štvrtok 5. apríla 2018

Anglické záhrady - The English Gardens

Anglické záhrady sú svetový pojem a každý záhradný architekt by mal o nich vedieť, takisto aj každý nadšenec do záhradníčenia. U nás si mnohí myslia, že anglická záhrada je plná prísne strihaných živých plotov z tisu alebo krušpánu a prím udáva hýčkaný trávnik. Veľký omyl. Trochu nudné statické záhrady plné ihličnanov, labyrintov zo živých plotov a minimum kvetov - to sú domény talianskych renesančných záhrad, francúzskych barokových zámockých parkov... Aj tie sú v lete spestrené ružami, ale tradičná anglická záhrada ich hravo strčí do vrecka. Angličania prísne formy prevzatých záhrad ozvláštnili a zjemnili bohatou trvalkovou výsadbou.
Trávnik? Áno, majú tam väčšinou pomerne vlhko a krátke obdobia snehovej pokrývky. Takže si nemusia lámať hlavy s uschnutou hnedou plochou plnou snežnej plesne, komplikovaným zalievaním v horúcom kontinentálnom lete... Proste si len kosia, občas prihnoja.
Možno vďaka miernemu podnebiu s kratšími zimami, možno vďaka nadšeniu, ktoré majú hádam vrodené, ale títo majstri záhradníčenia rozšírili sezónu záujmu na celý rok a vytvorili fantastické výsadby zaujímavé aj v zime. Veľké šťastie majú, že im už normanskí mnísi priniesli z kontinentu snežienky, ktoré si sadili pri kostoloch a kláštoríkoch - na lekárske účely. Za storočia sa snežienky v Anglicku udomácnili a našli tam svojich najvernejších obdivovateľov. Práve tam niektorí nadšenci vytasia neuveriteľné sumy za rastlinku so zvláštnou kresbou či sfarbením dožlta... Snežienky rastú v lesoch, parkoch, v záhradách, aj popri cestách. U nás v pôvodnej domovine ani zďaleka nemáme toľko snežienkových lánov a voľne v prírode sú ohrozené, v ČR prísne chránené pred zberom a vyrývaním, na Slovensku zrejme usúdili, že snežienok je viac, než dosť a ochrana platí len v chránených územiach tretieho až piateho stupňa (od roku 2003 - zaujímalo by ma, o koľko tak závratne stúpol počet snežienok, že plošný zákaz takto uvoľnili...).
Majstrovstvo anglických záhradníkov je v tom, že síce majú už cez storočie prístup k rôznym cudzokrajným raritám, ale hlavne sa snažia prispôsobiť výsadbu tomu, aké majú podmienky. A že teda na veľkej časti ostrova majú tehliarsky íl, mazľavý a hutný. Desaťročia ho zjemňujú zaprávaním kompostu, až sa dopracovali k ideálnej výživnej pôde. Okrem mazľavého neprevzdušneného ílu niekde bojujú so slanými vetriskami od oceánu.
Majú šťastie, že sa môžu učiť od tých najlepších, čerpať z bohatých dejín záhradníčenia, inšpirovať sa slávnymi záhradníkmi. Majú k dispozícii nádherné časopisy s užitočnými informáciami čo ako pestovať a ošetrovať. Sledujú skvelú reláciu Gardener´s World, kde im názorne ukazujú čo s jednotlivými druhmi zeleniny, s ovocnými stromami a čo prospieva trvalkám, kríkom... Žiadne vytvorenie instantnej záhrady za jeden deň, žiadne reklamné spoty čím čo zahubiť - to je žiaľ realita našich záhradníckych relácií :-( 
Majitelia záhrad radia predovšetkým: kompost, kompost, kompost - a nebojovať proti miestnym podmienkam. 
Môžme im len závidieť a učiť sa odkukávaním z internetu. Keď sledujem úroveň znalostí u nás v spoločnosti - je to tragédia, podporovaná reláciami a článkami o upravených betónovo-plastových záhradách, ktoré pôsobia viac než umelo. 
Kto nemá fóbiu z prírody, z prirodzených javov, z machu a z kvetov, poďme sa spolu pokochať krásou anglických záhrad. Konečne po rokoch čítania som ten zázrak mohla vidieť a ovoňať naživo!

