štvrtok 17. marca 2016

+/-

Čítate časopis Chatař chalupář? Mňa vždy veľmi zaujíma stránka Viděli jsme cestou, architekt hodnotí dva domy aj s okolitou úpravou. Nadviažem na dva staré príspevky a z archívu vylovím, čo som videla cestou ja. Niektoré domy sú doslova cvaknuté cestou - za jazdy.
Začnem v hlbinách roka 2004, v Bratislave. Na rohu Panskej a Ventúrskej sa skvie Erdődyho palác, z 1770. Predstavte si, že by prešiel podobnou "kúrou" ako mnohé chalúpky a vily - všetka štuková výzdoba preč, okná zapustené ako strieľne a vymenené za plastové s nalepenými mriežkami. Našťastie je to kultúrna pamiatka a má i kultúrneho správcu.
+
 Meštiansky dom v centre Bratislavy z konca 16. storočia, prešiel viacerými prestavbami, z konca 18. storočia má barokovo-klasicistický vzhľad. Je to národná kultúrna pamiatka, reštaurácia na prízemí si požičala meno prvého známeho bratislavského mešťana Wocha, ktorý žil v 13. storočí. Biela či krémová kombinácia s tehlovou/červenou je tradičná po celé storočia v takejto alebo inverznej kombinácii. Orámovanie okien - takzvané šambrány je samozrejme okolo celého okna, dnes sa plastické šambrány nahrádzajú iba farebným odlíšením a ktovie prečo, len z troch strán. Fasáda s oknami v jednom líci vyzerá príjemne odľahčene.
+
 Mirbachov palác, barokovo-rokokový, je taktiež národná kultúrna pamiatka. Vznikol prestavbou vyhoretého mestského dvora v rokoch 1768-70. Sídli tu Galéria mesta Bratislavy a možno i preto je pekne zachovaný, tvarovaná fasáda, štukové portály aj špaletové okná s tenučkými priečkami.
+ 
 Presunieme sa na Horehronie k úplne inej architektúre - k ľudovej a z dreva. Táto opustená drevenička vytrvalo čelí zubu času. Snáď ešte stojí, medzi Červenou Skalou a Telgártom. O šindľových strechách sa píše, že majú životnosť okolo 60 rokov pri kvalitnom spracovaní, položení a údržbe. Nuž táto zrejme prekonala rekordy.
+
Drevenica tuším v Telgárte, fotená za jazdy. Opäť šindľová strecha, dve okienka v štíte - mnohé chalúpky znetvorila modernizácia 70. a 80. rokov, keď im tieto "oči" zalepili jedným veľkým oknom.
+
Odskok do Rakúska - Hainburg an der Donau. Členenie fasády je síce pekné, ale okná s nalepenými zlatými mriežkami sú zúfalo ploché, dom by oveľa príjemnejšie vyzeral s klasicky členenými, s dvoma krídlami.
-
Kdesi na úpätí Malých Karpát v úrodnom vinohradníckom kraji medzi Modrou a Smolenicami. Prvá fotka za jazdy na motorke, druhá rovnako za jazdy cestou späť. Malebné všakže, okná by síce mohli mať užšie priečky - tým pádom väčšiu plochu skiel, ale snáď ich stále nenahradili plastovými. 
+ 
2005
Zájdeme si i do Grécka, príjemný jednoduchý domček v Thessalonikách (Solúne). Žiadne oblúčiky a balustrády nepotrebuje, zdobia ho drevené okenice a zeleň.
+
 Mestské bloky domov neďaleko nábrežia, medzi bulvármi Tsimiski a Egnatia. Pripomínajú trochu Paríž, len nesmú chýbať iónske a korinthské stĺpy.
+


