utorok 3. marca 2020

Novembrová záhrada - November Garden

Ešte stále pretrváva zvyk posledných desaťročí záhradu v priebehu októbra úplne vyčistiť, zavrieť vrátka a až do februára, do marca skúmať vnútri v teple katalógy, vyčistiť náradie a od spratania vianočného stromčeka kupovať rýchlené cibuľoviny na privolanie jari. Názor, že záhrada neskôr na jeseň a v zime nemá čo ponúknuť okrem statických ihličnanov, či zakrslých rôzne tvarovaných čarovníkov (naozaj musíme z prírody vypichnúť tie najčudesnejšie výtvory húb či hrdzí a namiesto krásnych košatých drevín pestovať miniatúry, ktoré neposkytnú milosrdný tieň?) ešte stále prevláda a mnohí nevedia prijať prirodzený vzhľad vegetácie pred zimným odpočinkom. Videli ste pôvodný areál väčšiny ihličnanov - sú to obvykle chladnejšie oblasti s dostatkom vlhkosti od oceánov, či obrovských jazier. Prečo sa za posledných 30-40 rokov záhradníčenie zvrtlo na pestovanie takmer celoročne nemenných ihličnanov a náročného trávnika? Kam zmizla premenlivosť opadavých drevín, jarné či letné kvety, jesenné bezkonkurenčné sfarbenie listov, vôňa tlejúceho lístia, ktoré sa pretvára na drahocenný humus? Prečo sa zo záhonov stali holé erózne hromady, pritom nás môžu lákať von ešte celú jeseň aj po prvých a druhých mrazoch, vyzdobené inoväťou, snehovými čiapočkami... Prečo si nechávame unikať tú bohatosť odtieňov od zlatej cez bronzovú, hrdzavú až k svietivo oranžovej a bordovej? Akým právom sme svoju lenivosť a neznalosťou pokrivený vkus povýšili nad podporu živočíchov, nad plnú špajzu pre vtáky, nad pravidelnú starostlivosť o drahocennú pôdu, ktorá nás živí už tisícročia? Keby naši prapredkovia takto bačovali, už tu máme všade len púšť. Je načase tento zvrátený "ideál" zmeniť a opäť v ľuďoch podporovať fakt, že všetko je premenlivé, každý prírodný proces má svoj význam a je potrebný pre to, aby sme si tu udržali zdravé a pestré prostredie, a ono nám na oplátku poskytne v lete tieň, zadrží vlahu, osvieži vzduch...

krásne sfarbené listy kolkvície Kolkwitzia amabilis

veľký ružovo-trvalkový záhon 1./8./28.11.2019



Po tomto trochu kriticko-alarmistickom úvode dovoľte pohľad na to, ako to v prírode bežne chodí - pokiaľ všetko nevyholíme, keď vyzbierame iba listy napadnuté plesňami, zaručíme užitočným lienkam, ucholakom a ostatným drobným živočíchom miesto na prezimovanie, ježkovia sa v prirodzenej záhrade pred dlhým zimným spánkom môžu nasýtiť, vtáky si spomenú na dávne spôsoby, ako sa kŕmili semiačkami rastlín, nielen v kŕmidlách. A my nemusíme na štvrť roka záhradu opustiť a ľutovať sa, aké je hnusné obdobie, ale môžme si vycvičiť oko na vnímanie krásy, ktorá sa práve predstavuje. Porovnávať rozdiely, ako sa záhony premenia počas troch-štyroch týždňov, vychutnať si sezónnu módnu prehliadku, ktorá sa už nebude opakovať. Lebo každá jeseň je iná, zakaždým je odlišný priebeh počasia. Niekedy chlad a mráz utnú farebné premeny raz-dva, inokedy, ako aj tento november, nás potešia postupnými zmenami. Mnohé z nich uvidíme ale pri podrobnej prehliadke, nie letmým pohľadom z okna. 

8./25.11.2019 na povrchný pohľad nie je nič extra vidno, ale pri bližšom skúmaní vidno posun, zmenu, netreba si to nechať ujsť :-)

19.11.

