nedeľa 22. októbra 2017

Septembrové jedlá - Food in September

Minulý mesiac bol v znamení hrušiek, tekvíc, paradajok a hovädzieho. 
Lasagne s ragù alla bolognese, použili sme podusené nadrobno nakrájané paradajky. Delikatesa.

Hruška tento rok po vlaňajšom oreze celkom výdatne zaplodila. Upiekla som veľmi rýchly a veľmi dobrý koláč z maslového lístkového cesta (predávajú v Marks and Spencer). Ošúpané hrušky som trochu skaramelizovala na masle s cukrom, pridala som rozdrvený klinček a trochu kardamómu, navrch nahrubo nasekané orechy. 

Vypestovali sme slušnú úrodu modrých hokkaido tekvíc. Chutia rovnako lahodne, ako klasické oranžové, len farba polievky, či omáčky nemusí niektorým citlivejším povahám vyhovovať :-) Kto túži po oranžovej, bude sa mordovať so šúpaním tekvice. Hustá polievka jemne dochutená orientálnym korením je výborná iba tak, s opečenými tekvicovými jadierkami, s krutónmi, s nasucho opečenou šunkou alebo ako večera aj s tymianovými zemiakmi na cibuli.


Variácia indickej klasiky murgh makhani - butter chicken. Opäť s našimi nakrájanými paradajkami namiesto pretlaku, dochutené koriandrom, kardamómom, rímskou rascou, klinčekmi, bobkovým listom, trochou kurkumy a štipkou škorice, samozrejme aj so štipľavou papričkou. V omáčke som zužitkovala zbytok smotanového jogurtu.

Kuracie prsia z voľne chovaného kurčaťa. Opečené na panvici aj s kožou, korenené sumakom, koriandrom, zmesou šavarma a troškou kurkumy. Prílohy sú paradajky vydusené na salsu, s tymianom, šalviou i troškou cesnaku, a dip z gréckeho jogurtu s domácim cesnakom. 

Teplé hrianky z nášho kváskového chleba ohriate v hriankovači, potreté cesnakom a na ne paradajková salsa: 

Toto leto sme dosť frčali na koláčoch z krehkého cesta, hlavne naslano. Cesto je rýchlo hotové aj sa pomerne krátko pečie. Tu som dala cukinu, baklažán, červenú aj bielu cibuľu a sušené apradajky. Naspodok naša paradajková salsa. Tymian, nakrájaný cesnak a je to, výborné. 

Minigulôčky z mletého hovädzieho pleca, dochutené rímskou rascou, koriandrom, sušenou šalviou, tymianom a cesnakom. Použili sme ich hneď do dvoch jedál. S cestovinami a paradajkovou omáčkou je to klasika:

A s rizotom s paradajkami, kapiou, cukinou a doladené šafranom. 

Na orientálnej vlne sme sa viezli naďalej, spravila som arabskú kabsu. Recept som bližšie rozpísala už v lete 2011: 

Z arabských končín pochádza i jahňací vývar, ktorý si tam M. obľúbil. Vyvarili sme časť jahňacieho stehna ku kolenu a dochutila som vývar drveným korením, troškou kurkumy, rímskou rascou, koriandrom a kardamómom, aj štipkou škorice. Na porciu ešte ide čerstvá koriandrová vňať. Je to recept podobný jemenskému vývaru maraq. Zbytok uvareného mäsa sme zjedli so zvyšnou ryžou z kabsy.


Hrušiek bolo stále veľa a williamsky nie sú vhodné na dlhé skladovanie. Dosť sme ich ošúpali a nastrúhali, pridala som semolinovú múku, trochu špaldovej, cukor - mám klasický zmiešaný s brezovým, drvené klinčeky aj kardamóm, vajíčko a citrónovú kôru. Žiadnu tekutinu nebolo treba pridať, hrušiek bol dostatok, bábovka bola aj po upečení vlhká.

Halušky so špaldovou múkou a vajíčkom sú raz-dva hotové, k nim omáčka z tekvice hokkaido a navrch podusené huby na opečenej cibuli:

Hrušky sme mali aj na kysnutom koláči s citrónovou kôrou.

Glejovka podusená domäkka, na cibuli, s trochou slaniny, s nastrúhanou mrkvou a petržlenom, dochutila som bobkovým listom, rozdrvenými borievkami (jalovec), sušeným oreganom a tymianom, štipkou škorice a dusila som s malou štipľavou papričkou. Do šťavy sa hodili nakrájané paradajky a nakoniec cesnak. 

Štrúdľové cesto som použila na ďalší hruškový dezert. Nakrájané hrušky som rozložila na strúhankou posypané cesto, pokvapkala som roztopeným maslom a pridala nastrúhanú pomarančovú kôru. Sladká bodka na záver mesiaca.

Dobrú chuť - Bon appétit!

utorok 17. októbra 2017

+/- XIII

Leto 2011, okres Kladno a Louny:
Pekne zachovaná budova statku (!) so zdobnou fasádou a špaletovými oknami. Škoda plechových vrát namiesto pôvodných drevených.
+

Našťastie aj v lete 2017 bol dom bez zjednodušujúcej modernizácie.

