Druhý júnový víkend už tradične (deviaty rok, i keď prvý rok boli otvorené len tri záhrady) patrí Víkendu otvorených záhrad. Vlani sme po prvýkrát nakukovali do záhrad, tento rok sme mali na to vyhradenú len nedeľu a napriek predpovedi o búrkach a dažďoch sme videli štyri záhrady. Minulý rok bolo spektrum široké - od panskej záhrady cez prírodnú až po extenzívny sad a kvetinovú farmu. Tento rok som vybrala záhrady na južnej strane Prahy. A opäť konštatujem, že ani jedna sprístupnená záhrada nie je čisto súkromná - buď je to zámocká či mestská parková záhrada, komunitná záhrada, prezentácia záhradných architektov, reklama ľudí privyrábajúcich si záhradným dizajnom alebo ide o záhradu, z ktorej sa predávajú výpestky či kytice.
Prvá bola záhrada na Zbraslavi pri prvorepublikovej vilke Sněženka, založená pred desiatimi rokmi, čiže v rovnakom veku ako naša. Ocenená Zväzom zakladania a údržby zelene ako Záhrada roka 2012 a následne tretím miestom ako Záhrada desaťročia (2004-2014).
Prvá bola záhrada na Zbraslavi pri prvorepublikovej vilke Sněženka, založená pred desiatimi rokmi, čiže v rovnakom veku ako naša. Ocenená Zväzom zakladania a údržby zelene ako Záhrada roka 2012 a následne tretím miestom ako Záhrada desaťročia (2004-2014).
Fotky z vizitky záhrady vyzerajú lákavo, aj z medailónika Záhrady desaťročia.
Neprezentovala ju sama majiteľka, ale zástupcovia realizačnej firmy. Časť pred vilou je rovinatá, úpravou vznikli vyvýšené ostrovčeky, tesne pred vilou je zachovaná stará borovica, ktorej museli pri úprave pozemku dosť osekať okolie koreňov. Ukazuje pôvodnú výšku terénu, ostrovček teraz podopiera cortenový plech, pod borovicou je kyslomilná skalka s vresmi. Úzky chodník so schodmi povedľa vily vedie na dláždenú terasu, za ktorou je suchý kamenný múrik a kopcovitá časť záhrady, ktorá prilieha k lesoparku.
Neprezentovala ju sama majiteľka, ale zástupcovia realizačnej firmy. Časť pred vilou je rovinatá, úpravou vznikli vyvýšené ostrovčeky, tesne pred vilou je zachovaná stará borovica, ktorej museli pri úprave pozemku dosť osekať okolie koreňov. Ukazuje pôvodnú výšku terénu, ostrovček teraz podopiera cortenový plech, pod borovicou je kyslomilná skalka s vresmi. Úzky chodník so schodmi povedľa vily vedie na dláždenú terasu, za ktorou je suchý kamenný múrik a kopcovitá časť záhrady, ktorá prilieha k lesoparku.
mlatový príjazd k vile, po oboch stranách sú lúčky s cibuľovinami a kosatcami - ostrovček pri borovici ukazuje pôvodný terén
ojedinelá rozkvitnutá skupinka
biela záhrada pred vilou
odkvitnutá lúka v prednej časti s konvalinkami, záujem priťahujú ľaliovky od susedov
Autorka záhrady Ing. Jana Pyšková navrhla prírodnú záhradu s lúčnymi porastmi a zatienenou trávo-lúkou s papradím, z ktorých vykúkajú ruže, kaliny a hortenzie. Podľa snežienok je výsadba ladená najmä v bielej farbe.
Toľko zámer a lákavé fotky z vrcholnej parády v záhrade. Zvolená výsadba - snežienky, svetlé tulipány, narcisy biele, konvalinky, kosatce, orlíčky kvitnú na jar a v čase Víkendu už majú zožltnuté listy a nekvitli ani kosatce, kde-tu posledný kvietok orlíčkov. Z lúčnej zmesi nekvitlo už tiež skoro nič, takže návštevníkov vítala zeleno-hnedá plocha, ktorú spestrili vysoké udatníky lesné, kaliny a hortenzie.
