Mačky nám spestrili koniec zimy a začiatok jari. Najprv došla ruja na malú Liši - našťastie som ju stále držala doma, ešte nebola von odkedy je u nás. V polovici februára, asi v jej trištvrte roku, išla na kastráciu. Bola som zvedavá, ako zvládne obväz a čo vymyslí s ranou - je to malá netýkavka, nechá sa len hladkať a škrabkať, čokoľvek iné je len pre odvážnych a vyznavačov adrenalínových zážitkov :-) Kocúr si už prežil všeličo, aj bitky, takže on všetky ozdravné úkony prijíma potichu a drží.
ešte nevedia, čo sa na nich chystá
Po narkóze sa namiesto spania chcela niekam motať, mala som ju v lone, vo vankúši dlho nevydržala. Najviac bola mimo z obväzu, neskôr večer si zaliezla do svojho nočného domčeka a driemala. Zle jej nebolo, podarilo sa mi udržať ju pred operáciou bez kŕmenia.
Na druhý deň už bola samozrejme vyzlečená z obväzu, mala ho len ako gaťky. Pokusy natiahnuť jej ho aj cez predné labky boli márne, okamžite sa z toho vyvliekla. Rane sa moc nevenovala, najviac jej prekážal ten obväz - večer po operácii už ho nemala vôbec. Bola som rada, že si ranu takmer nelíže. Len jeden steh si sama vyoperovala :-) Zahojilo sa jej to veľmi rýchlo, ani o tom nevedela.
Po mesiaci došiel rad na Kocúra. Mal v ľavom uchu polyp, zrejme z dlhotrvajúcich zápalov, ktoré nik neliečil, keďže sa onňho nikto nestaral a motal sa po dvoroch a záhradách. My sme si už s jeho ušami užili cez dva roky, kolotoč výterov, kvapiek, výplachov... práve kvôli nim sa bojí zverolekára. Očkovanie si ani nevšimne, ale nech mu hlavne nikto nič neleje do ucha.
Doktor nakoniec navrhol, že jediná možnosť liečby je operácia polypu, vrátane histologického rozboru. Bola to piplačka, rezanie na hlave, našťastie sa Kocúr pekne prebral. Lenže mal nasadený plastový golier, aby si otvorenú ranu neškriabal. Tiež ako i malú som ho mala na sebe, kým bol ešte oťapený. Nielen, že sa motal z narkózy, ale kvôli veľkému golieru narážal do nábytku, do zárubní a zachytil sa o prah. Zobrala som ho na druhý deň na čistenie i mazanie rany a poprosila som o vystrihnutie priehlbiny aspoň pod bradou, aby sa dostal do misky. Prvé dve noci spal sám na malej chodbičke, aby nikam nevyliezal a nezoskakoval.
Samozrejme s golierom a otvorenou ranou nemohol chodiť von, to ho najviac trápilo. Postupne som mu golier skracovala, aby s ním dokázal pekne chodiť a kŕmiť sa. Malá naňho prvé dni vrčala, bola nervózna ako sa nemotorne pohybuje. Potom si zvykli obaja, skracovanie pomohlo, mačky sa upokojili. Len Kocúr stále túžil behať von. Z histológie vyšlo, že polyp bol mierne malígny. Hádam mu znova nenarastie.
Pokusy nechať ho aspoň okamih bez goliera nedopadli slávne, za chvíľu sa v rámci očisty poškriabal a hneď sa mu rinula krv. Po operácii vraveli, že cez dva týždne ho musí nosiť, ale než mu trochu okolo narástla srsť a než sa okolo rany - ktorá sa síce pekne hojila, ale pomaly, keďže bola otvorená - nazbieralo tkanivo, prešla oveľa dlhšia doba. Vyše štyroch týždňov bol zavretý doma, potom som ho pustila von i s golierom a vrátil sa bez neho s krvavou jazvou. Golier zostal zavesený na baze, ešte že sa neobesil... Potom som ho brala von len s postrojom na vodítku.
chvíľka bez goliera, zvukovod má odhalený
ešte stále vyzerá ako Jana Eyrová
Milovník slobody bol doma dlhých a nekonečných desať týždňov. A to sa mu rana pekne hojila, žiadne komplikácie okrem občasného škriabanca neboli. Na veterine už som legenda, ale mám pocit zodpovednosti za toho tvora, ktorý toľko prežil a vytrpel... Nielen za túto operáciu ex-túlavej mačky mi doktor povedal: "A vy taky půjdete do kočičího nebe, bez vás už by tady nebyl." Dúfam, že bude s nami ešte dlho, a že už bude chvíľa bez tých stresujúcich a nákladných vyšetrení.
konečne vonku
Vypustili sme ho von bez goliera v slnečnú nedeľu, 69. deň od operácie. Pochodil dvor a záhradu, všetko preskúmal, preliezol asi na hodinu k susedom a potom spokojne polihoval. Spodok ranky mal ešte trošku od krvi, ale už sa mu nerinula. Odvtedy, za tri týždne, sa stihol párkrát pobiť s cudzím kocúrom, čo sa mu votrel do revíru kvôli susedovie mačke v ruji. Pochrchlával a sípal, asi to bola alergia, liek zabral. No a prišiel o ďalší špičák, už má len dva horné. Je to dobrodruh a rozhodne sa s ním nenudíme.