November sa začal mrazivou nocou, nasledujúce ráno bolo všetko pocukrované inoväťou. Niektoré pletivá sú odolnejšie a predvádzali svoju farebnú krásu aj v ďalších dňoch. Ruže tentokrát ponechali listy veľmi dlho, niektorým sa krásne sfarbili doružova. Mnohé som po odkvete neostrihala, keďže ma bolel lakeť, a ony sa predviedli množstvom šípok rôznych tvarov i odtieňov.

Margo Koster, Pomponella

Freifrau Caroline, bezmenná drobnokvetá ružička

City of York, Fighting Temeraire
Rosa virginiana

Trvalkám chlad i krátkodobý mráz tiež prospeje, opäť sa predvedú v inom šate. Hortenzie tak zdobia záhradu od leta až do predjaria - a odkvitnuté kvetenstvo chráni rašiace púčiky pred zimou. Kto záhradníči štýlom Ordnung muß sein a všetko zostrihá, kvetov sa ťažko dočká, pretože tieto veľkolisté hortenzie až na výnimky kvitnú na starom dreve, zakladajú kvetné púčiky už pred zimou.

Helenium, Hylotelephium telephium

Hydrangea macrophylla

Uetersener Klosterrose, Crocus speciosus Aitchinsonii

Okrem farebných zmien na kvetoch sa záhony menia aj svojou skladbou. Aj v novembri stále dokážu ponúknuť niečo nové - jesenné krokusy, jesienky, cyklámeny, violky... Najdlhšie kvitnú tie, ktoré ste ako nové zasadili v októbri.  

Crocus ochroleucus, Colchicum byzantinum Album
Crocus speciosus Aitchinsonii, Colchicum pannonicum, Cyclamen coum Pewter Leaf

Tým šťastnejším kvitnú aj typicky jarné kvety - prvosienky, čemerice, dokonca môžu po prvých vlnách chladu rozkvitnúť aj snežienky, ako nám prvé dve už siedmeho novembra!

Primula acaulis, Colchicum pannonicum, Colchicum byzantinum

Galanthus Elwesii


Ale zadarmo to nie je, každý rok počas celej jesene vytváram záhony plné jesenných i jarných cibuľovín a trvaliek, aby sa bolo na čo pozerať po celý rok. Už v októbri som sa mordovala s premenou oválneho záhona, aby z neho bol opäť záhon a nie kvety plné buriny. Z oválu som vyrobila pridaním dvoch lalokov akýsi štvorlístok.
Za slivku som pridala záhon z dvestoročných trámov z našej strechy. Napustili sme ich ľanovým olejom, uvidíme, ako dlho vydržia, sú podložené tehlami. 

7./30.11.2019

30.11.

Ešte po polovici novembra sa v záhrade motal ježko - mal tam prestreté popadané šípky, jabĺčka, keď som ho stretla, naservírovala som mu ešte aj granule. Nevyluxovaná záhrada mu vyhovuje najviac:



Posledná tretina novembra a stále sa je na čo dívať, opäť zmena oproti začiatku mesiaca. 
25.11.

28.11. šípky ruže Wild Rover

Zeleninové záhony sme vyčistili od zbytkov, od buriny, zaryli sme do nich vrstvu naštiepkovaných konárov a niektoré som stihla aj osiať zeleným hnojivom. Vedľa slivky už mám hotový trámový záhon plný cibuľovín, navrch som dala čemerice a oddelené trvalky z oválneho záhona.
30.11.2019

Dajme prírode šancu, vie, čo robí. Z jej ziskov budeme ťažiť aj my, aj živočíchy. Na rozdiel od ziskov predajcov rôznych plastových harabúrd z ropy, či chémie na likvidáciu všetkého možného; ktorých diktát nás priviedol k neživým skulptúram namiesto záhrad plných života, vlahy a vôní, navyše celoročne premenlivých, lákajúcich k bližšiemu preskúmaniu.

