pondelok 25. júla 2016

Podlaha - Wooden floor

Ako dlho môže asi trvať repasovanie starej drevenej podlahy? So šťastím tak víkend? Človek nabehne do požičovne náradia, zloží zálohu a odváža si domov brúsku, pobehá ňou podlahu 2-3x rôzne hrubými šmirgľami, povysáva, nalakuje či napustí olejom, na druhý alebo tretí deň prípadne natrie druhú vrstvu a po štyroch dňoch má hotovo. S maľovaním nech týždeň.
A u nás? Sfúkli sme to za 24 (dvadsaťštyri) týždňov a tri dni! Od vysťahovania a nasťahovania nábytku  171 dní... Celá akcia sa dostala do inej dimenzie - stolár, ktorý nám vlani vyrobil okná, nás strašil, že pri brúsení sa im môže prepadnúť brúska, že dosky pri obvodovej stene budú od kameňov navlhnuté a prehnité. Že máme dosky odstrániť a prebrúsia si ich v dielni. Keď už máme dať dosky preč, je logické skontrolovať klenbu, či je v poriadku alebo sú v nej praskliny. O toto veľdielo sa podelili štyri firmy - klenbári, naši dvorní remeselníci-murári, stolári a s nimi spolupracujúci brúsiči.
 obývačka po predchádzajúcich majiteľoch v deň sťahovania (XII 2008)

 naskladaný nábytok presúvame a M. postupne odrezáva plošný koberec aj igelity a papiere pod ním (XII 2008)


povydúvané dosky natreté staroružovým emailom (VII 2015)

 vlani koncom prázdnin gazda sondoval, ako pôjde náter dole - ťažko, aj pomocou teplovzdušnej pištole a brúsky

 tento kúsok trvalo očistiť asi štyri hodiny

Nábytok sme vypratali neskoro večer 4. februára. Keď stolári páčili prastaré dosky, nebolo nám do smiechu. Zničili len tú prvú, ostatné vydržali a na prvý pohľad ani nevyzerali tak zle - keďže to nebolo na prízemí a dosky boli až na nejaké ojedinelé havárie v suchu. Pod doskami bol násyp z presušenej hliny s plevami, malými kameňmi a úlomkami tehál. Ktovie, koľko desiatok rokov tam násyp aj dosky nerušene ležali.
 vybraté dosky, pod nimi hlinený násyp

 oddýchli sme si, že neboli veľmi zničené - vlhkosťou, drevokazným hmyzom, ani stolármi

Nastúpili klenbári. Už sme mali v dome stavebný prach z tehál, z kameňov, z osekanej malty, z miešania omietky. Teraz pribudol superjemný prach z vyše storočie presušenej hliny, keď odstraňovali násyp z klenby. Za dva dni klenbu vyčistili, objavili sa spevňovacie rebrá aj zaplátaný dymníkový otvor (spodná miestnosť slúžila ako čierna kuchyňa a týmto otvorom odchádzal dym z otvoreného ohniska na povalu, v tom čase namiesto poschodia bola povala) z prelomu 18. a 19. storočia. Podľa stavebno-historického prieskumu k zrušeniu tohto otvoru a prechodu na komíny došlo niekedy po polovici 19. storočia. Takže je dosť možné, že podlaha má do 170 rokov, samotná valená klenba je staršia.
 odstraňovanie hlineného násypu 

 na druhý deň už odhalená klenba, vpravo dole bol dymníkový otvor

 pohľad od gauča

Klenbu bez násypu ešte prečistili vysokotlakým čističom, ani tak sa z nej nič neuvoľnilo. Dávni majstri odviedli perfektnú prácu. Použili dlhé a úzke klenbové tehly. Obvodové múry domu sú z kameňov spájaných hlinou, pravá priečka je z nepálených tehál (sú pevné skoro ako kameň) a ľavá nosná hrubá priečka je z kameňa a tehly sú len pri dymníku. Predná stena na prízemí je z nepálených tehál.  Pozeráme sa na dielo staviteľov asi zo 17. storočia... Vyčistenú klenbu borci opäť spevnili maltou - zdôraznila som, že musí byť vápenná a cementom len pocukrovaná, ak vôbec. Často sa klenby "opravujú" betónovou škrupinou, ale takú klenbu už nikto bez poškodenia neodkryje. 
 umytá klenba 

