Čítate časopis Chatař chalupář? Mňa vždy veľmi zaujíma stránka Viděli jsme cestou, architekt hodnotí dva domy aj s okolitou úpravou. Nadviažem na dva staré príspevky a z archívu vylovím, čo som videla cestou ja. Niektoré domy sú doslova cvaknuté cestou - za jazdy.
Začnem v hlbinách roka 2004, v Bratislave. Na rohu Panskej a Ventúrskej sa skvie Erdődyho palác, z 1770. Predstavte si, že by prešiel podobnou "kúrou" ako mnohé chalúpky a vily - všetka štuková výzdoba preč, okná zapustené ako strieľne a vymenené za plastové s nalepenými mriežkami. Našťastie je to kultúrna pamiatka a má i kultúrneho správcu.
+
Meštiansky dom v centre Bratislavy z konca 16. storočia, prešiel viacerými prestavbami, z konca 18. storočia má barokovo-klasicistický vzhľad. Je to národná kultúrna pamiatka, reštaurácia na prízemí si požičala meno prvého známeho bratislavského mešťana Wocha, ktorý žil v 13. storočí. Biela či krémová kombinácia s tehlovou/červenou je tradičná po celé storočia v takejto alebo inverznej kombinácii. Orámovanie okien - takzvané šambrány je samozrejme okolo celého okna, dnes sa plastické šambrány nahrádzajú iba farebným odlíšením a ktovie prečo, len z troch strán. Fasáda s oknami v jednom líci vyzerá príjemne odľahčene.
+
Mirbachov palác, barokovo-rokokový, je taktiež národná kultúrna pamiatka. Vznikol prestavbou vyhoretého mestského dvora v rokoch 1768-70. Sídli tu Galéria mesta Bratislavy a možno i preto je pekne zachovaný, tvarovaná fasáda, štukové portály aj špaletové okná s tenučkými priečkami.
+
Presunieme sa na Horehronie k úplne inej architektúre - k ľudovej a z dreva. Táto opustená drevenička vytrvalo čelí zubu času. Snáď ešte stojí, medzi Červenou Skalou a Telgártom. O šindľových strechách sa píše, že majú životnosť okolo 60 rokov pri kvalitnom spracovaní, položení a údržbe. Nuž táto zrejme prekonala rekordy.
+
Drevenica tuším v Telgárte, fotená za jazdy. Opäť šindľová strecha, dve okienka v štíte - mnohé chalúpky znetvorila modernizácia 70. a 80. rokov, keď im tieto "oči" zalepili jedným veľkým oknom.
+
Odskok do Rakúska - Hainburg an der Donau. Členenie fasády je síce pekné, ale okná s nalepenými zlatými mriežkami sú zúfalo ploché, dom by oveľa príjemnejšie vyzeral s klasicky členenými, s dvoma krídlami.
-
Kdesi na úpätí Malých Karpát v úrodnom vinohradníckom kraji medzi Modrou a Smolenicami. Prvá fotka za jazdy na motorke, druhá rovnako za jazdy cestou späť. Malebné všakže, okná by síce mohli mať užšie priečky - tým pádom väčšiu plochu skiel, ale snáď ich stále nenahradili plastovými.
+
2005
Zájdeme si i do Grécka, príjemný jednoduchý domček v Thessalonikách (Solúne). Žiadne oblúčiky a balustrády nepotrebuje, zdobia ho drevené okenice a zeleň.
+
Mestské bloky domov neďaleko nábrežia, medzi bulvármi Tsimiski a Egnatia. Pripomínajú trochu Paríž, len nesmú chýbať iónske a korinthské stĺpy.
+
Arachova pod Parnassom, kameň, biele omietky, drevo, pálené škridle, tenké kovové zábradlia. V pozadí bájny Parnassos, hora Apollónova i Múz.
+
Náhľad na juh a pritom do ďalekej minulosti - antická harmonická jednoduchosť. Attalova stoa z 2. storočia pr. n.l. v samom srdci Athén, z pentelského mramoru, spodnú kolonádu tvoria dórske stĺpy a hornú iónske. Opravená v roku 1950 z financií Rockefellerovcov.
+
2006
Opäť Bratislava, z podhradských kolónií po 2. svetovej vojne a nástupe komunizmu zostalo iba torzo. Zo židovskej štvrte Zuckermandel zostalo iba zopár kúrií a kostolík, všetko ostatné zbúrali v 60. a 70. rokoch. Rokokový dom Cechu rybárov a lodníkov z rokov 1759-64 je národná kultúrna pamiatka.
+
Oproti našikmo je Kamperova kúria, renesančná stavba zo začiatku 17. storočia na mieste starších objektov. Obnovou prešla začiatkom 90. rokov, sídli tu Archeologické múzeum. Takto jednoducho a pritom pôsobivo vyzeralo upravené nádvorie v roku 2006 - kamenné či štukové portály a šambrány, drevené okná i dvere, hladká vápenná omietka a jemné kované zábradlie.
+
Zuckermandel - Žižkova ulica bola prakticky až na pár kúrií zrovnaná so zemou na prelome 60. a 70. rokov. Bezhlavé búranie prežili Brämmerova kúria a Suňalova (Sunyalova). Brämmerova má dva oblé rizality, je renesančná z prelomu 16. a 17. storočia na starších základoch. Upravená bola v 17. a v 19. storočí, je to národná kultúrna pamiatka, sídlo Múzea kultúry Maďarov na Slovensku.
Zelená budova je Suňalova kúria, vznikla prestavbou prízemného stredovekého domu v 15. a 17. storočí, v 18. ju barokovo upravili, v 19. storočí dostala empírový kabát a druhé poschodie. Je tiež národná kultúrna pamiatka, sídlo Múzea kultúry karpatských Nemcov.
Zelená budova je Suňalova kúria, vznikla prestavbou prízemného stredovekého domu v 15. a 17. storočí, v 18. ju barokovo upravili, v 19. storočí dostala empírový kabát a druhé poschodie. Je tiež národná kultúrna pamiatka, sídlo Múzea kultúry karpatských Nemcov.
+
Secesná budova Filozofickej fakulty UK na brehu Dunaja postavená 1911-13 ako sídlo vojenského veliteľstva podľa plánov viedenského vojenského architekta Rittnera. Po prvej svetovej vojne tu sídlilo Ministerstvo pre správu Slovenska, v ťažkom roku 1939 Ministerstvo vnútra a predsedníctvo vlády, cez vojnu ju poškodilo bombardovanie. V roku 1958 sem presídlila Filozofická fakulta UK, moja alma mater.
+
Ani jeden z týchto a ďalších dodnes stojacich svedkov dávnych čias, čo prečkali vyše sto/dvesto/tristo... rokov, si nezaslúži necitlivé osekanie a zjednodušenie svojho remeselne vytvoreného kabátu, ručne zhotovených okenných a dverných výplní. Kiež by úcta k histórii a remeslu bola v povedomí majiteľov i bez pamiatkarskych príkazov, kiež by sme k budovám pristupovali ako k sochárskym dielam.