Arachova pod Parnassom, kameň, biele omietky, drevo, pálené škridle, tenké kovové zábradlia. V pozadí bájny Parnassos, hora Apollónova i Múz.
+
Náhľad na juh a pritom do ďalekej minulosti - antická harmonická jednoduchosť. Attalova stoa z 2. storočia pr. n.l. v samom srdci Athén, z pentelského mramoru, spodnú kolonádu tvoria dórske stĺpy a hornú iónske. Opravená v roku 1950 z financií Rockefellerovcov.
+
2006
Opäť Bratislava, z podhradských kolónií po 2. svetovej vojne a nástupe komunizmu zostalo iba torzo. Zo židovskej štvrte Zuckermandel zostalo iba zopár kúrií a kostolík, všetko ostatné zbúrali v 60. a 70. rokoch. Rokokový dom Cechu rybárov a lodníkov z rokov 1759-64 je národná kultúrna pamiatka.
+
 Oproti našikmo je Kamperova kúria, renesančná stavba zo začiatku 17. storočia na mieste starších objektov. Obnovou prešla začiatkom 90. rokov, sídli tu Archeologické múzeum. Takto jednoducho a pritom pôsobivo vyzeralo upravené nádvorie v roku 2006 - kamenné či štukové portály a šambrány, drevené okná i dvere, hladká vápenná omietka a jemné kované zábradlie.
+
 Zuckermandel - Žižkova ulica bola prakticky až na pár kúrií zrovnaná so zemou na prelome 60. a 70. rokov. Bezhlavé búranie prežili Brämmerova kúria a Suňalova (Sunyalova). Brämmerova má dva oblé rizality, je renesančná z prelomu 16. a 17. storočia na starších základoch. Upravená bola v 17. a v 19. storočí, je to národná kultúrna pamiatka, sídlo Múzea kultúry Maďarov na Slovensku.
Zelená budova je Suňalova kúria, vznikla prestavbou prízemného stredovekého domu v 15. a 17. storočí, v 18. ju barokovo upravili, v 19. storočí dostala empírový kabát a druhé poschodie. Je tiež národná kultúrna pamiatka, sídlo Múzea kultúry karpatských Nemcov.
+
 Secesná budova Filozofickej fakulty UK na brehu Dunaja postavená 1911-13 ako sídlo vojenského veliteľstva podľa plánov viedenského vojenského architekta Rittnera. Po prvej svetovej vojne tu sídlilo Ministerstvo pre správu Slovenska, v ťažkom roku 1939 Ministerstvo vnútra a predsedníctvo vlády, cez vojnu ju poškodilo bombardovanie. V roku 1958 sem presídlila Filozofická fakulta UK, moja alma mater.
+
Ani jeden z týchto a ďalších dodnes stojacich svedkov dávnych čias, čo prečkali vyše sto/dvesto/tristo... rokov, si nezaslúži necitlivé osekanie a zjednodušenie svojho remeselne vytvoreného kabátu, ručne zhotovených okenných a dverných výplní. Kiež by úcta k histórii a remeslu bola v povedomí majiteľov i bez pamiatkarskych príkazov, kiež by sme k budovám pristupovali ako k sochárskym dielam.

nedeľa 13. marca 2016

Mayrau

Pod týmto názvom sa ukrýva banícky skanzen neďaleko Kladna. Baníci svoje pracovisko familiárne volali a dodnes volajú Mayrovka. Skanzen je otvorený celoročne okrem decembra, my sme tam boli vlani v polovici apríla a prehliadka nám trvala skoro dve hodiny - sprievodcu sme mali iba pre seba, keď sme skončili, prišiel autobus plný žiakov.
Pražská železiarska spoločnosť začala hĺbiť v roku 1874, baňa mala o pár rokov hĺbku 527 metrov a pomenovali ju po predsedovi správnej rady Kajetánovi Mayerovi. Ťažilo sa tu v dvoch šachtách 120 rokov, zo zeme vyšlo 34 miliónov ton uhlia. Pomohli k tomu tri ťažné stroje - dodnes zachované, dva parné (Ringhoffer 1905, Ruston 1905) a elektrický - Škoda 1932. Skanzen zriadili v roku 1994, ťažba bola ukončená 1997. 
Prehliadka sa začína výstavou hornín, uhlia, modelov ťažných veží a postupne sa prechádza jednotlivými úsekmi pracoviska baníkov až k ťažnej veži. Skvostom sú secesné strojovne s parnými strojmi. Nahliadne sa i do podzemnej šachty.
O dobách, kedy sa tvorilo, keď sa priemyselné budovy nedali za týždeň zbaliť a presunúť za výhodnejšími daňovými úľavami, keď sa čisto funkčné objekty stavali z prvotriednych a ozdobných materiálov nech ďalej rozprávajú fotografie: 





schodisko vo fabrike... koľko takých skvostov nenávratne zmizlo? 



secesná strojovňa s parným strojom typu Koeppe od firmy Ruston a dlažbou z Rakovníka




druhá secesná strojovňa s parným strojom Ringhoffer, dodnes funkčným




tretia strojovňa s elektrickým strojom Škoda

Továreň Ringhoffer Smíchov a jej smutný osud na prelome 20. a 21. storočia 
Továreň Ruston a spol. - nepoučili sme sa ani v súčasnosti z predchádzajúcich chýb
- memento ako si ceníme minulosť a nenávratnú slávu, keď tieto miesta patrili k výkvetu svetového priemyslu. Ako pohŕdame storočnou architektúrou a nedoceníme technické vymoženosti. Ako vymeníme tvorbu za spotrebu - strata jedinečných technických pamiatok kvôli obchodným centrám; ako nedokážeme začleniť ani časť historických budov a dovolíme "investorovi" kompletnú demolíciu :-(

