bez ošetrovania kožúška aj uší. Ešte celý týždeň mal dostávať kvapky do uší proti kvasinkám. A po tom, čo už raz o domov prišiel... No bolo mi do plaču, je to predsa môj milovaný kocúr, ja som jeho človek, pustila som ho do domu, odo mňa pretrpí aj čistenie uší... 
Podvečer, keď mačička spala, som išla do záhrady a odchytila som Kocúra. Ten sa už za dverami nedôverčivo rozhliadal, či ten votrelec je stále v jeho výsostnom revíre. Pritom keď videl mačky z okna, pokyvoval chvostom. Pri každom ich stretnutí syčal, mačiatko sa chcelo hrať a poskakovalo okolo neho. Noc strávila mačička na chodbe a Kocúr v spálni.
 Ďalší deň prebiehal veľmi podobne, Kocúr syčal, uhýbal sa aj môjmu pohladeniu, len sa bral ku dverám. Nechcela som, aby mal dojem, že sme ho vymenili za mačiatko, preto som ho hladkala viac, než obvykle. Stále mi to však trhalo srdce, ako sa chcel vytratiť. Krehká mačacia duša...
Až tretí deň priniesol nádej, už nesyčal pri každom stretnutí, pozeral, ako malá naháňa loptičku, pokyvoval hlavou. A podvečer pribehol za mnou do záhrady, pleskol sa na bok a nechal sa hladkať. Večer som ho musela zasa lapiť a odniesť do domu, mačička sa z neho tešila, je pre ňu veľká atrakcia. Poskakuje pred ním, prikráda sa k nemu, jaší sa. On sedel pod stolom a neveriacky hľadel, čo to cudzie malé čudo vystrája. Keď mu došlo, že ho von nepustím, ľahol si na posteľ a radšej zaspal. Keď odkväcla aj malá, nastala chvíľa mačacieho pokoja.
Susedia vraveli, že s ňou vraj boli u nejakého zverolekára - u miestneho neboli, on ich podchytených nemal. Vraj jej dali pipetu proti blchám, hneď v nedeľu som jej dve blchy vybrala a v utorok tretiu. Zobrala som ju teda do ordinácie, má asi tri a pol mesiaca, žiaden ušný svrab, žiaden výtok. Dostala odblšovaciu tabletku a prvú očkovaciu dávku. Trošku si pomňaukala, ale doma bola zasa šidlo. Pekne používa záchod, ani raz nešla vedľa. Vo zverimexoch som vybrala najlepšie konzervy, aké mali - čo najviac mäsa, pokiaľ možno žiadne obilniny, nedosolené, neprifarbené. A objednala som kvalitné konzervy pre mačiatka na internete. Dala som je meno Liši, ale obyvkle ju volám Ty malá, Zloba, Krpec a podobne :-) Je to taký kostnatý ušatý-nohatý slíž. Musela byť smädná i hladná, a i keby jej dáku pipetu proti blchám dali, aj tak by sa ich nezbavila, keď mala v stodole handru. Ja som všetko niekoľkokrát povysávala, aby som zlikvidovala aj vajíčka. 
Kocúr po štyroch nociach v spálni zatúžil pokračovať vo svojom prázdninovom trampovaní a radšej sa celý večer neukázal, neprišiel ani na zavolanie. Ale ráno bol v dome (dvierka som mu prepla na ´iba dnu´), tak som mu pekne do mäsa namiešala všetko, čo potreboval a mohli sa ešte s malou zoznamovať. Tá potvora mu stále chytá chvostík, už mu párkrát ťapla po chrbte v štýle máš babu a raz mu dala aj po papuľke. On väčšinou len vyjavene hľadí, už skoro nesyčí, len občas na ňu kývne bradou alebo naznačí labkou. Ja ho vždy vyhladkám a pre istotu mu dávam vitamínovú podporu Alavis Calming a Bachove kvapky proti strachu. Verím tomu, že sa s krpaňou v dome zmieri a budú kamaráti. Veď i nás sledoval cez dva roky, než sa nanominoval do domu.
Mačička sa zabáva lovením udičky, na ktorej už nie je ani jedno jediné pierko, ale jej to nevadí, naháňa ping-pongové loptičky, pokrkvaný papier. Na nohy neútočí vôbec, na ruku sa zachytí len rozjašená. Pri zaspávaní hlasno pradie a cucká záhyb na tričku :-) Okrem konzerv už baštila aj kuracie srdiečko, morčací žalúdok a nosím jej z dvora kúsok trávy - nakrájam na krátke kúsky a primiešam jej to do krmiva.
Kocúr ešte trpí, ale on si všetko musí poriadne premyslieť... Malá mu čas na zbližovanie sa nedáva, tá letí do všetkého po hlave. Som rada, že sa zneistený zdúteľ aspoň drží na dvore a neodišiel k susedom. A mačičku by som tiež nerada pustila preč - ktovieakú stravu by mala, trápili by ju parazity. Nechcem to ani pre jedného z nich.