Oxford Botanic Garden, najstaršia botanická záhrada v Anglicku:


zatienený záhon môže byť pri vhodnej výsadbe pestrý a lákavý - snežienky, tavolíny a čemerice hrajú prím od zimy

 pod opadavými kríkmi a stromami je ideálne miesto pre čemerice, snežienky a na vlhčích miestach aj pre bledule, chodníček stačí proti zimnému mokru posypať štiepkou z prerezaných konárov

 všade sú nádherné obrovské listnaté stromy

U nás prebieha od júna 2010 Víkend otvorených záhrad. V Anglicku existuje National Garden Scheme od roku 1927, každoročne tisíce majiteľov otvárajú verejnosti svoje záhrady, niektorí v rôznych termínoch, iní len jediný víkend. Rozdiel nie je len v dlhoročnej tradícii, počte otvorených záhrad, či v neporovnateľnom počte návštevníkov. Majitelia záhrad v rámci NGS výťažok zo vstupného a z občerstvenia prostredníctvom NGS venujú na zdravotnícku charitu - NGS fungovalo ešte pred založením National Health Service. V prvom ročníku VOZ boli v ČR otvorené len tri pražské záhrady. V prvom ročníku NGS bolo v Anglicku (Škóti majú vlastnú Garden Scheme) otvorených pre verejnosť 609 záhrad, v súčasnosti je v programe 3700 záhrad. 
Prvé svoje tajomstvá a krásy odhaľujú už v rámci Snowdrop Festivalu (pre obdivovateľov snežienok), potom nasledujú Daffodil Gardens (narcisy)... cez tulipány, ruže až po jesenné prérijné záhrady s mihotajúcimi sa steblami tráv. Človek by tam celý rok mohol chodiť len po záhradách.

Welford Park, súkromné panstvo pozýva návštevníkov iba vo februári a začiatkom marca na Snowdrop Festival:

voňavé kaliny bodnantské a samozrejme snežienky

 trávnik bol plný machu a keďže sa na obrovských plochách rozprestierajú snežienky aj tavolíny, neverím tomu, že tam šaškujú s vertikutátormi, aerifikátormi a podobnými hovadinami, nad trávou sa týčia majestátne chránené lipy a nikomu nevadí, že z nich padajú listy

 Welford Park je vychýrený svojím snežienkovým bukovým lesom ♥ kiežby aj u nás boli pred tisíc rokmi skromní normanskí mnísi so svojimi snežienkovými medikamentami... 

Mottisfont je panstvo na mieste bývalého prepoštstva, spravuje ho National Trust:
 zimný a predjarný čas spestrujú farebné prúty vŕb a svíbov, chodníčky sú jednoducho ohradené guľatinou z miestnych zdrojov

vychýrená zimná záhrada, založená v roku 2010 aby pritiahla návštevníkov aj v "hluchom období" - okraje sú z fošní, žiaden plast ani betón; záhony žiaria farebnými vŕbami, svíbmi, rôznofarebnými čemericami, kultivarmi snežienok - neopadavé dreviny sú iba doplnkom a vhodným pozadím

nechýbajú jarné cyklámeny - skúšali ste už u nás nakúpiť kvitnúce snežienky alebo cyklámeny? Nakúpite dovezené rýchlené rozkvitnuté hortenzie, muškáty už vo februári, ale beda tomu, kto by chcel v predjarí skoré jarné rastliny! Jediná šanca je kúpiť na jeseň cibuľky alebo hľuzy :-(

bývalá produktívna záhrada, tzv. walled garden - ohradená tehlovými múrmi, aby zaistila chránené miesto, už dávno sa tam nepestuje len zelenina a ovocné stromy, ale aj trvalky a hlavne ruže - opora zostavená opäť z miestneho materiálu pri prerezávaní stromov - tomu sa vraví ekológia