 Stodoly aj sýpky z 19. storočia zdobia poľnohospodársku krajinu. Keď už nenájdu svoje pôvodné využitie, dajú sa citlivo prerobiť na obytné domy. Naši predkovia si aj na technických budovách dali záležať - koľkokrát bola sýpka pevnejšia, než samotná chalupa. A neodpustili si ani ozdobné rímsy a vetracie otvory, škoda nechať takú remeselnú krásu zboriť.
+


Ďalšia pekná budova na pomedzí mestského domu a vidieckej usadlosti. S bohato zdobenou fasádou, členenou pilastrami. Nie je to kultúrna pamiatka a preto sa zrejme na malej dedine odbornej opravy fasády nedočká...
+



Kúsok ďalej je baroková sýpka, ktorá patrila k zámku, našťastie je to kultúrna pamiatka už od roku 1958 a dočkala sa opravy. Dvojposchodová zámocká sýpka z roku 1731 potvrdzuje, čo som vyššie napísala - ukladanie úrody obilnín bolo také dôležité, že sýpky boli postavené festovne a prestáli storočia, najmä ak sa im zachovala strecha. Pieskovcové ostenie okien, barokové mreže, vikiere volské oká - architektonická krása.
+

Kedysi aj v malých mestečkách vznikali nádherné radnice, mestské brány a meštianske domy. Dnes sa všetko centralizuje a kto by v mestečku s ani nie osemsto obyvateľmi (Vraný) staval také výstavné budovy? Aspoň, že niektoré z nich obyvatelia udržiavajú a opravujú s úctou k remeslu. Napríklad tieto nové špaletové okná, vráta zostali pôvodné, udržiavané.
+



Meštiansky dom s datovaním 1907 na štíte. Zachoval sa celkom pekne, na rozdiel od chudáka suseda, ktorému zmenšili okná.
+

Baroková chalupa s manzardovou strechou, pekne opravenou. Okná by si zaslúžili aspoň jednoduché plastické orámovanie.
+/-

Tu na prvý pohľad vyzerá byť všetko v poriadku, ale... Okná určite nemajú pôvodný tvar - sú širšie, než vyššie; aspoň, že šambrány lemujú okná zo všetkých strán, aj zdola. Sused síce má vysoké okná, pre zmenu však utrpel osekanie fasády a nahodenie brizolitom...
-

Nie každému sa pošťastí mať návod priamo na fasáde. A z takých nie všetci ten návod dokážu použiť. Tu vidíme členenie inšpirované snáď rondokubizmom, fasáda chalupy je už dávno odetá do brizolitu. Členenie okolo okien naznačuje zrejme pôvodný stav, pred výmenou okien - boli určite vyššie a užšie. Združené okná sa neosádzali, vždy bol medzi nimi murovaný stĺpik. Ale asi je to lepšie, než trojdielna klasika zo 70. a 80. rokov...
-
Pokúsila som sa to nie veľmi ohrabane načrtnúť, ako pôvodne mohli okná s rámovaním vyzerať.

 
Ústecký kraj, okres Louny. Městys Peruc je ďalším takým príkladom, ako v minulosti bolo rozdelené hospodárstvo po celej republike. Zámky a zámočky okolo seba viazali usadlosti, statky, mešťanov. Dnes majú také obce pod tisíc obyvateľov, štát sa ako najvyšší správca ani so svojimi krajskými či okresnými centrami tak neosvedčil - pritom v dobe internetovej nemusia všetci bývať priamo v centre veľkých miest... zvláštny paradox. Vráťme sa ale do Peruce. Dávna sláva tu zanechala pekné mestské domy, chalupy vidieckeho rázu, zámok aj faru.
Celkom pekne zachovaná chalupa, šambrány okolo špaletových okien, rímsy, bobrovka s volskými okami - bez zbytočného oplechovania. Úprava okolo spodného okna mohla byť dôslednejšia.
+

Perucká fara s pamätnou tabuľou na pamiatku kňaza Františka Daneša, ktorý tu v druhej polovici 19. storočia pôsobil a organizoval aj kultúrny i spoločenský život v obci, schôdzky vlastencov Borovského, Palackého, Čelakovského a iných. Fara má pekné štukové ozdoby na okenných šambránach aj nad dverami. Susedný kostol je kultúrnou pamiatkou, fara chránená nie je.
+

Bočné krídlo zámku z 18. storočia, kde sídli Galéria Emila Fillu. Na manzardovej streche je bobrovka, nenápadné vikiere, medený žľab podopierajú konzoly - zaujímavý výtvarný detail, okná sú pomerne jednoducho orámované, takto by to svedčilo viacerým domom...
+

Bývalý hostinec, veľmi pekná empírová stavba z druhej polovice 19. storočia, kultúrna pamiatka. Členenie napodobuje antické stavby - tympanón nad vchodom a pod strechou sa opakujú triglyfy a metópy.
+



