+/- II

Pokračujeme v tom, čo "Viděli jsme cestou" ešte v roku 2006. Oproti prvej časti je táto zbierka smutnejšia, naviac ešte preto, že ide o pamiatkovú zónu už od roka 1991! Úrad vyhlásil, zapísal do papierov a tým sa celá práca skončila. Totálne zlyhanie pamiatkového úradu, stavebného úradu a hlavne vlastníkov, či nájomcov, ktorí sa desaťročia absolútne nestarali o strechu nad vlastnou hlavou a potom už len stačí dielo dokonať vybúraním toho, čo sa dalo priebežne lacno udržiavať, výmenou za drahšie, ale celkovo lacné typové riešenia - ktoré samozrejme v pamiatkovej zóne nemajú čo robiť. Ak doteraz do tohto zabudnutého kraja, kde líšky (vlastne diviaky) dávajú dobrú noc, turista zablúdil iba omylom, ťažko ho sem niečo privábi. Architektúra zničená prvoplánovými zásahmi, banské zariadenia vybrakované, skanzen, akých v ČR funguje niekoľko, si nedokážu ani len predstaviť, gotické kostolíky zarastené a vždy zavreté - okres s 26% nezamestnanosťou. Smutný príbeh. Pamiatková zóna Sirk - Železník:
Prevádzkové budovy bývalej bane, postavené 1927 - krásne komíny, bleskozvod, vysoké špaletové okná, reliéfna fasáda, všetko prestálo rôzne modernizačné vlny, od 1929 tu bývalo kino, ktoré občasne premietalo ešte v 90. rokoch, potom odniesli historický opremietací stroj a kino skončilo - teraz ho partia mladých nadšencov znova občasne prevádzkuje.

+ 

Domček s ľadovňou na uchovávanie mäsa - predávalo sa tu ešte v 70. rokoch; krásna drevená verandička s vyrezávanými ozdobami odoláva zubu času - za remeselnú zručnosť autora +, za prekrytie spojov tenkými lištami +, za  drevenú "krajku" +; za xx-ročné zanedbávanie údržby -, za olámané chýbajúce prvky -, za prepadnutú strechu -

+/- 

2006

 stav 2015

Zrejme pôvodne vila správcu železorudného banského závodu, rozdelená na dva samostatné byty - ľavá časť v roku 2006 zachovaná v takmer pôvodnom stave (+), len so zvaleným múrikom, zato pravá časť utrpela modernizáciu v 70. či 80. rokoch - pôvodné pozdĺžne okná nahradilo jedno trojdielne panelákové, neskôr naň pribudla ešte vonkajšia roleta (-) - zo strany k záhrade zostala vila zachovaná pekne, aj s typickou drevenou verandou (z tohto pohľadu je to panelákové okno za smrečkom) (+); asi pred troma rokmi podstúpila ľavá strana modernizačnú kúru - našťastie ide o vratné zásahy, príliš tmavá a syntetická farba fasády už nenecháva nikoho na pochybách, že "toto je naše a tamto ich" (-), pokiaľ by to bola vápenná farba, výsledok by bol jemnejší. Okná sú len pretreté (+). Vzhľadom na to, že sme v pamiatkovej zóne, tak - - -!

+/-

2006

 2015

Banské sídlisko postavené začiatkom 20. storočia, dva dvojposchodové domy. Vcelku dobre sa zachovali  aj s pôvodným členením fasády (+), až na ojedinelé totálne necitlivé zásahy pri výmene okien (-).

+/-

Rarita, ktorá odoláva asi len silou vôle svojho tvorcu, s občasnou laickou konzervačnou pomocou - drevená kolkáreň z 1906. Opäť sila detailu - spoje dosák prekryté úzkymi lištami, v štíte ozdobné skladanie, gotické tvarovanie okien +++

+

2006

 2015

Veľmi smutné pohľady na budovu správy štátnych baní - pravá strana utrpela modernizačnými snahami svojich nájomcov v 70./80. rokoch - pôvodné štyri vysoké okná nahradili dvoma panelákovými (aký má zmysel vysoké a úzke okná nahradiť nízkymi a širokými?), neskôr pribudli vonkajšie rolety (ktoré zasa svetla uberajú... ). Priam trestný zásah - sme v pamiatkovej zóne, spomínate si? - podstúpila pôvodná ľavá polovica domu asi pred troma rokmi. Členenie fasády zmizlo, špaletové okná nahradili plastovými nečlenenými a kované zábradlia "ozdobili" laminátovými strieškami totálne nevhodného tvaru. - - -
Jediné, čo si zaslúži +, sú pôvodné kované zábradlia, zatiaľ ešte nevymenené vchodové kazetové dvere, posledné dve špaletové okná a tehlové stĺpy s kovanou bránou do dvora.

-

2006

 začiatok 20. storočia

 2015

Bývalý kultúrny dom so špaletovými oknami, kazetovými dverami a fasádou členenou tehličkami - móda okolo 1. svetovej vojny - už sa mu prepadla strecha, je otázkou času, kedy sa premení na kopu suti. + za jeho dochovaný vzhľad bez zmien, - za neúdržbu a schátranie.

