Pátek - Pátek Château

Koncom júla sme si spravili malý výlet k zvláštnemu zámočku. Je to kultúrna pamiatka, otvorená iba cez prázdniny. V dedine Pátek, ktorá patrí pod Peruc, žije ani nie dvesto ľudí. Zámoček je obklopený hospodárskymi budovami a vyzerá zvláštne... Dnes je všadeprítomná ospalá atmosféra provinčnej dedinky, miesto, kde riadne zahlodal zub času a pomaly líšky dávajú dobrú noc. 

Strahovskí premonštráti tu v 14. storočí mali tvrdzu, počas husitských vojen sa panstvo dostalo do rúk Janovi z Lobkovic, ktorý v polovici 16. storočia nechal tvrdzu prestavať na renesančný zámoček. Koncom 17. storočia nový pán z Ditrichštejna objednal u talianskeho staviteľa Antonia della Portu barokovú prestavbu a od tej doby sa na vonkajšom vzhľade zámočku nezmenilo nič.
Po druhej svetovej vojne sa barokový zámoček stal sídlom obecných úradov a JRD... Svedkami tej doby je nádvorie so zanedbanými hospodárskymi budovami, linoleá na podlahe, dvere a kľučky, radiátory...
Zašlú slávu pamätá freska z 18. storočia, keď sa vlastníkmi zámočku opäť stali premonštráti; niekoľko kachľových pecí a baroková intarzovaná podlaha na poschodí.

V prízemných miestnostiach s klenbami je stála výstava akademickej maliarky Hany Štroblovej (medailónik na strane 11) - obrazy, kresby, keramika; výstava o slávnych obyvateľoch Pátku - medzi nimi cestovatelia Benedikt Roezl a Dr. Emil Holub. V poslednej miestnosti sú fotografie z opravy zámku.

Na poschodie vedú schody s dômyselne spraveným zábradlím. Madlo je na jednej strane nižšie, pre deti. V miestnostiach je vystavená súkromná zbierka - starožitný textil, kuchynské náčinie a detské hračky - pre spústu dnešných ľudí staré rárohy, lapače prachu - ale je všetko je krásny dôkaz umnej ručnej činnosti, kvality vtedajších materiálov aj spracovania.
Z pôvodného mobiliáru sa zachovalo len to, čo sa nedalo odniesť - niektoré ťažké dvere, kachľové pece, vstavaná intarzovaná skriňa a spomínaná baroková podlaha. Človek sa tu neubráni myšlienke ... quia pulvis es, et in pulverem reverteris.

 pohľad na vlastný zámoček spod prejazdu hospodárskej budovy 

vstupný portál

 vstupná sieň s cementovou dlažbou

výstava výtvarníčky Hany Štroblovej

 výstava z Náprstkovho múzea o živote Dr. Emila Holuba

 na poschodí súkromná zbierka starého textilu a náčinia z domácnosti

 starožitnosti z kuchyne

baroková intarzovaná podlaha

 vstavaná skriňa

 jedna zo zachovaných kachľových pecí

 súkromné zbierky detských hračiek a divadielok

https://www.e-region.cz/destinace/zamek-patek
https://cs.wikipedia.org/wiki/P%C3%A1tek_(z%C3%A1mek)

Augustové jedlá - Food in August

Posledný prázdninový mesiac sa niesol v znamení cukín, paradajok a prvých hrušiek.

Paradajky nakrájam nadrobno a nechám vydusiť na hustú kašu. Dochutím soľou, čerstvo mletým korením a podľa potreby bylinkami, cesnakom alebo nejakým orientálnym korením. 

Takúto podusenú zmes dochutenú koriandrom, štipkou škorice, rímskou rascou a sušenou šalviou som pridala k poduseným cukinám s cesnakom a cibuľou. Príloha je kúpená indická kysnutá placka naan:

Počas búrky sa odlomil konár z hrušky. Plody ešte neboli dozreté, ale už sa dali spracovať, kyselkavosť umožnila použitie nielen nasladko.  Hrušky som ošúpala a vykrojila jadrovníky, opiekla som ich na panvici s mletým korením a oreganom. Potom si na ne M. dal zohriať plátky pecorina. 