sobota 29. augusta 2015

Dolomitová jaskyňa Bozkov - Bozkov Dolomite Caves

Začiatkom augusta sme sa pred horúčavami aspoň na chvíľu schovali do podzemia. Ibaže než sme na sever dorazili, takmer sme sa za tých 140 kilometrov uvarili. Viezli sme sa na motorke, ale na takú vzdialenosť a po diaľniciach sme museli mať plnú poľnú - žiadne tričká a kraťasy... Celú cestu slnko pieklo o 106.
Jaskyňa je druhým najväčším systémom v ČR, tvoria ju vlastne dve prepojené jaskyne. Musím konštatovať, že pre človeka, ktorý vyrastal návštevami jaskýň Slovenského krasu je výzdoba ostatných jaskýň veľmi skromná. Nie nadarmo sú slovenské jaskyne na zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. I tak je však každý kvapeľ prírodným zázrakom a práve v tejto jaskyni v Libereckom kraji sú pekné krištáľovočisté jazierka, s najväčším podzemným jazerom v ČR - 320 m2. Za fotenie sa platí len štyridsať korún (oproti tomu v slovenských jaskyniach za fotenie vypláznete 200-300 korún) - pri takejto smiešnej sume ozaj nechápem vykukov, čo sú lakomí zaplatiť poplatok a potom fotia potajomky mobilmi.
Všetky potrebné informácie sú na stránkach alebo tu. 
Okruh trvá asi 40 minút za teploty asi 8 °C. Motooblečenie nám tu poslúžilo akurátne :-)
Vybrala som pár fotiek tých najzaujímavejších zákutí:
 Z jaskyne sme si ešte odskočili do Dřevěnky, historickej poschodovej drevenice, bývalého statku, dnes je tam reštaurácia a niekoľko miest aj na prespanie.  Ponúkajú hlavne české jedlá, medzi ne priplietli i pár šmrncnutých Talianskom. Škoda, že sa nezaobídu bez práškových dochucovadiel, toto miesto - kultúrna pamiatka - by si zaslúžilo pravú domácu kuchyňu a tiež by neškodilo vyrobiť aj keď len dve-tri dokonalé a pravé ovocné/smotanové zmrzliny vo vlastnej réžii, než mať v chodbe mrazničku Algida :-(
K historickému statku mohli zvoliť adekvátny prístrešok, nie s asfaltovými šindľami. To už by bola čerešnička na torte - keď dali vyrobiť repliky špaletových okien, prečo to takto pokaziť.