Úzky prechod medzi vilou a plotom náhle mení náladu, divočinu prednej časti nahradili strihané krušpány, a pred očami sa otvára kopec za vilou, smerujúci do lesoparku - druhý diel divočiny. Z lúčnych porastov prevládajú steblá trávy, listy jahôdok, kvitnú len pakosty a pár margarét. Táto časť popravde v čase Víkendu vyzerala ako pred založením záhrady. Pozornosť pútali dubolisté hortenzie. Hore kopcom sa vinie kamenný chodník k bránke do lesoparku.
Úzky prechod medzi vilou a plotom náhle mení náladu, divočinu prednej časti nahradili strihané krušpány, a pred očami sa otvára kopec za vilou, smerujúci do lesoparku - druhý diel divočiny. Z lúčnych porastov prevládajú steblá trávy, listy jahôdok, kvitnú len pakosty a pár margarét. Táto časť popravde v čase Víkendu vyzerala ako pred založením záhrady. Pozornosť pútali dubolisté hortenzie. Hore kopcom sa vinie kamenný chodník k bránke do lesoparku.
spätný pohľad na prechod popri vile so strihanými krušpánmi, nad oporným kamenným múrikom sa dvíha lúčna divočina postupne prechádzajúca do lesa
pohľad z dláždenej terasy za vilou na suchý múr a rozvoľnenú výsadbu v kopci
lúčny podrast pod ríbezľami a ružou
chodník do kopca lemovaný lúkou s lesnými jahôdkami
vyššie už sú kamenné schody a polotieň až tieň pod stromami
najvyššia časť záhrady, prechádza do lesoparku
Mám rada prírodné záhrady a rozvoľnenú neformálnu výsadbu. Škoda, že sme nevideli záhony rozkvitnuté jarnými cibuľovinami, že už odkvitli aj kosatce - a biele centranty, ani margaréty ešte nekvitli. Na fotkách vyzerá záhrada prekrásne, tajomne, ale naživo už bola aj na mňa príliš prírodná, doslova akoby bezúdržbová (to tvrdím s plným vedomím, že mi nevadí horúčavami zožltnutá tráva - lepšie, než plytvanie vzácnou vodou v období dlhotrvajúceho sucha a netrvám na monotónnych výsadbách z jedného-dvoch-troch druhov).
Aby mala plaketu "prírodná záhrada", nesmeli by v nej byť vresovisko a čučoriedky, ktoré potrebujú kyslú pôdu, aj dubolistej hortenzii svedčí prídavok rašeliny. Krušpány (Buxus sempervirens) sú veľmi tradičné v zámockých a dokonca i anglických vidieckych záhradách, aj v našich končinách sú dávno obľúbené, ale v posledných rokoch ich decimujú škodce - vijačka krušpánová (zavíječ), méra alebo hubové odumieranie výhonkov, proti ktorému neúčinkuje ani fungicíd. V prírodnej záhrade podľa mňa nemajú miesto rastliny, ktoré potrebujú intenzívne opakované ošetrovanie pesticídmi a na buxus by radšej záhradníci mali zabudnúť.
Aby mala plaketu "prírodná záhrada", nesmeli by v nej byť vresovisko a čučoriedky, ktoré potrebujú kyslú pôdu, aj dubolistej hortenzii svedčí prídavok rašeliny. Krušpány (Buxus sempervirens) sú veľmi tradičné v zámockých a dokonca i anglických vidieckych záhradách, aj v našich končinách sú dávno obľúbené, ale v posledných rokoch ich decimujú škodce - vijačka krušpánová (zavíječ), méra alebo hubové odumieranie výhonkov, proti ktorému neúčinkuje ani fungicíd. V prírodnej záhrade podľa mňa nemajú miesto rastliny, ktoré potrebujú intenzívne opakované ošetrovanie pesticídmi a na buxus by radšej záhradníci mali zabudnúť.