Meštiansky dom z 2. polovice 19. storočia s neorenesančnou výzdobou fasády. Aj vyrezávané vráta sú parádne, chcelo by to však lepšiu údržbu...
+

utorok 10. októbra 2017

Tretí štvrťrok - The Third Quarter

Je čas obzrieť sa späť na to, čo nám v záhrade poskytol ďalší štvrťrok.
Práve jeho deti najviac trpia horúčavami, suchom, letnými búrkami a ku koncu i rôznymi hubovými chorobami z vlhka a nastávajúceho chladu. Pri správnej voľbe podľa podmienok ale spestrujú teplé dni svojimi farbami a vôňami, ako príjemný doplnok k jedlej úrode. Kto má veľa okrasných záhonov, môže si rezať kvety do vázy - my máme každým rokom viac a viac rozkvitnutých záhonov a predsa sa mi na rez do vázy zdá byť stále málo :-)
3.7.2017 
už začiatkom prázdnin zdobia hortenzie prvé kvety

4.7.
takisto od začiatku prázdnin kvitnú prvé veternice - začínajú dlhé obdobie, počas ktorého dominujú polotienistým a zatieneným kútom

prvá vlna ružových kvetov je už preč, v medzičase kvitnú šalvie, plamienky, ľalie, violky a začína sa prejavovať aj echinacea 

ľalie s odkvitnutými ozdobnými cesnakmi

14.7.
naplno kvitnú ľaliovky 

17.7.
ľalie zdobia niekoľko týždňov, ak si zvolíme rôzne druhy - niektoré aj prenikavo voňajú; už sa začína zobúdzať i astra, ktorá najväčšiu parádu rozbalí na jeseň


30.7.
hortenziám sa tento rok darilo, k starším osvedčeným sa pridali mladé a nechceli sa dať zahanbiť
 
10.8.
v ružovo-trvalkovom záhone kvitne už len angličanka ´Tess of the d´Urbervilles´, ale stále sa je na čo pozerať - bodliakovitý kotúč modrastý je neprehliadnuteľný, gladioly a vo veľkom sa rozbehla aj georgína ´Natal´, popri echinaceách sa tiež chystajú vysoké rozchodníky
časť ruží tento rok trochu trpela vlaňajším a predvlaňajším suchom, prejavili sa u nich známky chlorózy a časté dažde sa podpísali na listoch čiernou škvrnitosťou, ale niektoré si okrem záplavy kvetov aj v takých podmienkach udržali zdravý vzhľad
´Tess of the d´Urbervilles´ a ´Checkmate´

15.8.
echinacey sú veľmi vďačné rastliny - nenáročné, odolné proti chorobám i škodcom, veľmi dlho kvitnú a zdobia i po odkvete, navyše sa na nich po opeľovačoch môžu prikŕmiť aj vtáčiky
 
10.9.
od konca prázdnin kvitnú i cyklámeny, tie mám takisto veľmi rada, na vhodom pritienenom mieste dlho kvitnú, nič ich nežerie a postupne mohutnejú do krásy

19.9.
kalendárne je síce ešte leto, ale všetci už tento čas vnímajú ako jesenný, tento rok tomu pomohlo i chladné upršané počasie - ale náš jediný záhradný letničkový záhon vyzerá práve teraz najlepšie, rastliny sa už rozkošatili, bohato kvitnú a ešte nechytili žiadnu pliagu

železník argentínsky je výborná trvalka do pozadia, vzdušná, nebráni vo výhľade, dlho kvitne v období, keď už sa dosť rastlín začína ukladať na odpočinok a najlepšie časy majú za sebou, železník láka motýle aj opeľovače, v teplejších oblastiach sa spoľahlivo udržiava samovýsevom

jesienka je takisto veľmi dobrá voľba - kvitne dlhšie, než jesenné šafrany a znesie i ťažšie pôdy, postupne trs mohutnie (túto krásku sme sadili len pred rokom)

ďalšia z veterníc (japonských sasaniek), kombináciou rôznych druhov získame bohaté kvitnutie cez dva mesiace

26.9.
koncom septembra záhradu doslova ovládajú astry, ktorým sekundujú vysoké rozchodníky, nevzdáva sa ani vytrvalé helénium a georgína v pozadí
 
28.9.
krátke obdobie babieho leta asi najlepšie vystihuje pavinič päťlistý - približne na dva týždne sa zaskvie výraznými farbami, rastie kdekoľkvek - nám ho zasadili vtáky, tento som usmernila do zapusteného plastového kvetináča 

Krása a príťažlivosť záhrady spočíva v premenlivosti, nikdy nie je rovnaká, vždy nás čaká nejaké prekvapenie a iný obraz. Trvalky aj listnaté kríky sú žiaľ v médiách ešte dosť podceňované, hádam už prestane tá zastaraná propagácia golfového trávnika so zakrslými ihličnanmi v kope kameňov - jednoliaty obraz po celý rok, ktorý neláka ani užitočný hmyz, ani vtáky, ježkov, jašteričky...; taktne (či takticky) sa zamlčí, že upravený trávnik a pravidelné koruny ihličnanov potrebujú oveľa viac starostlivosti (i mechanizácie), než správne zvolené trvalky. 
Nové heslo - nebojme sa kvetov! :-)