Aj keď bola klenba neporušená a bez trhlín, pre istotu sme dali do oporných stien v spodnej miestnosti tiahla. Počas celej akcie bola klenba podopretá kovovými stojkami a kari sieťami. Skoro tri týždne malta presychala. V miestnosti bez kúrenia, v ostatných bola tiež dosť kosa, lebo termostat je iba v tej rozobratej miestnosti. Ešte aj Angličanom by u nás bola zima :-)
 stojkový les 


spevnenie vápennou maltou, ako kedysi

Potom nabehla miestna firma spraviť nový násyp. Rozhodli sme sa pre keramzit - je ľahký, nenasiakavý, izoluje tepelne aj zvukovo, nedržia sa v ňom škodce a navyše sa v prípade potreby bude dať ľahko odstrániť. Kombinovali sme sypaný keramzit s keramzitovou maltou - opäť som zakázala namiešať ľahčený betón a malta je hlavne vápenno-piesková. Zatvrdnutý materiál sa dá vyškriabať ostrejším predmetom. Pôvodné trámy roštu sú usadené v malte, zbytok plochy najprv vysypali sypkým keramzitom a až naň dali keramzitovú maltu. Navrch sme ešte dali vrstvu sypaného, aby lepšie tlmil pohyby. Keby sme dali len betón alebo ľahčený betón bez sypkých vrstiev, viac by sa šíril hluk a vibrácie. Sypaný keramzit sa dáva pod ľahčené dosky, na ktoré sa finálna podlaha lepí. My máme pribíjanú podlahu a tak to malo zostať.
 nový násyp z keramzitu

 kombinovaný sypaný s maltovým

 pôvodné trámy roštu, majú asi 150 rokov, možno aj o niekoľko desiatok viac - môžu to byť druhotne použité trámy z pôvodného krovu

Po ďalšom týždni, už mesiac od začatia prác, nastala znova technologická prestávka - aby všetko pekne vyschlo. V miestnosti, kde bolo 9-11 stupňov to teda chvíľu trvalo... 
Nahrubo očistené dosky sa vrátili domov až začiatkom mája, tri mesiace od vypuknutia akcie. Týždeň sa aklimatizovali, než ich zasa pribili. Sú o trochu užšie, než boli pôvodne - stolári im zrazili hrany, aby sa dali pribiť k sebe úplne natesno. V starej skladbe boli niekde aj polcentimetrové medzery. I tak sú však dostatočne široké, aby si zachovali svoj starobylý dojem. Zohnať dnes také široké dosky je skoro nemožné. Prvú z kraja zničili už pri páčení a druhá bola mierne prežratá, preto nám ju zasa zobrali a poškodenú časť odrezali. Nové dosky na doplnenie doviezli po pár dňoch.