piatok 4. marca 2016

Februárové jedlá - Food in February

Uplynulý mesiac som nachystala M. narodeninovú hostinu, o ktorej bol samostatný príspevok. Potom vo všedné dni sme jedli i opečené hrubšie rezne z krkovice, ochutené mletým čiernym korením, zmesou za´atar a sušeným zázvorom, k nim sme si opiekli cibuľu, spravila som celozrnný bulgur a rôzne listové šaláty so zálievkou vinaigrette:
 Zeleninové rizoto, základ je opražená cibuľa, stonkový zeler, mrkva a šampiňóny, k nim ryža arborio a sušená šalvia.
 Zo zemiakového cesta som spravila trošku šúľancov, guľky plnené blumami - zvyšné blumy som povarila na omáčku a ešte mi zo zbytku cesta vyšlo i pár taštičiek s povidlami. 
Gazdovi som na prelome novembra s decembrom začala chystať šípkový vitamínový elixír - šípky sa mali lúhovať vo vodke mesiac, ja som ich nechala dlhšie. Potom sa elixír scedí a pije denne po kalíšku. Najprv som cedila cez sitko, preto je v elixíre aj trošku dužiny, a zbytok som vytlačila cez gázu.
Kúsok krkovičky vcelku som piekla dochutený zázvorom, cesnakom, korením za´atar (oregano, tymián, sezam, dušovka roľná/pamětník a saturejka), koriandrom a štipkou zmesi garam masala, podliala som calvadosom - jablčnou pálenkou. K mäsu som dala do pekáča aj zemiaky a nakrájanú cibuľu.
 Drobná čierna fazuľka s ryžou, taká zjednodušená verzia kubánskej ryže moros y cristianos. S cibuľou, cesnakom, bobkovým listom, troškou vínneho octa a rímskou rascou. Na druhý deň som zvyšok ryže obohatila opečenými kúskami morčacích pŕs s kurkumou, muškátovým kvetom a koriandrom.
Chladný večer som si spríjemnila kakaom zo zvyšku čokolády, s trochou čokoládového granka a s práškovým kakaom, aby to malo grády som dala i zmes garam masala a trošku drveného kardamómu:
 Krkonošské kyselo s mrazenými lesnými hubami, ražným chlebovým kváskom a s omeletkou z jedného vajíčka. Zemiaky som si poctivo uvarila vopred v šupke, lepšie držia tvar.
 Bleskovka takmer bez varenia, chvíľku som varila čerstvé tagliatelle z Lidla, premiešala som ich s nakrájaným údeným lososom a 20% smotanou.
 Nakoniec nátierka z tvarohu s nadrobno nakrájanou šalotkou a jedným vajíčkom, len aby nabral tvaroh šmak. 

Dobrú chuť - Bon appétit!

nedeľa 28. februára 2016

Príchod jari - Spring is coming...

Minulú stredu snežilo, perina sa udržala aj nasledujúci deň a potom bola už len v tienistých kútoch. Pred snežením aj po ňom som už začala plieť záhony, burina vystrkuje rožky. Biokontajner vyvezú až začiatkom apríla, úradníci a smetiari si idú podľa svojho plánu od stola, že už tretí rok trháme burinu od konca januára, to ich netankuje.
Pred siedmimi rokmi sme prvýkrát vstúpili do záhrady. Bola zarastená suchou nekosenou trávou, niektoré byle vyššie odo mňa... Teraz to vyzerá inak, ale nerobím si ilúzie, že po pár rokoch bez starostlivosti by to vyzeralo inak.
28.2.2009
22.2.2016
Prvé roky sme vyrobili zeleninové hriadky a začali s vyslobodzovaním starých kosatcov z trávoburiny. Pridávali sme kvety a cibule, takže teraz sa je čím kochať už od konca januára, kedy začnú pučať prvé snežienky, postupne sa pridávajú ďalšie, kvitnú čemerice, violky a najnovšie i jarné cyklámeny. Stále je toho však málo :-) 
Vlani som delila snežienky, teraz máme maličké skupinky, dúfam, že sa im vyhnú nenásytné hlodavce a o rok budú pekné trsy. Posledné noci boli mrazivé, snežienky sa chúlili k zemi. Predpoveď sľubuje oteplenie, ale dážď, takže asi v najbližších dňoch výrazné rozkvitanie ďalších drobných kvietkov neočakávam.
 nesmelo sa objavujú zasadené na jeseň:
Zatiaľ kvitne veľká skupina pestrých krokusov pod lieskou, skupinky v tráve pod jabloňou a jedny žlté medzi kosatcami. Fialové majú ešte zavreté púčiky.
Šípková ruža na dvore sa za pár rokov slušne pobláznila a už tlačila do plota. Silné vetrisko galibu dokončilo, plot je hore vyhnutý od stĺpika. Nemala som na výber a musela som sa s ťažkými pákovými nožnicami pustiť do radikálneho strihania. Najprv som obstrihala prúty od plota - vyťahovať ich z ostnatého spletenca bola chuťovka, dnes som dielo dokončila zakrátením asi o tretinu. Aj tak bude M. pokračovať v reze a koreň ak vyberieme, posunieme ďalej od múrika. Narastená ruža nás trochu tienila od susedov a na jeseň zásobovala hromadou šípok, škoda by ju bolo celkom zlikvidovať.
17.2.2016
22.2.2016
28.2.2016