Opäť očistené hrušky, nakrájané na plátky a opečené na oleji (masle, masti), okorenené, dochutené oreganom a šalviou, poslúžili ako základ do omelety. K nim sa výborne hodí kúsok natrhanej sušenej šunky: 

Polievka z opraženého zeleru s malým zemiakom. Rozmixovaná a doladená opečenou šunkou. 

Gazda mi spravil raňajky - opiekol nadrobno nakrájanú mrkvu s petržlenom, cukinou aj baklažánom a ešte zvlášť opiekol cukinu na plátky. Výborné.

Čerstvé cestoviny so sušenými paradajkami, cukinou, olivami a cesnakom. Pridala som lyžicu podusených paradajok, aby sa zmes pekne spojila a nalepila na cestoviny. 

Zelerová polievka s kyselkavými hruškami. Povarené, rozmixované, dochutené soľou, korením a oreganom. 

Omeleta s mäsovou slaninou, cukinou a olivami: 

Na grile sme si spravili steak z odležanej roštenky, len korenený a dochutený trochou drveného koriandra aj levanduľovou hrubou soľou. K steaku sme mali predvarené zemiaky nakrájané na hrubšie plátky, premiešané s olejom, bylinkami a grilované na liatinovej panvici. K zemiakom sme pridali aj nakrájanú cukinu.

Polievka z opečenej povarenej cukiny, rozmixovaná a dochutená cesnakom, korením aj bylinkami. Navrch troška tekvicového oleja: 

Nátierka z opečených šampiňónov s trochou cibule, základom je tvaroh. Jednoduché a vynikajúce. 

Slaný koláč z krehkého cesta (múka, vajíčko, maslo a voda) - na krátko predpečené cesto, popichané vidličkou, som poukladala plátky baklažánu, kolieska cukiny a dochutila som karamelizovanou červenou cibuľou (opražená na masle s balzamikovým octom a tymianom), natrhanou sušenou šunkou i čiernymi olivami:

Grilované vysoké plátky bravčovej panenky, grilovaná cukina a hubová omáčka so smotanou, dochutená cesnakom aj tymianom.

Pomaly pečené stehno z domáceho kurčaťa, osolené, okorenené, so šalviou, tymianom a oreganom. Príloha je ryža s cesnakom a cibuľou varená ako talianske rizoto. A salsa z podusených paradajok, s cesnakom, cibuľou i bylinkami:

Praženica s cukinou a baklažánom, dochutená troškou nakrájanej klobásy.  Opäť gazdov výtvor a pridal aj predvarené plátky zemiakov opečené ako lupienky.

Hrušky medzitým viac dozreli a zosladli, opiekla som ich na masle s cukrom a flambovala na asi 16-ročnom domácom calvadose. 

Dobrú chuť - Bon appétit!

+/- XII

Rok 2010 a 2011:

Pekná chalúpka bez necitlivej modernizácie, vyhlo sa jej populárne trojdielne okno v štíte.

+

Gemerská chalupa s pôvodnou drevenou verandičkou z konca 19. storočia. Ostalo aj špaletové okno.

+

A ďalšia jej susedka s peknými rezbami. Koľko remeselníkov by to dnes zvládlo?

+ 

Pár ukážok z anglického Warringtonu. Tradičná fasáda z lícových tehál a vysúvacie drevené okná.

+

Kamenná fasáda s tabuľkami zasklenými v olovených pásikoch.

+

Hrazdené poschodie so špaletovými oknami.

+ 

Harmonicky pôsobiaca ulica bez výstredných krikľavých farieb alebo tvarov, jednoliate strechy.

+ 

Priam dokonalosť, nie? Aj s tými podperami pod odkvapovým žľabom.

+ 

Vráťme sa do našich končín, kedysi súčasť hospodárstva pri zámku Ploskovice. Zachovala sa podstrešná profilovaná rímsa a jediné špaletové okno.