piatok 21. februára 2020

Elektrický stĺp - Concrete Pole Power Line

Od kúpy domu sme túžili po tom, aby betónový elektrický stĺp v rohu pri bráne zmizol - aby sa vyzdvihol historický charakter zástavby. Vlani na jar mesto dalo v našej ulici vynoviť starú pieskovcovú klenbovú kanalizáciu za klasickú podľa dnešných predpisov - z plastových rúr. Vzápätí na to mali nastúpiť elektrikári, aby dali vedenie do zeme, ibaže im akosi nevyšli kapacity a začiatok prác niekoľkokrát odsunuli, naveľa sme sa po asi trištvrte roku dočkali - betónové a hrdzavé železné stĺpy z ulice zmizli. Brána vyzerá ako kedysi, keď bola mladá :-)
Výhľady z domu, ani zo záhrady už nekazí vysokánsky betónový stĺp, na kostolnú vežu máme výhľad bez drôtov - zostal tam akurát jeden telefónny kábel k susedovi, ten ale visí nižšie.
Tento rok by mali opraviť povrch ulice, už sa nebude cesta prepadávať a dokonca sa naša 80-ročná susedka konečne prejde po chodníku, ako o tom roky hovorila :-)

XII 2008 - pár dní po kúpe

I 2010 - kopa stĺpov a káblov krížom-krážom

XI 2014 - po oprave omietky na bráne 

XII 2019/I 2020 - pár dní rozdiel

XII 2019 - aj výhľady zo záhrady tie stĺpy narúšali

II 2020 - skoro ako za starých čias pred vyše sto rokmi

kostolná veža cez káble a konečne bez nich


pondelok 17. februára 2020

Novembrové jedlá - Food in November

Začala som ovocným šalátom, keďže ma obiehalo akési prechladnutie - jablká, banán, ananás, pomaranč s nasekanými orechmi a medom.

Bravčové plece dusené s korením, hubami, cibuľou a pórom:

Jednoduchý pilaf z ruže basmati s voňavým korením (koriander, rímska rasca, klinčeky, badián, kardamóm, nové korenie, zázvor), cibuľou a hrozienkami, chutí výborne aj studený.

Spravili sme si novú dávku šípkovej medecíny - šípky popučíme a zalejeme vodkou, necháme macerovať pár mesiacov, potom scedíme a pijeme po kalíšku na jeseň (ten je ešte z vlaňajšej dávky). 


Králičie behy pečené na nízku teplotu, aby sa nevysušili, pridala som k nim koreňovú zeleninu a šampiňóny, cesnak a korenila som nakrájanými borievkami (jalovec), novým korením, bobkovým listom a tymianom. Kaša je zemiakovo-tekvicová:

Konfitované kačacie žalúdky (pečené v masti na nízku teplotu) sa rozpadávajú, aké sú mäkké, mali sme k nim teplý zeleninový šalát z petržlenu, šampiňónov, zeleru, kapie, červenej cibule a cvikly, ktorú som piekla zvlášť, aby všetko neofarbila. Dochutila som tymianom a balzamikovým octom.

Vitamíny okrem šípkovej vodky dopĺňame aj ovocno-zeleninovými šťavami, najlepšie sú z rôznych druhov, používame jablká, mrkvu, červenú repu, pomaranče, banány, zázvor, občas aj ananás, kiwi, mango, mandarínky...

Husacie prsia pečené na panvici doružova ako steak, dali sme si ich napoly. K nim sme mali tekvicovú caponatu s hrozienkami a šalotkou i omáčku s korenenými povidlami.

Rizoto s trochou slaniny, šalotkou, cesnakom a k nemu na panvici opečená zelenina so šampiňónmi:

Dobrú chuť - Bon appétit!