+/-

Vrátime sa na začiatok, ďalšia z bývalých prevádzkových banských budov z roka 1927. Krásne vysoké okná z nepochopiteľných príčin vymenili za takmer polovičné nízke (-). Krásny komín, členená fasáda a vedľajšia budova v pôvodnom vzhľade +.

+/- 

+/-

Čítate časopis Chatař chalupář? Mňa vždy veľmi zaujíma stránka Viděli jsme cestou, architekt hodnotí dva domy aj s okolitou úpravou. Nadviažem na dva staré príspevky a z archívu vylovím, čo som videla cestou ja. Niektoré domy sú doslova cvaknuté cestou - za jazdy.

Začnem v hlbinách roka 2004, v Bratislave. Na rohu Panskej a Ventúrskej sa skvie Erdődyho palác, z 1770. Predstavte si, že by prešiel podobnou "kúrou" ako mnohé chalúpky a vily - všetka štuková výzdoba preč, okná zapustené ako strieľne a vymenené za plastové s nalepenými mriežkami. Našťastie je to kultúrna pamiatka a má i kultúrneho správcu.

+

 Meštiansky dom v centre Bratislavy z konca 16. storočia, prešiel viacerými prestavbami, z konca 18. storočia má barokovo-klasicistický vzhľad. Je to národná kultúrna pamiatka, reštaurácia na prízemí si požičala meno prvého známeho bratislavského mešťana Wocha, ktorý žil v 13. storočí. Biela či krémová kombinácia s tehlovou/červenou je tradičná po celé storočia v takejto alebo inverznej kombinácii. Orámovanie okien - takzvané šambrány je samozrejme okolo celého okna, dnes sa plastické šambrány nahrádzajú iba farebným odlíšením a ktovie prečo, len z troch strán. Fasáda s oknami v jednom líci vyzerá príjemne odľahčene.

+

 Mirbachov palác, barokovo-rokokový, je taktiež národná kultúrna pamiatka. Vznikol prestavbou vyhoretého mestského dvora v rokoch 1768-70. Sídli tu Galéria mesta Bratislavy a možno i preto je pekne zachovaný, tvarovaná fasáda, štukové portály aj špaletové okná s tenučkými priečkami.

+ 

 Presunieme sa na Horehronie k úplne inej architektúre - k ľudovej a z dreva. Táto opustená drevenička vytrvalo čelí zubu času. Snáď ešte stojí, medzi Červenou Skalou a Telgártom. O šindľových strechách sa píše, že majú životnosť okolo 60 rokov pri kvalitnom spracovaní, položení a údržbe. Nuž táto zrejme prekonala rekordy.

+

Drevenica tuším v Telgárte, fotená za jazdy. Opäť šindľová strecha, dve okienka v štíte - mnohé chalúpky znetvorila modernizácia 70. a 80. rokov, keď im tieto "oči" zalepili jedným veľkým oknom.

+

Odskok do Rakúska - Hainburg an der Donau. Členenie fasády je síce pekné, ale okná s nalepenými zlatými mriežkami sú zúfalo ploché, dom by oveľa príjemnejšie vyzeral s klasicky členenými, s dvoma krídlami.

-

Kdesi na úpätí Malých Karpát v úrodnom vinohradníckom kraji medzi Modrou a Smolenicami. Prvá fotka za jazdy na motorke, druhá rovnako za jazdy cestou späť. Malebné všakže, okná by síce mohli mať užšie priečky - tým pádom väčšiu plochu skiel, ale snáď ich stále nenahradili plastovými. 

+ 

2005

Zájdeme si i do Grécka, príjemný jednoduchý domček v Thessalonikách (Solúne). Žiadne oblúčiky a balustrády nepotrebuje, zdobia ho drevené okenice a zeleň.

+

 Mestské bloky domov neďaleko nábrežia, medzi bulvármi Tsimiski a Egnatia. Pripomínajú trochu Paríž, len nesmú chýbať iónske a korinthské stĺpy.

+

Arachova pod Parnassom, kameň, biele omietky, drevo, pálené škridle, tenké kovové zábradlia. V pozadí bájny Parnassos, hora Apollónova i Múz.

+

Náhľad na juh a pritom do ďalekej minulosti - antická harmonická jednoduchosť. Attalova stoa z 2. storočia pr. n.l. v samom srdci Athén, z pentelského mramoru, spodnú kolonádu tvoria dórske stĺpy a hornú iónske. Opravená v roku 1950 z financií Rockefellerovcov.

+

2006

Opäť Bratislava, z podhradských kolónií po 2. svetovej vojne a nástupe komunizmu zostalo iba torzo. Zo židovskej štvrte Zuckermandel zostalo iba zopár kúrií a kostolík, všetko ostatné zbúrali v 60. a 70. rokoch. Rokokový dom Cechu rybárov a lodníkov z rokov 1759-64 je národná kultúrna pamiatka.

