utorok 15. júna 2021

Víkend otvorených záhrad - Open Gardens Weekend

Aby som opäť neskončila až v marci, ako s vlaňajším ročníkom, začnem hneď začerstva. Tento víkend sa konal 12. ročník, my sme sa po výletoch vybrali piaty rok. Otvorilo sa pre verejnosť cez 230 záhrad a parkov. My sme tentokrát preskúmavali Plzenský kraj. Prvou záhradou bola U konipáska v okrese Klatovy, neďaleko Švihova. Toto bola prvá zo záhrad, kde sa platilo vstupné, obvykle býva dobrovoľné. A novinkou tohto ročníka vo viacerých záhradách bol predaj občerstvenia - nie z vlastných záhradných prebytkov, ale bežne predávané nápoje.
U konipáska je prírodná záhrada. Za oplotením je príjazdová rovinka, lemovaná zeleňou - vľavo skôr tieňomilné rastliny pod stromami, vpravo je pár zvýšených záhonov na zeleninu a v múriku skalničky. Vlastná záhrada je bývalý sedliacky dvor - chalupa s chlievami a stodolou, rôzne kôlne ale priestor neuzatvárajú úplne. A z hornej časti dvora je pekný výhľad ponad kostolnú vežu na protiľahlý vrch Běleč. Chalupa sa prenajíma na pobyty, takže údržba záhrady tomu zodpovedá, žiadne intenzívne obrábanie - tomuto režimu je celkom dobre podvolená výsadba. V spodnej časti dvora je trvalková lúka, ktorá v tomto čase ešte nehrá prím, objavujú sa v nej margaréty a ľan. Za lúkou je tienistý záhon s vlčím bôbom, orlíčkami a jahodami. Na druhej strane dvora sú budovy obklopené zeleňou. Na steny vylieza brečtan aj pavinič, pod nimi sú pestré trvalkové záhony. Aj na malej ploche sa dá spraviť pekná výsadba. Medzi trvalkami sa ukrývali vädnúce listy tulipánov a narcisov - dobre, že má záhrada aj jarné predstavenie. 

spodná časť dvora, v popredí ešte nerozkvitnutá trvalková lúka

rôzne stanovištia ako v správnej prírodnej záhrade - aj mokraď

od tienistého záhona cez trvalkovú lúku pohľad na obytnú chalupu a hospodárske budovy

chlieviky, kôlne a vľavo stodola - obalené v zeleni, vpravo dole je IBC kontajner obalený pohánkovcom, hore na streche vidno pozostatky po jeho strhnutí

Majiteľka pri komentovanej prehliadke upozornila, že voľba pohánkovca čínskeho (opletka čínská, Fallopia aubertii) nebola veľmi dobrá, lebo síce bleskurýchlo zakryl IBC kontajner na vodu, ale treba ho pravidelne zostrihávať - len čo dostane trochu času, už sa vyšplhal aj na strechu. Dodávam, že pohánkovec je na čiernom zozname 2 - invazívna rastlina, ktorá by mala byť pod kontrolou. Ideálne ju vôbec ani nepropagovať...


slnečný trvalkový záhon s ľaliovkou, pivóniami, rožcom plstnatým a alchemilkou

z hornej časti dvora je pekný výhľad

Druhá vec, čo ma zaujala, boli na ovocných stromoch príznaky moniliózy a hruškovej hrdze. Keďže sa v prírodných záhradách nepoužívajú konvenčné chemické postreky, zaujímalo by ma riešenie. Okrem toho, že sa to nechá dôjsť do stavu, keď strom bude natoľko oslabený, že najvhodnejším riešením bude jeho zoťatie.

slnečný záhon s trvalkovým mixom

detaily zo záhonov a trvalkovej lúky

ľaliovka a kosatce

Pri zvýšených záhonoch so zeleninou bolo fajn, že majiteľka návštevníkom odporúčala plniť záhony drevom, ktoré nasáva a udržiava vlhkosť. Obchodníci sa totiž trendu zvýšených záhonov hneď chopili a už sa predávajú sakle s výplňou záhonov. Zužitkovanie miestneho materiálu, ktorý navyše záhon postupne prihnojí, je v súlade so zásadami prírodných záhrad, a myslím si, že všetci by sme sa mali snažiť správať sa udržateľne.
Vedľa slnečného trvalkového záhona bola vysiata letničková lúka - tá v čase Víkendu otvorených záhrad mala ešte menší efekt, než trvalková lúka, lebo letničky vysiali až po zmrznutých - tu by stálo za to mať ešte jeden Víkend v lete. Okrem nápojov si návštevníci mohli kúpiť semiačka trvaliek, letničkových zmesí a keramiku, ktorú vyrába majiteľka. 

sobota 5. júna 2021

Aprílové a májové jedlá - Food in April & May

Stručne... podporovali sme i okienkový výdaj reštaurácií a niektoré jedlá tu už párkrát boli (rizotá, opečené husacie prsia, majonézový šalát s údeným, grilovaná panenka...).