štvrtok 13. februára 2020

Jarný záhon 2017 - Spring Bed 2017

Siedmy rok jarného záhona v tieni kamenného múra a jabloní, kde potrebujeme mať od neskorého leta a na jeseň voľno, aby sme mohli pozbierať jablká a pohrabať listy - preto som zvolila záhon s jarnými cibuľovinami. V tomto roku sa konečne môj výtvor z kozonohovo-žihľavového buriniska začal podobať na záhon. Už mi narcisy skoro vôbec neprerastala tráva, k slovu sa dostávajú srdcovky a vysemenené nezábudky. Po menšej prestávke som tento rok rozsádzala a dosádzala rýchlené cibuľoviny a prečistila som ďalší kus - záhon som o celkom slušný kus potiahla ďalej. A ešte som vyplela kratší kúsok na opačnej strane - prepojila som jarný záhon s ružovým paravanom. Zima nás potešila snehom, jarné a letné horúčavy záhon prežil celkom dobre, keďže je dosť zatienený. 
Prvé biele púčiky snežienok sa objavili už koncom februára, ale začali sa rozvíjať v marci. Teší ma, že medzi rozkvitnutými trsmi nachádzam aj maličké rastlinky, vysemenené, ktoré ešte musia dorásť, aby kvitli.

9.3.
pred dvoma rokmi rozdelené snežienky - namnožené z jediného trsíka, ktorý tu bol
snežienkové ostrovčeky na krajoch záhona, musím ich porozsádzať, aby boli aj v ploche - nech sa tých bielych kobercov dožijeme


17.3.
na kraji smerom k ulici sú snežienky z cibuliek sadených na jeseň 2010, predvlani som ich tiež rozdelila, aj krokusy vyrástli zo zasadených hľuziek
vyčistila som väčšinu záhona od machu a menšej trávy, išlo to celkom dobre
dosadila som rýchlené narcisky a prvosienky
ďalej za jabloňou a papraďou je pôvodná burinodžungľa, ale na jeseň to vyryjem, vyčistím a predĺžim záhon




20.3.
konečne už má záhon nejakú mierku, aj ho vidno z odstupu


20./24.3.
v tieni sa lepšie darí fialovým krokusom

25./31.3.
snežienky po mesiaci odkvitli, štafetu preberajú narcisy kde-tu doplnené čemericou, prvosienkami, violkami rohatými a veternicou pôvabnou Anemone blanda

2.4.
snežienková biela prechádza do krokusovej fialovej a potom do narcisovej žltej

12.4.
dobre sa darí nízkym narcisom  'Tête-à-Tête', spoľahlivo kvitnú

11./25.4.
jarný záhon pod jabloňami aj s ružovým paravanom vedľa - doň som doplnila cibule na jeseň

27.4.
narcisová žltá pomaly ustupuje neskorším bielym narcisom, bielym a ružovým srdcovkám

7.5.
predchádzajúce roky o tomto čase prevládala v záhone vysoká tráva, z ktorej ledva vykúkali srdcovky a violky - teraz to konečne vyzerá ako záhon, prevládajú kvety

1./7.5.
akurát na majstrovstvá sveta v hokeji: biela-modrá-červená (no dobre, ružovkastá)

11.5.
biele narcisy  'Geranium' kvitnú veľmi dlho

28.6./10./30.7./6.9.
neskôr sa moja pozornosť upriami na iné miesta v záhrade, ale v lete, keď už sú listy cibuľovín zatiahnuté, kvitnú aspoň violky rohaté a hortenzie

11./28.5./1.10.
koncom jari sme odstránili kmene brečtanu a vyčistila som si kúsok ako odkladací záhon - aby v horúčavách rastliny neživorili v kvetináčikoch - na jeseň som vyryla a vyplela ďalší kus smerom k ulici, záhon som celkom slušne predĺžila

24.10.
namiesto kozej nohy, žihľavy, brečtanu a malých báz čiernych mám ďalší kus plný narcisov, korunkoviek, snežienok - doplnený už aj trvalkami, keďže som sa dostala z dosahu jabloní; záhon som potiahla až ku kamennej ruži v múre

9.11.
pridala som ďalšie dve hortenzie, k nim paprade, heucheru, zbehovec, pľúcnik, cyklámeny, čemerice a presadila som sem vysemenené nezábudky

9./30.11.
hortenzie robia parádu aj v novembri, s nimi cyklámen neapolský Cyclamen hederifolium

18.12.
na chvíľu sme sa tešili zo snehu


Týmto sa končí 600. článok na blogu :-)