-

Aj takto môže dopadnúť rekonštrukcia v mestskej pamiatkovej zóne - na Litoměřicku. Fasáda zjednodušená na najnevyhnutnejšie členenie, hlboko zapustené plastové okná, ktoré len veľmi zhruba a nepodarene imitujú členenie špaletových tabuľkových okien. Ktovie, dokedy odolajú drevené vráta.

-

Kúsok vedľa to už ide v súlade s pamiatkovou ochranou. Členitá fasáda aj špaletové okná, tu sa nehrajú na "akože staré, ale čo sme zohnali v bežných stavebninách".

+

No ale najhoršie obišiel tento chudák. Kedysi bol určite výstavný, mal pekné štíhle vysoké okná a zdobenú fasádu.  Zostala už len rímsa pod strechou a vráta. Okná sa zmenili na strieľne.

-

 

Žatec (Saaz)

Jeden z našich krátkych letných výletov smeroval do Žatca. Je to pekné starobylé mesto (mestské privilégiá od 13. storočia) s výstavnými vilami a meštianskymi domami. Výnimočnosť Žatca spočíva nielen v tom, že je síce najväčšie mesto okresu, pritom nie okresné, ale hlavne je Žatec svetoznámy kvôli pestovaniu chmeľu - najmä poloraného červenáka. Sídli tu aj Chmeliarsky inštitút, Žatecký pivovar, minipivovar s reštauráciou U orloje a Chmeliarske múzeum - jedno z piatich svojho druhu na svete. Práve toto múzeum sme si pozreli, potom aj Chrám chmeľu a piva s Majákom - vyhliadkovou vežou vysokou štyridsaťtri metrov. Zaujímavý je aj malý domček neďaleko - sladovňa z konca 16. storočia.

výstavné mestské vily na Pražskej

opravená fasáda meštianskeho domu na triede Obrancov mieru 

detail s chmeľovou výzdobou

Chmeliarske múzeum v sušiarni a sklade chmeľu z konca 19. storočia, niekoľkoposchodová budova s pôvodnými drevenými stropmi

zbierka starých postrekovačiek na ošetrenie chmeľu proti chorobám i škodcom

tradičná tyčová chmeľnica a v takomto oblečení sa pracovalo začiatkom 20. storočia...

Maják pri Chráme chmeľu a piva, na vrchol sa dá vyviezť výťahom, my sme vyšli aj zišli peši; pohľad na priemyselnú zónu konca 19. storočia - sušiarne aj sklady majú fasády ako obytné domy, to je asi žatecký svetový unikát 

z Majáka pohľad na Námestie Slobody s najmenšou chmeľničkou na svete

Chrám chmeľu a piva má aj vlastný chmeľový orloj, so starým hodinovým strojom z 18. storočia

renesančná sladovňa sa ukrýva za novšou fasádou, dvorný trakt takmer v 90. rokoch zbúrali, napriek tomu, že bol už od r. 1958 vyhlásený za kultúrnu pamiatku

Námestie Slobody, to je kultúrna pamiatka jedna vedľa druhej - meštianske domy z konca 18. storočia a medzi nimi najmenšia chmeľnička na svete, práve tam nakrúcali reklamu

Hošťálkovo námestie

kultúrne pamiatky na Hošťálkovom námestí - rohový Dom u zlatého jahňaťa s gotickým jadrom a neskoršími barokovými aj klasicistickými úpravami, strecha má typické chmeľové vikiere a volské oká

jedna z mestských brán v opevnení, Kňazská brána pravdepodobne z 2. polovice 14. storočia, s fasádou z prelomu 19. a 20. storočia

kostol Nanebovzatia Panny Márie s barokovými sochami, v pozadí s pamiatkovo chránenou barokovou farou a barokovým meštianskym domom s gotickou pivnicou

Koncom prázdnin sa v centre oslavuje dočesná - zozbieraná úroda chmeľu (obdoba dožiniek či vinobrania), návštevníci ochutnajú desiatky pív z väčších aj minipivovarov, dva dni im spestrujú živé koncerty a remeselné i divadelné vystúpenia. Škoda, že uplynulý víkend nám nedoprialo počasie ani povinnosti, aby sme sa takej slávnosti zúčastnili.