Tak ako nikde neuvidíte plastové obrubníky, aj plastové fólie na záhony proti burine môžte hľadať a úspešní veľmi nebudete - trvalky sa v obmedzenom priestore nemôžu dosýta rozrastať a zadusenie neprospieva pôdnym mikroorganizmom. Viac o tom napríklad tu.
Škoda, že naši redaktori a záhradní architekti sa pozerajú hlavne do japonských a nemeckých záhrad. Krása anglických záhrad je našim chalupám bližšia...
Túto parádu sme obdivovali už vo februári! 

štvrtok 29. marca 2018

Veselú Veľkú noc - Happy Easter

 Milí všetci, kto sem zavítate,
všetkým vám veselú Veľkú noc, radosť, rozjímanie s rodinou - každému podľa zvyku, ale hlavne veľa lásky a oddychu!
Joyeuses Pâques

Lusikka 


piatok 23. marca 2018

Predjarie v Kráľovskej záhrade - Early Spring in the Royal Garden

Presne takto sa volá už 6. ročník výstavy v empírovom skleníku v areáli Pražského hradu. Vstup je od ulice U Prašného mostu. Skleník, ktorý je skôr oranžériou - má tri murované steny, len južná strana je presklená, postavili okolo roku 1820. My sme sa na výstavu dostali po prvýkrát, síce skleník neohúri veľkosťou, ale rastlín sa doň pomestí dosť. Obzvlášť potešia oko, keď je studený zasnežený deň, ako bol aj v sobotu. Výstava je otvorená do nedele 25. marca, potom empírový skleník bude len pre záhradníkov hradného areálu.
Pri vchode sme okrem tulipánov rýchlených vo vode mohli obdivovať orchidey, najmä Cymbidium a Phalaenopsis. Nás však viac zaujali prekrásne klívie - o tú našu zdedenú po bývalej majiteľke sa musím lepšie starať, sypem si popol na hlavu. S klíviami sa na policiach predvádzali rýchlené rozkvitnuté hortenzie,  ale najviac sme sa kochali jarnými cibuľovitými a hľuzovitými kráskami - iskerníky, modrice, narcisky, kosatčeky, hyacinty, tulipány a nad všetkým sa týčili korunkovky kráľovské. Okrem klasickej žltej, svetlej a tmavej oranžovej mali aj pastelovú žlto-oranžovú verziu.
V poslednej miestnosti vystavujú tapisérie a gobelíny, je to malá ukážka zbierok Hradu. Vystavené sú dve tapisérie z cyklu Antonius a Kleopatra, utkali ich koncom 17. storočia (okolo r. 1680) v Bruseli. Na Pražskom hrade je sedem z ôsmich tapisérií cyklu a zaznamenané sú už v inventári z konca 18. storočia.
Vstupné je len dvadsať korún a za rohom z vonkajšej strany hradieb je príjemná kaviareň :-)
 empírový skleník z juhovýchodu

Cymbidium 

 rýchlené jarné cibuľoviny

cykasy, klívie, hortenzie a medzi nimi narcisky aj tulipány


 rôzne farby kosatčekov, v pozadí mininarcisky ´Tête-à-tête´

nad hyacintami sa týči korunkovka perzská

 
tapiséria Stretnutie Antonia a Kleopatry

tapiséria Bitka pri hradbách Alexandrie
 

štvrtok 15. marca 2018

+/- XIV

Júl 2011
Umne postavená stodola/sýpka z 19. storočia, dokonca aj na užitkovej stavbe sa prejavil výtvarný cit a zdobenie kamennými prvkami. Sýpky boli vtedy mimoriadne dôležité, aby ľudia prežili a mali dobre uschovanú úrodu. Preto sa stavali koľkokrát aj lepšie, než samotný dom.  Je dobre, že sa táto pekná stavba dochovala.
+