+

 Oproti našikmo je Kamperova kúria, renesančná stavba zo začiatku 17. storočia na mieste starších objektov. Obnovou prešla začiatkom 90. rokov, sídli tu Archeologické múzeum. Takto jednoducho a pritom pôsobivo vyzeralo upravené nádvorie v roku 2006 - kamenné či štukové portály a šambrány, drevené okná i dvere, hladká vápenná omietka a jemné kované zábradlie.

+

 Zuckermandel - Žižkova ulica bola prakticky až na pár kúrií zrovnaná so zemou na prelome 60. a 70. rokov. Bezhlavé búranie prežili Brämmerova kúria a Suňalova (Sunyalova). Brämmerova má dva oblé rizality, je renesančná z prelomu 16. a 17. storočia na starších základoch. Upravená bola v 17. a v 19. storočí, je to národná kultúrna pamiatka, sídlo Múzea kultúry Maďarov na Slovensku.
Zelená budova je Suňalova kúria, vznikla prestavbou prízemného stredovekého domu v 15. a 17. storočí, v 18. ju barokovo upravili, v 19. storočí dostala empírový kabát a druhé poschodie. Je tiež národná kultúrna pamiatka, sídlo Múzea kultúry karpatských Nemcov.

+

 Secesná budova Filozofickej fakulty UK na brehu Dunaja postavená 1911-13 ako sídlo vojenského veliteľstva podľa plánov viedenského vojenského architekta Rittnera. Po prvej svetovej vojne tu sídlilo Ministerstvo pre správu Slovenska, v ťažkom roku 1939 Ministerstvo vnútra a predsedníctvo vlády, cez vojnu ju poškodilo bombardovanie. V roku 1958 sem presídlila Filozofická fakulta UK, moja alma mater.

+

Ani jeden z týchto a ďalších dodnes stojacich svedkov dávnych čias, čo prečkali vyše sto/dvesto/tristo... rokov, si nezaslúži necitlivé osekanie a zjednodušenie svojho remeselne vytvoreného kabátu, ručne zhotovených okenných a dverných výplní. Kiež by úcta k histórii a remeslu bola v povedomí majiteľov i bez pamiatkarskych príkazov, kiež by sme k budovám pristupovali ako k sochárskym dielam.

Mayrau

Pod týmto názvom sa ukrýva banícky skanzen neďaleko Kladna. Baníci svoje pracovisko familiárne volali a dodnes volajú Mayrovka. Skanzen je otvorený celoročne okrem decembra, my sme tam boli vlani v polovici apríla a prehliadka nám trvala skoro dve hodiny - sprievodcu sme mali iba pre seba, keď sme skončili, prišiel autobus plný žiakov.

Pražská železiarska spoločnosť začala hĺbiť v roku 1874, baňa mala o pár rokov hĺbku 527 metrov a pomenovali ju po predsedovi správnej rady Kajetánovi Mayerovi. Ťažilo sa tu v dvoch šachtách 120 rokov, zo zeme vyšlo 34 miliónov ton uhlia. Pomohli k tomu tri ťažné stroje - dodnes zachované, dva parné (Ringhoffer 1905, Ruston 1905) a elektrický - Škoda 1932. Skanzen zriadili v roku 1994, ťažba bola ukončená 1997. 

Prehliadka sa začína výstavou hornín, uhlia, modelov ťažných veží a postupne sa prechádza jednotlivými úsekmi pracoviska baníkov až k ťažnej veži. Skvostom sú secesné strojovne s parnými strojmi. Nahliadne sa i do podzemnej šachty.

O dobách, kedy sa tvorilo, keď sa priemyselné budovy nedali za týždeň zbaliť a presunúť za výhodnejšími daňovými úľavami, keď sa čisto funkčné objekty stavali z prvotriednych a ozdobných materiálov nech ďalej rozprávajú fotografie: 

schodisko vo fabrike... koľko takých skvostov nenávratne zmizlo? 

secesná strojovňa s parným strojom typu Koeppe od firmy Ruston a dlažbou z Rakovníka

druhá secesná strojovňa s parným strojom Ringhoffer, dodnes funkčným

tretia strojovňa s elektrickým strojom Škoda

Skanzen Mayrau

Továreň Ringhoffer Smíchov a jej smutný osud na prelome 20. a 21. storočia 

Továreň Ruston a spol. - nepoučili sme sa ani v súčasnosti z predchádzajúcich chýb

- memento ako si ceníme minulosť a nenávratnú slávu, keď tieto miesta patrili k výkvetu svetového priemyslu. Ako pohŕdame storočnou architektúrou a nedoceníme technické vymoženosti. Ako vymeníme tvorbu za spotrebu - strata jedinečných technických pamiatok kvôli obchodným centrám; ako nedokážeme začleniť ani časť historických budov a dovolíme "investorovi" kompletnú demolíciu :-(