Na predchádzajúce príspevky nadviažem posledným výletom. Do Plasov sme sa vydali kvôli známemu barokovému kláštoru, ale objavili sme tam čosi ešte zaujímavejšie, opravený bývalý pivovar a v ňom expozíciu Národného technického múzea - Centrum staviteľského dedičstva. Zhodou okolností nasledujúci víkend bola púť a v kláštornom hospodárskom dvore bol Deň stavebných remesiel a sprístupnená výstava stavebno-historického prieskumu tohto objektu. Takže sme sa aj ďalšiu sobotu prechádzali v Plasoch.
Centrum staviteľského dedičstva má motto "Kdo zná, neničí" - Národní technické muzeum otevírá Centrum stavitelského dědictví Plasy
s cílem vést k úctě ke stavebnímu dědictví, zprostředkovávat hlubší
porozumění stavební historii, předávat tradiční dovednosti a přinášet
inspiraci a potěšení.
O samotnom Centre napíšem neskôr, teraz ponúkam fotografie z Dňa stavebných remesiel. Kiež by takýchto expozícií bolo viac, aby sa táto ušľachtilá myšlienka záchrany a obnovy viac rozšírila. Bežného majiteľa starého domu oslovujú časopisy a články nútiace okopávať, premurovať, zatepľovať, utesňovať, modernizovať. V našich krajoch nemáme tú úctu k práci predkov a povedomie o historickej či kultúrnej hodnote nehnuteľností, ani ich vybavenia, tak ako to vidíme napr. u Angličanov, Francúzov či Talianov. Možno sa na nás nezmazateľne podpísala agitka o zlej buržoázii, nedokážeme nadviazať ani na noblesu prvej republiky. Zo stránok a obrazoviek sa na nás hrnú napodobeniny v rustikálnom či vintage štýle, umelé patiny, dekory... namiesto poctivých originálov, drevených, mosadzných či porcelánových. Najlepšou podporou k oprave sú však informácie a cena. Keby bola znížená daň pri oprave nehnuteľností v pamiatkových zónach a rezerváciách, možno by sa našlo viac takých "bláznov". Ostatne, je samozrejme neporovnateľne lacnejšie pravidelne udržiavať, než sa nestarať a potom každých 20-30 rokov nákladne všetko prerábať s novým materiálom; nedošlo by tak ani na tie lacné napodobeniny. Ani toto jednoduché pravidlo nemáme v sebe zakorenené.
O samotnom Centre napíšem neskôr, teraz ponúkam fotografie z Dňa stavebných remesiel. Kiež by takýchto expozícií bolo viac, aby sa táto ušľachtilá myšlienka záchrany a obnovy viac rozšírila. Bežného majiteľa starého domu oslovujú časopisy a články nútiace okopávať, premurovať, zatepľovať, utesňovať, modernizovať. V našich krajoch nemáme tú úctu k práci predkov a povedomie o historickej či kultúrnej hodnote nehnuteľností, ani ich vybavenia, tak ako to vidíme napr. u Angličanov, Francúzov či Talianov. Možno sa na nás nezmazateľne podpísala agitka o zlej buržoázii, nedokážeme nadviazať ani na noblesu prvej republiky. Zo stránok a obrazoviek sa na nás hrnú napodobeniny v rustikálnom či vintage štýle, umelé patiny, dekory... namiesto poctivých originálov, drevených, mosadzných či porcelánových. Najlepšou podporou k oprave sú však informácie a cena. Keby bola znížená daň pri oprave nehnuteľností v pamiatkových zónach a rezerváciách, možno by sa našlo viac takých "bláznov". Ostatne, je samozrejme neporovnateľne lacnejšie pravidelne udržiavať, než sa nestarať a potom každých 20-30 rokov nákladne všetko prerábať s novým materiálom; nedošlo by tak ani na tie lacné napodobeniny. Ani toto jednoduché pravidlo nemáme v sebe zakorenené.