Tento pekný dom si nezaslúži zohyzdenie trojdielnymi a panelákovými oknami. Rímsy nad oknami sú pripomienkou, ako pôvodne boli dve štíhle a vysoké okná vedľa seba. Orámovanie šambránou je zasa dôkazom, že plocha pôvodných okien bola väčšia a dávala viac svetla, než tieto vymenené...
štuková fasáda +/ okná -

Zvláštne, ako sa môže nakladať a nenakladať s kultúrnou pamiatkou. Tento hospodársky dvor, pôvodne rano-barokový, je kultúrnou pamiatkou už od konca 50. rokov a predsa okrem neúdržby a následného chátrania ešte môže dochádzať k osekávaniu fasádnych prvkov a dokonca aj k výmene okien za úplne rozmerovo iné :-(
---

Mlyn pod hradom Okoř v roku 2011 len začal podstupovať rekonštrukciu. Ani nebol zapísaný ako kultúrna pamiatka, vzťahovalo sa naň "len" ochranné pásmo hradu. A predsa renovácia bola citlivá, musela stáť neskutočne veľa peňazí. Výsledkom je nádherná stavba, ktorá navonok vyzerá ako pôvodná udržiavaná, zateplenie a novú fasádu by netipoval skoro nik.
+++

 Tu máme síce okná tradičného vzhľadu aj delenia, ale vzhľadom k fasáde by to chcelo okná vyššie, alebo nadsvetlíky. Vedľajší domček má pekný tradičný výraz, je dobre udržiavaný - má pod strechou profilovanú fímsu, šambrány okolo okien a klasickú farebnosť. Aj komíny majú pekné rímsičky.
+


Skanzen Třebíz, schátraný Cífkův statek je pekne opravený v štýle sedliackeho baroka. Rímsy a strieška brány sú pokryté prejzami, to dnes už vídame ozaj len na kultúrnych pamiatkach, strecha je pokrytá dvojitou bobrovkou. Trochu ma ruší ten cik-cakovitý plot ako od horárne.
+



Ďalší dom zo skanzenu Třebíz (rozdiel medzi skanzenom a múzeum ľudových stavieb je ten, že skanzen je pôvodne dochovaná zástavba na pôvodnom mieste, do múzea ľudovej architektúry sa sťahujú objekty z bližšieho i vzdialenejšieho okolia) je veľmi pekná chalupa dochovaná v klasicistickom duchu so špaletovými oknami, ktoré majú klenuté svetlíky. Kiež by takýchto dobových stavieb bolo viac...
+

V Třebízi sú okrem muzeálnych domov aj tie obývané súkromné. V pamiatkovej zóne by majitelia mali dodržiavať tradičný a remeselný charakter stavieb. Tento dom má síce členenú fasádu, aj správne orámované okná zo všetkých štyroch strán, ale napriek tomu čímsi pôsobí plocho. Možno mali byť šambrány trochu tvarované, okná sú utopené - mohli byť v líci fasády, na svetlých oknách lepšie vynikne profilácia (ak tam je), horné okienka zasa nepotrebujú také hrubé orámovanie, ak vôbec...
+

Tento dom prežil desaťročia striedavej módy rôznych slohov tiež vcelku dobre. Prežila tvarovaná rímsa pod strechou, špaletové okná, aj členená fasáda, ktorú spestruje vinič. Strecha pomerne nová z bobrovky, plot predzáhradky stojí na pieskovcoch s murovanými stĺpikmi. 
+