piatok 21. augusta 2015

Júlové jedlá - Food in July

V horúčavách nie je veľmi chuť vyvárať a vypekať, ale minulý mesiac sme ešte netušili, že teploty vydržia tak dlho a celkom sme sa činili. Pustili sme sa i do experimentov.
Grilovali sme si morského vlka, má veľmi chutné jemné mäso a nie veľa kostí:
Na gril sme dali i mäsovú fašírku (my si robíme bez strúhanky, iba korenené) a zeleninu, všetko dopĺňame šalátom a dresingom z gréckeho jogurtu s rôznymi bylinkami, cesnakom, vňaťovou cibuľkou - čo máme práve poruke a na čo príde chuť... 
 Grilovali sme si aj hovädzie fašírky, korenené čerstvo mletým korením, zázvorom, rímskou rascou, štipkou údenej papriky a cesnakom. Jedli sme ich s bagetou a jogurtom s vňaťovou cibuľkou, so šalátom zo záhrady:
 Spolu s hovädzími fašírkami sme mali na grile aj plnenú papriku. Experiment sa vydaril, kapiu sme naplnili mletým hovädzím plecom a namiesto varenia v omáčke, či pečenia v rúre, ako som to robila vlani, sme kapie dali na gril. Omáčku som uvarila zvlášť, v nej som povarila zvyšné mäsové guľky. Pridala som krájané paradajky a pretlak z paradajok. Ochutila som mletým korením, drvenými klinčekmi, bobkovým listom a štipkou korenia birjani. Podarilo sa to vynikajúco.
 Pri ďalšej grilovačke sme mali tuniakový steak, ten som len jemne potrela olivovým olejom a korenila čiernym i zeleným korením. S tuniakom sme grilovali aj bravčové špízy s kapiou, cibuľou a šampiňónmi.
Z josty som spravila sirup, likér aj džem a zostalo i na clafoutis.
 Opečené tournedos (medailónky) z francúzskych káčerích pŕs. Jemné a bez šliach, ako to tí labužníci francúzski robia. Z našich kačiek sú prsia viac húžvové. Dali sme si k nim opečenú cukinu a krátko blanšírovanú brokolicu, obe z našej záhrady.
 Krátko opečený filet z lososa na masle s trochou oleja, k nemu som si dala z našej úrody opečené baklažány s cukinou, blanšírovanú brokolicu:
 Krevety na masle s nadrobno nakrájaným cesnakom a opečená cukina, bleskurýchla jednoduchá večera.
 Pustila som sa do čokoládovej bábovky s trochou čierneho piva, Chocolate Stout Cake. Z receptu som vynechala jedlú sódu, lebo mám prášok do pečiva s vínnym kameňom, a vanilkový extrakt, lebo mám madagaskarské vanilky v dóze s cukrom. A nepiekla som až k suchej čistej špajdli, chcela som mať bábovku šťavnatú ako brownies. Podarila sa perfektne s pravým Guinessom.
 Kuracie stehná som marinovala v troche oleja s calvadosom, pretlačeným cesnakom, troškou štipľavej paprikovej pasty, zázvorom, korením baharat:
 Grilované medailónky z panenky a vedľa v liatinovej panvici sme si grilovali prílohu, kapiu, brokolicu a zemiaky.
 Paradajková kapusta - nakrájanú kapustu som podusila na troche oleja, podliala vodou a nechala dusiť do polomäkka. Pridala som krájané paradajky, drvené klinčeky, bobkový list, korenie, rímsku rascu, fenikel a kúsok badiánu. Bez múky, len s troškou chlebového kvásku. Paradajkovú kapustu obvykle jedávame s mäsovými fašírkami:
 Bageta zohriata v hriankovači, ešte teplá potretá troškou masla a tentokrát s čučoriedkovým džemom, musela som koštovať, ako sa mi podaril ;-)
 Skúsili sme zaúdenie na grile. Treba k tomu drevenú dosku, mali sme z cédrového dreva, nechali ju namočiť a potom sa položí na rošt nad žeravé uhlíky. Najlepšie je skúsiť rybu, mali sme ešte kúsok tuniaka. Opäť som chuť nechcela prebíjať rôznymi koreniami, len som čerstvo pomlela čierne korenie. Kým sa tuniak údil, povarila som naše zemiaky - skúšali sme len pár vypestovať, z obyčajných kúpených v obchode. A naša fazuľka, krátko povarená, dochutená maslom. Tuniak sa podaril skvele, mal príjemnú dymovú chuť, ktorá neprebila jeho vlastnú a hlavne celý steak zostal šťavnatý. 
 Ďalší experiment bolo grilovanie glejovky. Mäsové časti boli mäkké a šťavnaté, ale glejové spoje zostali tuhé, tie potrebujú dlhé dusenie.
 Mesiac sme zakončili delikátnym rumpsteakom z odležaného mäsa. Žiadne húžvy, len parádne sústa. Neviem, kedy sa to v našich končinách uchytí, že na poriadny a chutný steak treba mäso nechať odležať. Dnes sa odležané mäso nedá bežne zohnať v každom mäsiarstve. Zemiaky som krátko povarila, aby sa nepripaľovali na liatinovej panvici, k nim sme dali kapiu a cukinu.
 Po rumpsteaku sme si dali ešte na panvicu grilovať morčacie srdiečka. Len som ich okorenila a potrela olejom.
 