dosky zasa doma, nahrubo očistené od staroružovej

 položené, pôvodne boli až pod omietkou ako stavebný prvok - teraz sú prirezané

 doplnené chýbajúce zničené časti

Dva a pol týždňa sme čakali na brúsičov. Obdivujem všetkých, čo si požičajú brúsku a zbrúsia podlahu sami. My dvaja by sme 80-kilovú brúsku ani nevyniesli hore schodmi. Ukázalo sa, že by sme aj tak nepochodili. Nabehli brúsiči s najlepšou brúskou na svete, že má vraj najdokonalejší brus. Povedal to chlapík, pre ktorého je 15-ročná podlaha stará. Naša desaťkrát staršia ich vyučila. Brúsili ledva polhodinku, hnedá fermežová farba sa len zohriala a šmirgeľ zalepila. Stolár priviezol starú pásovú brúsku, tá sa zlepšila o 100 % oproti supermodernej, ale aj tak bola na storočnú farbu krátka.  Debata, že treba objednať najhrubší šmirgeľ, ktorý ale môže potrhať drevo, ma teda nijako nepovzbudila. Hrubý šmirgeľ nikde nemali, opäť sme čakali. Po dvoch týždňoch druhý pokus s brúsením. Stará valcová brúska a najhrubší papier, č. 16. Taký hádam ešte nikto nikdy nikde nepoužil. Ale ten si s hnedou fermežou poradil. Papier pôsobil ako rašpľa. Postupne sa dostali až k svojej 40, ktorou obvykle začínajú hrubé brúsenie. U nás už to vyzeralo ako hotová podlaha aj po štyridsiatke... Napokon došla na rad aj najlepšia brúska na svete, už bola hrdinka na očistenej podlahe. 
 prvé brúsenie... ťažký neúspech

 druhé brúsenie s rašpľovým papierom


dohladka vybrúsená podlaha

Na druhý deň konečne finálna úprava - napúšťanie tvrdým voskovým olejom. Zvolili sme si tónovaný teak, aby podlaha po čase nežltla. S prestávkami na vyschnutie sme ďalej natierali nové dosky, aby sa odtieňom priblížili k starým. Po týždni dostala celá podlaha druhý náter, prvý sa do desaťročia presušených dosiek celkom vsiakol. Blížil sa piaty mesiac od začiatku tejto akcie, keď sme mali konečne i lišty a tretí náter. 
 po prvom nátere tvrdým voskovým olejom

 druhý náter, rozdiel medzi starými borovicovými a novými smrekovými doskami je minimálny

 okrajové lišty a tretí náter

Do slávnostného ukončenia však zostávali ešte týždne, lebo sme maľovali - po všetkom tom stavebnom, hlinenom aj drevnom prachu už to bolo nevyhnutné. O maľovaní napíšem nabudúce.
Po škriabaní a maľovaní som sa rozhodla ešte pre jeden náter, lebo chlapíkovi vystrekla montážna pena - síce ju hneď riedidlom zotrel, ale bolo to dosť vidno. To je osud, tento dom nechce a nemá rád novodobé urýchľovače poctivej roboty. Pena vystrekla vlani murárovi aj pri zaprávaní nových okien :-(
Takže v piatok som celú podlahu jemne ručne prebrúsila a napustila ju štvrtýkrát. Včera sme po nekonečných šiestich mesiacoch opäť nanosili nábytok naspäť do izby a mohla som odlepiť dvoje dvere. 
 po polroku hotovo, štyri nátery

 24.7. - ani sme už tomu neverili...

 4.10.2015/25.7.2016

Máme originál podlahu, s pôvodnými chodbičkami od hmyzu (dávno neaktívny), sukmi a nie celkom rovnú ako zrkadlo. Za novú by sme dali možno menej, možno viac, práca by bola určite hotová rýchlejšie, ale dojem by bol iný. Laminát neprichádza do úvahy, je to chabá napodobenina. Navyše máme akýsi záväzok nevoliť najlacnejšie a najrýchlejšie riešenia. Síce tu nebolo žiadne panské sídlo, býval tu v 17. a 18. storočí mlynár, neskôr obchodníci, varilo sa tu pivo, začiatkom 20. storočia bol vlastníkom bohatší roľník. Múry aj klenba sú z kameňov a pekných tehál, dvere aj okenice kazetové, okná s jemnými tvarovanými profilmi, podlaha z borovice a rôzne dĺžky miestnosti sú všetky tvorené jednou doskou, žiadne dokladanie sa nekonalo. Škáry boli len pozdĺžne, priečne nikde vďaka dĺžke. Síce to boli "len" fošne bez polodrážky, či pera a drážky, ale práve vďaka tomu sa podlaha dala odstrániť bez veľkého poškodenia - pero sa pri páčení ulomí a drážka vyštiepi. Keď mohli naši predchodcovia zvelebovať sídlo a nevolili to najjednoduchšie, môžme sa o taký prístup pokúsiť aj my dnes.
Sme presvedčení, že robíme to najlepšie, čo môžme - aj keď to ide tak pomaly, takýmto tempom opravíme celý dom za dvadsať rokov... Ale keď chlapík zo stolárskej firmy, ktorý sám na tom pracoval, na položenú, obrúsenú a napustenú podlahu neveriacky pozerá, či je to tá istá, ktorú doviezli ako "dřevo na zátop", to poteší.
Vedľa v spálni je tiež takáto podlaha, len bez staroružového emailu. Škáry nie sú až také výrazné, teda stále nevieme, aký postup zvolíme, keď na ňu príde rad. Či takto komplexne s kontrolou klenby a výmenou hlineného násypu, alebo necháme podlahu na mieste prebrúsiť a doplniť škáry.