 Kedysi krásny dom je sídlom železničného múzea Zlonice. Škoda zapustených plastových okien s hrubými profilmi a plechovej brány v peknom ozdobnom plote. Medzičasom pôvodnú strechu z dvojitej bobrovky a hrebenáčmi v malte nahradila bežná škridľa so skladanými hrebenáčmi, pri výmene samozrejme zmizlo volské oko z uličnej strany. Aspoň, že zachovávajú a udržiavajú mašinky...
+/ okná -
 

pondelok 5. marca 2018

Sychrov - Château Sychrov

Cez Vianoce a do konca roka má otvorené niekoľko hradov aj zámkov, dokonca s vianočnou výzdobou. Ale po Novom roku už má drvivá väčšina pamiatok zimnú prestávku. V zamrznutej záhrade sa nič robiť nedalo, preto sme sa vybrali na zámok Sychrov pri Turnove, ktorý je otvorený celoročne. Okrem bežnej prehliadky interiérov sa konajú aj fašiangové (masopustní) trhy, zabíjačka a najbližšie budú koncom marca Veľkonočné trhy.
My sme boli na klasickej prehliadke predposlednú januárovú sobotu. So zasneženým okolím vyzeral zámok ešte viac rozprávkovo. Pôvodnú stredovekú tvrdzu postupne majitelia prestavovali cez barokový zámok, empírovú prestavbu až po novogotické honosné sídlo pre francúzskych šľachticov spríbuznených so samotným kráľom - kniežatá z Rohanu. Rohanovci vlastnili zámok od roku 1820 až do zhabania kvôli Benešovým dekrétom. 
V monarchii sa usadili po francúzskej revolúcii a Sychrov sa stal jedným z ich sídiel. Reprezentatívnosť mocného rodu sála zo stavby aj dnes: honosné tkaniny, tapety, remeselné rezby na obkladoch stien aj stropov - takmer 160-ročné materiály sa zachovali na mieste, pretože zámok nebol ani liečebňou, ani žiadnym ústavom, našťastie sa nestal ani priestormi pre roľnícke družstvo. Už od roku 1950 boli niektoré časti sprístupnené verejnosti. Viac o histórii aj s fotografiami priamo na stránke zámku.
Fotografovať sa smie len v posledných komnatách, súčasťou zariadenia je aj cenná zbierka obrazov Rohanského rodu od francúzskych majstrov, najväčšia mimo Francúzska. 

vstup k zámku, ľavé krídlo patrí hotelu, takže bývanie na zámku si môže aspoň na chvíľu vyskúšať každý

vnútorné nádvorie s erbami rodov, z ktorých pochádzajú manželky Rohanovcov 

prepychové intarzované podlahy, pôvodné čalúnenie, tapety a zbierka obrazov

ozaj sídlo hodné príbuzných francúzskeho kráľa, ktorých rod siaha do začiatku 12. storočia 

majstrovské dielo rezbára Petra Buška s erbovými znakmi Rohanovcov

erbové znaky - piky a kožky hranostajov sú aj na obložení, aj na tapetách

v podjazde - klenby, drevená dlažba a plastická sgrafitová omietka

podjazdom sa prechádza do rozľahlého parku, v ňom sa zachovalo niekoľko stromov ešte z pôvodnej výsadby v 1. polovici 19. storočia, z nižších rastlín zo snehovej pokrývky čneli len hortenzie

pred zámkom je altánok ukrývajúci studňu, aj on remeselne postavený i vyzdobený

 

štvrtok 1. marca 2018

Februárové jedlá - Food in February

Uplynulý mesiac sme začali narodeninovou hostinou, vybrala som si z receptov Jamieho Olivera - tekvicovo-hubovú polievku s gaštanmi určite budeme robiť aj inokedy, bola výborná. Opražila som na olivovom oleji trošku slaniny, pridala som tymian, nakrájané predvarené gaštany a kúsok štipľavej papričky. Pridala som nakrájanú muškátovú tekvicu a cibuľu, mrazené huby a zaliala vodou, môže sa použiť aj vývar. Mali tam ísť ešte aj krúpy, ale všetkého sme mali dosť, polievka bola hustá aj bez nich a hlavne som ich už mala vymyslené k druhému chodu. 