Dobrú chuť - Bon appétit!

piatok 14. augusta 2015

Sucho - Drought

Po druhej zime-nezime bez snehu a neveľmi daždivej jari nastalo suché a horúce leto. Pár dní s teplotami nad tridsať stupňov bolo skoro každý rok, ale netrvalo to dlho, kým ich prerušila nejaká búrka z tepla. My sme v teplej a suchej oblasti v zrážkovom tieni Krušných Hôr. V okolí sú ovocné sady a pestuje sa tu aj vínna réva. So zrážkami sa to tu nepreháňa, často sa dažďové alebo búrkové pásmo pár km pred nami rozdelí a nespŕchne. Našťastie máme dosť vysoko spodnú vodu, takže v studni voda býva a s polievaním doteraz za šesť rokov problém nebol, nastáva až tento siedmy rok. 
Nezvyčajne vysoké teploty nad 32 °C týždne za sebou a obloha takmer bez mráčka už trápi i nás. Potok za domom už je niekoľko dní pod hranicou sucha, v studni síce voda je, ale už šetríme. Zeleninové záhony aj kvety sme polievali, pretože v tých horúčavách (Husinec-Řež, kde zaznamenali od piatka do utorka rekordné teploty na území ČR, takmer 40 °C, je od nás asi 20 km vzdušnou čiarou) a pod nemilosrdnými spaľujúcimi lúčmi už od skorého rána až do večera nevydrží nič ani deň. Fazuľka napriek polievaniu oschýna už na koreni, cukiny inokedy nestíhame zbierať a podelíme sa so susedmi - tento rok ich je málo, brokolica ani nestihla vyjsť do kvetu a začala schnúť. Paradajkám sa zatiaľ darí, ale niektoré druhy majú stále zospodku hnedé škvrny - príznak nedostatku vápnika, i keď som ich už postriekala niekoľkokrát.
15. 7. 2015:
 14.8.2015 - na fotke to tak nevyzerá, ale tráva je durch suchá, kde-tu trčí zelenšie steblo:

fazuľka


V médiách sa objavujú články, ako sa krajina od revolúcie zmenila, poľnohospodárom sa vyčíta, že pokračujú v chybách minulého režimu (velikánske plochy polí bez hájikov, meliorácie, oranie po svahu) a navyše nedbajú ani na osevné postupy, vysievajú plodiny spôsobujúce vodnú aj veternú eróziu pôdy, naviac už ani nezaorávajú maštaľný hnoj, keďže sa radikálne znížili stavy dobytka. Hnoj, kompost a iný organický materiál nielen, že zlepšuje kvalitu a úrodnosť pôdy, ale významne pomáha schopnosti zadržať vodu v pôde. K tomu celková ekonomická koncepcia - výstavba skladov, hypermarketov, obrovský nárast asfaltovanej a betónovej plochy, z ktorej sa nič nevsiakne, ale okamžite odtečie kanálom preč. Rieky sú narovnané, majú nepriepustne upravené brehy aj dno, takmer úplne vymizli tône, meandre, mokrady. Voda sa v krajine nezadržiava, rýchlo odtečie preč. 
A ľudia v rodinných domoch, ktoré povyrastali vo veľkom na bývalých poliach či lúkach, taktiež pod vplyvom reklám všade kladú zámkovú dlažbu, betónujú, aj v starých dvoroch vznikajú terasy, pergoly, v záhradách altánky a čo je najhoršie, produktívne aj okrasné záhony masívne nahrádza trávnik - najnáročnejší typ výsadby na vlahu. Móda prišla z Anglicka, kde však nebývajú veľké horúčavy a už vôbec nie suchá. Sporiví Angličania by sa nikdy nedali reklamnými článkami a obchodníkmi namotať na také neekonomické i neekologické konanie. Im tam aj niekoľkokrát denne spŕchne, jedinou investíciou je kvalitná kosačka. Zatiaľ čo u nás počas kontinentálneho suchého a teplého leta treba každý deň spústu vody na zavlažovanie, herbicídmi sa kontaminujú podzemné vody (glyfosát v RoundUp-e už zaradila Svetová zdravotnícka organizácia na zoznam rakovinotvorných látok, to však väčšinu ľudí netrápi, vyberajú si pohodlnejšiu cestu, i keď tým otravujú životné prostredie, takisto radnice nad tým nepremýšľajú a mestské plochy týmto striekajú), veľké investície idú do rôznych aerifikátorov, vertikutátorov, kosačiek, do hnojív... a počas tuhších zím, než sú na ostrovoch obmývaných Golfským prúdom, trávnik trpí vlhkom aj plesňami pod dlhou snehovou pokrývkou. Na okrajoch takýchto trávnikov (nezabúdajme, že nekvitnúci jednoliaty porast je prakticky mŕtvy biotop - opeľujúci hmyz ani chrobáky a už vôbec nie motýle v ňom nenájdu nič na obživu) bývajú pod plastovou fóliou z ropných produktov a kôrou zasadené ihličnany - rovnako neposkytujú príliš pestrú stravu užitočnému hmyzu. Že včiel nebezpečne ubúda už dávno vedia aj na Západe a v Anglicku sa vysievajú kvitnúce lúky povedľa ciest, aby túto situáciu vylepšili. A nesmieme zabúdať i na to, že ihličnany sa sadia do kyslej zeme, pod nimi je tma a sucho, nič tam nerastie; a obľúbené i propagované rododendrony, azalky, vresy nevyhnutne potrebujú rašelinu, ktorá sa nevyrába, ťaží sa z rašelinísk - je to nedozierne drancovanie prírodných zdrojov. Rozum mi zastáva, keď sledujem programy ako Receptár, Rady ptáka loskutáka, Polopatě a pod., kde každá reportáž je product placement výrobcov chemických hnojív, herbicídov, fungicídov, záhradníci ospevujú krásu kyslomilných rastlín a odporúčajú hlavne tieto na založenie i údržbu náročné výsadby...
Čítam anglické časopisy o záhradách i živote na vidieku a vidím obrovský rozdiel medzi článkami v nich a článkami napr. vo Flóre. Pri každej návšteve záhrady sú rady od miestneho záhradníka a tie sa dajú zhrnúť do pár bodov: vylepšovať pôdu kompostom - každý rok zarývať čo najviac sa dá, pestovať rastliny znášajúce miestne podmienky pôdne i podnebné. Angličania milujú trvalkové záhony, ktorými lemujú svoje preslávené trávniky, ale za nimi majú ovocný sad a lúky, v ktorých si kosia iba cestičky a nechávajú kvety pre užitočný hmyz. Najnovšie trendy výsadieb dávno nie sú také, ako sa u nás stále propagujú, trávnik + ihličnany, ale prérijné výsadby - skupiny tráv so skupinami suchomilných trvaliek (rudbekie, echinacey, rozchodníky, verbeny argentínske, astry...), ktoré potrebujú starostlivosť, než sa zakorenia a potom nevyžadujú ani extra hnojenie (stačí domáci kompost), ani pravidelné zavlažovanie niekoľkokrát za deň ako trávniky, netreba ich kosiť 2x za týždeň - strihanie odkvitnutých hlávok stačí nechať až na jar pred rašením. Môžu byť dokonca aj v štrkových záhonoch a takáto výsadba pomôže i užitočnému hmyzu, na rozdiel od zakrslých ihličnanov v štrku. Netreba ani kupovať rašelinu. Krásu takýchto záhonov môžte obdivovať po zadaní "prairie garden" do prehliadača, a že aj v zime sú steblá tráv či odkvitnuté hlavičky pokryté inoväťou zaujímavé uvidíte pri dodaní "winter" k predchádzajúcemu spojeniu.