nedeľa 17. júla 2016

+/- V

Pozrime sa na zaujímavé domy, ktoré som fotila ešte v roku 2007. Začneme pozitívne, chalúpkam v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline niet čo vyčítať. Je to výborná inšpirácia pri chalupárčení a opravách.
Dve okienka v štíte (koľko takýchto typov domčekov prišlo o svoje oči, modernizácia im priniesla jedno veľké okno?), šindľové drevené strechy bez plechu, predzáhradky oplotené drevenými kôlmi. Jednoznačne +++
 Múzeum liptovskej dediny Pribylina. Drevenica z roka 1836
+
 Stále Pribylina, hostinec pre furmanov s krásnou drevenou pavlačou a holubníkom.
+
 Liptovský Hrádok. Šambrány s drevenými oknami, pekná inšpirácia.
+
Krásna Hôrka - kamenné parapety, veľmi jednoduché zdobenie stĺpov a kovaný plôtik. K tomu "mäkká" omietka prirodzene kopírujúca nerovnosti kamenného muriva. Čisté a pritom pôsobivé.
+ 
 Revúca. Obnova tohto domu sa veľmi nevydarila - orámovanie okien iba z troch strán, v súčasnosti je to ktovie prečo veľmi obľúbený prvok. Rám sa vznáša "v lufte". Nehovoriac o tvare okien, pôvodne boli úzke a vysoké. Vyzerá ako novostavba, dom úplne stratil svoj historický ráz.
-
 Revúcky mestský úrad zo začiatku 19. storočia obišiel lepšie. Okná majú tradičný rozmer i otváranie, plastické rámovanie zo všetkých štyroch strán, aj naspodku.
+ 
Tento kedysi výstavný dom trpí zanedbaním údržby a necitlivou výmenou drevených okien aj vchodových dverí za plastové.
+ za dochované prvky, - za prístup k obnove 
 Turčok, stará gemerská banícka obec s množstvom chalúp z nepálených tehál. Ľudia v chudobnej doline nemajú veľmi peniaze na obnovu, preto sa zachovalo dosť  storočných drevených veránd, okien s vyrezávanou profiláciou, vápenných omietok s ozdobami...
+
 Škoda len tých drôtených plotov, drevené s kamennými podmurovkami by sa k chalúpkam viac hodili.
+
Smutný pohľad na dom pri Jelšave. Zanedbanie drobných porúch v strešnej krytine prerastie po rokoch do úplnej devastácie. Drevená vyrezávaná verandička i zábradlie si tiež nezaslúžili takýto osud a zánik.
-