ríbezle a biele zvončeky v spodnej časti kopca
lesné jahôdky a kukučka vencová (kohoutek)
pakosty
Kochať sa veľmi nebolo čím, kvitlo toho dosť málo, tak som aspoň mala podnetný rozhovor so zakladateľmi záhrady, až sa ma spýtali, či som ich kolegyňa. Som amatér, a to slovo súvisí s amare = milovať :-) Vďaka anglickým článkom mám dosť slušný prehľad v trvalkách a ich nárokoch na jednotlivé stanovištia, identifikovala som i ružu Elfe - mám ju totiž tiež :-). Samozrejme si nedovoľujem kritizovať prácu profesionálov, bavili sme sa o založení záhrady, o úpravách terénu a pôdy, o zvolenej výsadbe a ako sa niektorým druhom darí či nedarí.
Chvályhodné je zachovanie starých ovocných stromov aj borovice pri vile, koncept prírodnej záhrady nevyžadujúcej prehnanú údržbu ani chemické hnojenie a ošetrovanie postrekmi. Takisto nepoužitie barličiek v podobe ropných fólií a textílií, že tvorcovia zvolili nenápadný corten namiesto betónu, nasledovaniahodná je výsadba bez umelého zavlažovania - dažďová voda sa zbiera do kamenného koryta.
Chvályhodné je zachovanie starých ovocných stromov aj borovice pri vile, koncept prírodnej záhrady nevyžadujúcej prehnanú údržbu ani chemické hnojenie a ošetrovanie postrekmi. Takisto nepoužitie barličiek v podobe ropných fólií a textílií, že tvorcovia zvolili nenápadný corten namiesto betónu, nasledovaniahodná je výsadba bez umelého zavlažovania - dažďová voda sa zbiera do kamenného koryta.
poloplná ruža vyhovuje opeľovačom, do preplnených kvetov sa ťažko dostávajú
hortenzia dubolistá, na jeseň sa pekne vyfarbí dočervena
Ak by to bola moja záhrada, pridala by som miesto lúčok viac trvaliek (aby bolo kvitnutie rozložené do dlhšieho obdobia a nebolo nutné lúkotrávu pokosiť), viac ruží, hlavne polyantiek a botanických druhov, množstvo ľalií, pivonky, do zadnej lesnatej časti by som takisto pridala tieňomilné aj pokryvné trvalky, aby boli kvety neprehliadnuteľné - rozhodne aspoň okolo chodníčka a schodov.
V dobe, keď sa masívne stavia, hlavne na bývalých záhradách, poliach a lúkach, je potrebné panelákovým odchovancom, ktorí odrazu majú k dispozícii záhradu, ukazovať výsadby nenáročné na zdroje, ktorým sa darí na slnečných/zatienených, suchých/vlhkých, piesčitých/ílovitých miestach, ktoré lákajú opeľovače a motýle - po dlhoročných obdobiach, keď sa razil trend nemecko-japonských záhradoparkov náročných na zdroje (rašelina, zavlažovanie) aj na údržbu (hnojenie umelými hnojivami, postrekovanie pesticídmi, neustále zaštipovanie a zastrihávanie), je potrebné ako soľ ukazovať krásne trvalkové záhrady, prírodne pojaté, prihnojované kompostom. A táto záhrada na fotkách vyzerá veľmi pekne, bohužiaľ osobná návšteva v danom čase zrejme málokoho presvedčí, aby pojal záhradu v úcte k prírode a namiesto pestovaného hnojeného a zavlažovaného trávnika si zvolil extenzívny lúčny porast. A to je veľká škoda, chcelo by to otvorenie pre verejnosť v marci, začiatkom apríla, v máji keď kvitnú kosatce s orlíčkami a možno na jeseň, keď sa sfarbia listy okrasných aj užitkových kríkov a stromov (o jesených trvalkách nevieme nič, fotky ukazujú iba jar).