Som zvedavá, kedy sa naši záhradníci prejavia a začnú navrhovať v súlade s miestnymi podmienkami, ekonomicky aj ekologicky a kedy prekričia hlasy výrobcov s obchodníkmi z hobbymarketov. Kedy sa začnú v záhradkárskych časopisoch objavovať ako inšpirácie prírodné záhrady, trvalkové výsadby, suchomilné skupiny namiesto tých otrepaných a celoročne nudných ihličnanov v kôre.
Aby som sa vrátila k našej záhrade. Nie je dokonalým vzorom, bola dlho neudržiavaná, ovocné stromy sú prestarnuté, zahustené, pri zvýšenej vlhkosti ovzdušia trpia hubovými chorobami (hrušku trápi hrdza z obľúbených borievok v susedstve). Okrem fungicídnych postrekov na jar som tento rok "objavila" lepové dosky aj pásy proti škodiacemu hmyzu - oblepili sme kmene proti mravcom, ktoré si chovajú na stromoch vošky, aby mohli sať ich lepkavú sladkú medovicu, do korún sme rozvešali lepové dosky proti obaľovačom a podobným škodcom. Na zvýšenie odolnosti som kúpila tekutý vápnik aj tekuté železo. Máme síce podľa pôdneho testu skôr vápnitú zem, ale vápnik musí byť v takej forme, ktorú vedia rastliny prijať a to u nás zjavne nie je. Vápnik v pôde tiež blokuje príjem železa. Na posilnenie rastlín okrem chemických hnojív pomôže aj lignohumát, zjednodušene je to výluh z tlejúceho dreva. Pri výsadbe väčšine rastlín pomôžu užitočné mykorhízne huby (napr. Symbivit, vhodnosť k jednotlivým rastlinám majú v zozname na stránke). Používam Symbivit pri výsadbe paradajok už asi tretí rok a odvtedy mám úspešnosť uchytenia sa po výsadbe 99 %. Do výsadbových jamiek dávame vlastný kompost a hoci ešte kupujeme záhradnícky substrát do kvetináčov pre letničky a muškáty, miešam ho s kompostom a po sezóne zem z kvetináčov ide tiež do kompostu. Vodu používame zo studne, obvykle je hladina už v dvoch metroch pod povrchom. Keby sme mali iba vodu z vodovodu, záhradu by som redukovala na to, čo prežije bez polievania. Aj tak sa po zakorenení snažím polievať s prestávkami, aby si rastliny vyvinuli hlboký koreňový systém, ktorý im pomáha k odolnosti voči suchu. Ale v týchto dlhodobých subtropických podmienkach samozrejme musíme polievať častejšie.
Veľmi dobre sme na tom ohľadom zastavaných plôch. Za posledných sto rokov pribudol zrejme len betónový chodníček a zápražie pred dverami (a ubudla strecha stodoly). Chodníček široký meter postupne zarastal, a my ho chceme zmeniť za kamenný, ktorý bude samozrejme ešte lepšie prepúšťať vodu, takisto zápražie plánujeme vydláždiť z kameňov. V záhrade sú chodníčky len trávové, tam sa všetka dažďová voda môže vsiaknuť. Po tomto lete sme ale uvažovali, že pri plánovanej celkovej obnove domu by sme mohli zakopať nejaké nádrže pod odkvapy.
19.7.2015 - po cesnaku som zasiala ešte hrášok, cukiny sa nie a nie rozrásť:
 14.8.2015: 
A čo na toto počasie rastliny? Stromy sa zatiaľ držia, nevädnú (v neďalekých sadoch majú problémy v novej výsadbe, stromčeky už vädnú a možno už aj prekročili hranicu, kedy sa dokážu spamätať). Len trochu opadávajú plody, ale zatiaľ sa mi to nevidí nejako výraznejšie oproti iným rokom, keď si robia takú prirodzenú prebierku. Nezdajú sa mi kríky josty, vyzerajú, že chradnú a neviem, či je to len horúčavami alebo aj nedostatkom živín. Trvalky polievame, niektoré majú spáleniny na koncoch listov od silného slnka. Málo toho kvitne, z vlaňajška sa neuchytili krásnoočká, rudbekia je dáka slabá, aj echinacey už bývali bohatšie. Zato gladioly prezimované v záhone kvitnú a darí sa zatiaľ i novým georgínam. Bylinky sú spokojné, stačí im občasné pokropenie. Tráva je spálená a chrapčí pod nohami, nezabralo ani občasné kropenie, výpar pri každodennom sálání je obrovský; ale to tak býva skoro každé leto, s výnimkou 2013, keď veľa pršalo a boli povodne. Ona sa zasa spamätá po dažďoch, je to prirodzený trávnik z rôznych burín. Fotiť nie je veľmi čo, a navyše cez deň pečie ostré slnko, podvečer obvykle polievame a po skončení už je dosť tma. 
 Teraz podvečer od západu prišlo pásmo s dažďom a búrkami - podľa meteoradaru u nás mrholilo, v skutočnosti opäť nič :-(