Druhý chod som si vymyslela sama, predvarila som si drobnú čiernu fazuľu a pridala ju ku krúpom. Ochutila som tymianom, mletým korením, soľou a pretlačeným drobným strúčikom cesnaku. Husacím prsiam stačí narezať kožu a dať ich kožou dole na panvicu. Pustia si dosť masti, stačí len správny odhad, ako dlho pražiť, prípadne dopiecť v rúre, aby mäso zostalo medium. Červenú kapustu som podusila skoro domäkka, aby nebola blatová, dochutila som mletým korením, rímskou rascou, balzamikovým octom, tymianom a trochou čiernoríbezľového džemu.

Dezert bol tiež od Jamieho, koláč Ecclefechan z krehkého cesta (maslo, hladká múka, štipka soli, trochu whisky) s nakrájaným sušeným ovocím - marhule, slivky, hrozienka, datle a trocha kandizovaného zázvoru tomu dodá správnu šťavu, takisto nastrúhaná pomarančová aj citrónová kôra. Ovocie zalejeme vyšľahaným maslom (150 g) s cukrom (tiež 150 g) s troma vajíčkami - dala som dve a 150 ml šľahačkovej smotany. Pečie sa asi polhodinu v rúre vyhriatej na 180 °C. Dokonalosť!  

Domáce žemle zo špaldovej a pšeničnej múky, klasicky zarobené z droždia. Potrela som ich slanou vodou, posypala konopným semiačkom a černuchou. Do vyhriatej rúry som dala kastról s vodou, aby sa vytvorila para, kto má parnú rúru, je za vodou :-) 


Kus bravčového pleca pečený vcelku - najprv opečený na panvici, aby sa povrch zatiahol. Korenila som mletým čiernym korením, rímskou a obyčajnou rascou, koriandrom, feniklom a drvenými klinčekmi, pridala som sušený zázvor a štipku údenej papriky. V pekáči bolo všetko spolu - mäso, kyslá kapusta, zemiaky aj cibuľa na štvrťky.

Opäť som poupravila kurací vývar - začala som ako obvykle, opečením kostry v rúre, pomalým varením. Keď som mäso vybrala, dala som mrkvu a zázvor, badián, štipľavú papričku, klinčeky, listy kafirovej limety (kúpila som v Marks & Spencer) a pretlačený cesnak. Do misky som dala ryžové slíže, mäso, polievku a ešte som pridala vňaťovú cibuľku.

Valentínska večera bola rýchla - špagety s červenou cibuľou, sušenými paradajkami, nakrájaným cesnakom a sušenou šunkou, navrch rukola. A biele víno k tomu :-)

Nastrúhaná kvasená zelenina "pickles" - mrkva, zeler, petržlen a červená kapusta, posolené to kvasí niekoľko dní v keramickej kvasnej nádobe. Výborné k čomukoľvek a plné vitamínov.

Rýchla jednoduchá večera - uvarené zemiaky s opraženou cibuľou a natrhanou sušenou šunkou.

Urad dál - povarená drobná čierna fazuľa, omáčka z opražených korenín na masle - koriander, senovka grécka, černucha, sušený zázvor, kardamóm a bobkový list. Paradajkový pretlak, trošku soli, cibuľa a cesnak:

Ossobuco  - zohnali sme teľacie rezne (glejovka aj so špikovou kosťou), zaprášené troškou múky ich opečieme na oleji, vyberieme a do výpeku dáme nakrájanú mrkvu, stonkový zeler, cibuľu, pór, trošku vína a potom paradajkový pretlak alebo ošúpané nakrájané paradajky. Mäso ide naspäť k zelenine a pomaly sa dusí domäkka. Príloha je milánske rizoto so šafranom.

Fašírka z mletého hovädzieho (hruď) aj bravčového (plece), korenená rímskou rascou, za´atarom, koriandrom, senovkou gréckou, cibuľou a cesnakom (samozrejme soľ a čerstvo mleté korenie). Po odležaní cez noc som pridala jedno vajíčko a trochu strúhanky, vyformovala šišku a piekla na 160 °C s občasným polievaním.

Dobrú chuť - Bon appétit!