Takže trochu inšpirácie z hospodárskeho dvora, exteriéry:
pohľad od bývalého pivovaru
Santiniho sála, dolná - obytná - budova dvora
vchodové dvere, na ktorých je pekne vidno, ako sa rokmi posunulo vnímanie historickej hodnoty - treba zachovať čo najviac autentického, dopĺňajú sa iba úplne zničené prvky, tu je to spodná okopávacia lišta a spodná časť profilu kazety - nič netreba vyrovnávať tmelom ani zdĺhavo brúsiť do roviny
stred dvora tvoria maštale, stajne a dielne, nad nimi je horná časť dvora s kôlňami na vozy
spodná a stredná časť dvora
V interiéri Santiniho sály boli v ten deň informačné panely o stavebno-historickom prieskume všeobecne, o jeho význame a potom konkrétne čo vydal o tejto stavbe - popis na paneloch s označením na stenách.
všeobecne o stavebno-historickom prieskume a o stavbe ako dôležitom svedkovi minulosti
konkrétny príklad prestavby v rôznych dobách: zriadenie čiernej kuchyne
veľká chodba - hlavný komunikačný priestor; najviac ma pochopiteľne oslovili vrstvy malieb, keďže sme teraz nedávno podobnú vec riešili
keby naši predkovia zakaždým zhodili všetky omietky, nikdy by sme sa nedozvedeli, ako vôbec vyzerali interiéry - a k tomu sa vzťahuje aj nasledujúca miestnosť...
keby naši predkovia zakaždým zhodili všetky omietky, nikdy by sme sa nedozvedeli, ako vôbec vyzerali interiéry - a k tomu sa vzťahuje aj nasledujúca miestnosť...
jedna z komôr (izieb), barokový dverný otvor dodatočne vylámali do gotického muriva
trochu z vývoja stavebno-historických prieskumov, ako sa menil prístup k starším stavbám, od kompletných modernizačných prestavieb cez očisťujúci návrat k najstaršiemu stavu až po dnešný prístup, keď sa cení každá stavebná etapa (okrem socialistických zásahov)
krásna priestranná miestnosť - ratejna, slúžila hlavne ako jedáleň
Prehliadku sme zakončili na nádvoriach sledovaním remeselníkov - kováča, tehliarov, povrazníka, pokrývačov, vitrážnika, štukatéra, tesárov a zlievačov. Najbližší nám boli tehliari vyrábajúci tehlovú dlažbu, keďže M. dedko mal pred vojnou tehelňu a tehlová podlaha by sa nám hodila, takisto štukatér by sa u nás pár dní zabavil a samozrejme tesári, ktorí ručne opracovávali trámy.
ručne robená tehlová dlažba, tzv. půdovky
štukatérovo dielo, nie polystyrénový výlisok z hobbymarketu
Hospodársky dvor s expozíciou o stavebných etapách sme si pozerali dve hodiny. Kto ale nemá k tomu žiaden vzťah, prebehol by to aj za štvrťhodinu. Myslím, že podobné ukážky by mohli byť aj v iných historických objektoch, aby sa tento prístup dostal k viacerým. Keď som sama pátrala, či v pamiatkovej zóne treba k rekonštrukcii doložiť stavebno-historický prieskum, na nejakej stránke o opravách pamiatok mi vyšlo, že áno. Ale na stavebnom úrade mi povedali, že to nikto nechcel, ani pamiatkari. Ja som však tvor zvedavý a história nášho domu ma zaujímala, preto som vlani na stránke propamatky.info našla sekciu o stavebno-historických prieskumoch a oslovila som inžiniera architekta; kam inam by som mierila, než práve k pánu profesorovi, autorovi skrípt a znalcovi ľudovej architektúry :-) Jeho návšteva bola veľmi podnetná, hneď na prvý pohľad určil pôvodný vstup pred dobudovaním hospodárskeho krídla a neomylne trafil aj čiernu kuchyňu a ukrytú tehlovú dlažbu pod doskami.































