pondelok 10. augusta 2015

Hradec Králové

Nedávno nás povinnosti zaviali do Hradca Králové a keď už sme tam boli, prečo nezájsť do historického centra a nepozrieť sa na mesto z výšky Bielej veže. Zbežným pohľadom návštevníka vyzerá takmer 93-tisícový Hradec ako celkom pekné mesto pre život. Historické centrum obklopujúce Velké náměstí je plné opravených prastarých domov a kostolov. 
 Soukenická, ktorá ďalej pokračuje ako Karla Tomana

 katedrála sv. Ducha a Biela veža
ulica Rokitanského, domy majú ešte staré okná, žiadne vyklápačky

My sme sa vybrali hore do veže, postavenej v rokoch 1574-1596, v roku 1729 dokončili aj striešku kupoly s hrotom vo výške 72 metrov. Steny majú miestami hrúbku štyri metre, na vyhliadku vedie 226 schodov - pri poslednej rekonštrukcii 2013-15 pristavili moderný vchod (zaujímavé je, že prvá veľká rekonštrukcia veže z 2. polovice 16. storočia prebehla až po 140. rokoch v roku 1728, druhá veľká rekonštrukcia bola 1987-1993 a tretia 2013-15, pri nej sa menila aj drevená stolica nad zvonom Augustin). 
 zvon Augustin zavesený na novej stolici
Zvon je na 7. poschodí veže, je tretím najväčším v ČR a druhým v Čechách. Odliali ho v roku 1509, na výšku má 169 cm, na šírku 206 a váži takmer osem ton. Do veže ho vytiahli v roku 1581, vyzváňal neprestajne do roka 1968, potom až do 2008 mal prestávku, než po štyridsiatich rokoch obáv o statiku veže konečne preverili skutočný stav.
Novú stolicu mu vyrobili tradičnými postupmi i náradím, drevo predtým dva mesiace máčali v rybníku.
Na 8. a 9. poschodí sú hodinové stroje, vystavený je druhý stroj hodinára Božka z roka 1829, nahradil pôvodný z roka 1591. Počas druhej rekonštrukcie veže koncom 20. storočia tento Božkov hodinový stroj na veži nahradil elektrický moderný. Ručičky na štvormetrových číselníkoch majú opačné veľkosti, malá ukazuje minúty a veľká hodiny - aby aj z diaľky polí robotníci videli, koľko je hodín.
 Velké náměstí z vyhliadky

 Velké náměstí vľavo, veže bývalej radnice
Vo veži majú vystavený i jej zmenšený sklenený model, v mierke 1:20 má výšku 3,6 metra, skladá sa z približne päťsto dielov a váži asi tonu. 
model od sklárov z Nového Boru
Posledná rekonštrukcia priniesla multimédiá aj do stredovekej veže, navyše možno ešte nahliadnuť cez sklenený strop do krovu. 
Čerešničkou na torte bola krásna záhrada pri jednej citlivo opravenej vile mimo starého centra. Pred domom rastú staré hortenzie rôznych farieb s guľovitými hlávkami súkvetí. Aký rozdiel medzi týmito kovanými, drevenými alebo drôtenými plotmi, za ktorými možno obdivovať ruže, hortenzie, okrasné kríky, trvalky aj letničky - v porovnaní s novými zástavbami na okrajoch miest, kde sa týči jeden múr z betónových tvárnic vedľa druhého, prerušujú ich len drevené nepriehľadné palisády a ponad ne začínajú vykúkať tuje...
hortenzie pred citlivo opravenou vilou