pondelok 11. júla 2016

Júnové jedlá - Food in June

Jún som začala exoticky, indickým jedlom murgh makhaní, známejším pod anglickým názvom Butter Chicken. Mali sme sedliacke kurča zo statku, cez noc sa vykostené kúsky marinovali v koreninách s jogurtom, potom som ich opiekla a varila korenistú omáčku - recept. Aj keď mi chýbala mandľová pasta, podarilo sa skvelo - M. obchádzal okolo a meditoval, čo bude, že to vonia presne ako Butter Chicken, čo mali v Arábii. 
 Superjednoduchá a rýchla polievka - jeden či dva zemiaky, rozmixovaná, pridala som mrazenú kukuricu - stačí len prehriať. Dochutila som cesnakom a mletým korením.
 Grilovaný filet z halibuta potretý zmesou v mažiari podrvených čerstvých byliniek (estragón, tymian, saturejka, yzop), pražma kráľovská plnená rovnakou zmesou byliniek a k rybám sme mali bagetu potretú olivovým olejom s cesnakom: 
 Pšenično-špaldové palacinky dochutené škoricou, koriandrom a kardamómom, pečené na prepustenom masle a potreté višňovým džemom zmiešaným s rozmixovanými jahodami. 
 Biela a zelená špargľa povarená al dente, s pošírovaným vajíčkom a sušenou španielskou šunkou jamón serrano:
 Polievka s jačmennými krúpami a fazuľkou mungo, dochutená cesnakom, rascou a sušenou šalviou aj saturejkou. 
 Plnenú papriku som vylepšila už predchádzajúce roky, najprv som papriku vymenila za kapiu a miesto varenia som ju piekla v rúre, vlani sme recept ešte povýšili grilovaním namiesto pečenia. Len omáčku povarím, dochutená je škoricou, koriandrom a bobkovým listom, nechala som v nej povariť aj štipľavú papričku, omáčka dostáva pravý balkánsko-blízkovýchodný šmak. 
 Čerstvé pappardelle so zelenou špargľou a smotanou, veľmi rýchle jedlo.  
 Zemiaková polievka s čerstvým cesnakom, bleskovka: 
 Sedliacke kurča zo statku, M. ho vykostil a mali sme lahodnú roládu. Plnka je žemľová s bylinkami (petržlenová vňať, estragón, tymian, saturejka), troškou cesnaku, s čerstvo mletým korením a muškátovým orieškom. 

Bon appétit - Dobrú chuť!

streda 6. júla 2016

Západ slnka z Řípu - Sunset from Říp Mountain

Včera sme sa podvečer vybrali na Říp - na motorke sme sa doviezli do obce Rovné a odtiaľ nás čakalo 1,7 kilometra na vrchol. Plánovač trasy na mapy.cz to zrátal na trištvrte hodinu, čoskoro sme pochopili prečo. Najprv nás asfaltka viedla lipovou alejou, 830 metrov s prevýšením 48 m. Chuťovka začala vstupom do lesa - na vrchol k rotunde je to ďalších 850 metrov s prevýšením 138 metrov. Celkové prevýšenie 187 metrov, nohy aj pľúca dostali zabrať. Už aktívne nešportujeme, ale popasovali sme sa, pod rotundou sme boli tesne pod polhodinu. Nič iné nám nezostávalo, keď sme chceli stihnúť západ slnka :-)
 polhodina na vrchol k rotunde spomínanej už v roku 1126

Pri rotunde sme sa trochu vydýchali a pokračovali sme na Roudnickú vyhliadku (už skoro 140 rokov je hora zalesnená, pôvodná sucho- a teplomilná kvetena sa udržala len na troch holých vyhliadkach na samom kraji kopca). Viditeľnosť bola veľmi dobrá, oddýchli sme si a kochali sa pohľadom na zrúcaninu Hazmburku, vzdušnou čiarou asi 18 km vzdialenú a na panorámu Českého Středohoří. 
 takto vyzerala celá hora, než ju v poslednej tretine 19. storočia zalesnili

 teplomilná kvetena,  európsky významná lokalita suchých trávnikov

 pohľad na 18 km vzdialený Hazmburk a Klapý


Mostecká pánev, České Středohoří a Dolnooharská tabule 

 západ slnka za Českým Středohořím

 České Středohoří, v pozadí Krušné hory