Domáce pečivo - tentokrát z droždia, posypané sezamom a čiernym sezamom, výborné napríklad s naším záhradným medvedím cesnakom:

Polievka zo zbytkov: zeler, petržlen, z vlaňajšej úrody mrkva aj cvikla, od nej má takú peknú farbu, navrchu bazalkové kvety - bazalka prežila z vlaňajška v kvetináči na parapete.

M. robil na víkendové raňajky soufflé so slaninou, šampiňónmi, cibuľou a bylinkami, cibuľa zostala cez zimu v záhone a v predjarí vyrašila:

Fučka, jedlo starých mám - zemiaková kaša zahustená múkou. Ja som do nej dala zmiešané kvásky - pšeničný aj ražný. Navrch vypečená slanina s cibuľou a pre sviežosť ešte čerstvá cibuľová vňať.

Podusené bravčové plece domäkka, s korením - dala som aj trochu orientálneho štipľavého a vyvariť papričku, malo to říz :-) Do šťavy som tentokrát dala z kvásku na zahustenie, na chuť používam aj zbytky - trochu nálevu z olív, z kyslých uhoriek...

Orzo - cestovinová ryža. Tú prezimovanú cibuľu, čo má ostrejšiu chuť podobnú cesnaku, som prekrojenú opiekla takmer nasucho na panvici, aby sa trochu pripálila a získala ešte výraznejšiu chuť. Ešte tam bola i biela špargľa a tymian:


Dobrú chuť - Bon appétit! 

sobota 29. mája 2021

Genius loci X

Stále obdivujem um a zručnosť majstrov remeselníkov z dôb minulých. Ani sami by možno nepovedali, že ich dielo toľko vydrží. Rešpekt a pokora pred tým, čo vytvorili a snaha zachovať to v čo najlepšom a najviac autentickom stave aj naďalej.
júl - november 2011


obnovené okno, len nový náter a výroba nového vetracieho okienka, ktoré tam pôvodne bývalo - zachovali sa z neho iba pánty

maštaľ, ešte len prídeme na tajomstvo debnenia pri vchode

žľab zo začiatku 70. rokov už hrdzavie, ale lastovičkám to nevadí

majstri sa so skladbou tehál vyhrali, keď stavali stĺpy

zrejme barokové dvere... hádam ešte za našich čias dôjde aj na ne, aby boli opäť v plnej paráde

v miestnosti, kde za celú dobu nikto nezaviedol elektrinu, čaká kredenc a šablónami maľovaný strop

je to tmavá kutica, lebo chýba vonkajšie celé okno aj s rámom a vnútornému rámu chýbajú krídla, zadebňuje sa pôvodnými okenicami

strop je poškodený, odpadáva maľovka z hlineného podkladu

na pavlači v polovici októbra

kôlne, chlievy a koniareň z roka 1913 

ktovie, ako to vyzeralo pred šesťdesiatimi rokmi, pred sto... čo pestovali v záhrade, a čo by povedali na dnešný stav

ten prvorepublikový plot mi príde pekný v každom počasí

Genius loci IX
Genius loci VIII

pondelok 17. mája 2021

Záhrada v zime: február - Winter Garden: February

Najkratší mesiac v roku, jeden z najmenej obľúbených. Zima už je dlhá, sviatky s darčekmi sa nekonajú, príroda zdanlivo spí. Tento rok nás aj v nížinách február potešil nádielkou snehu, ktorá vydržala dlhšie - konzervovaná tuhšími mrazmi. Rýchlené cibuľoviny aj ostatné kvetináče sme museli poschovávať, ani tak sme sa nevyhli premrznutiu. V záhrade si M. vyskúšal aj bežky :-) Ku koncu mesiaca sme boli opäť bez snehu. Mohla som sa venovať čisteniu záhonov od stariny, aby vykúkajúce kvety bolo dobre vidno.

1./5.2.
snežienky aj čemerica už kvitli v minulých mesiacoch

2.2.
vlani zasadené snežienky cez filter botanickej ruže

2./5.2.
drobné šípky botanickej ruže (virdžínska) a skalnice s machom obalenými kameňmi

5.2.
pomaličky začínajú vykúkať popri Elwesových snežienkach aj naše klasické jarné

8.2.
nádielka, aká mala byť už od decembra

9.2.
bažant chodil na slnečnice, ktoré vymrvili vtáčiky z kŕmidiel

11.2.
neostrihanú raz kvitnúcu ružu zdobia šípky už od októbra

11./14.2.
dve zimné podoby ruže

11.2.
so snehovou perinkou má záhrada opäť iné čaro

12.2.
pobežkovanie v záhrade :-)

14./19.2.
cencúle na rozchodníku, chystá sa kvitnúť aj hybridná čemerica

18.2.
hneď ako poľavili tuhšie mrazy, už vyleteli včely - našťastie u nás mali hneď dosť potravy

21./23.2.
snežienky a cyklámen

26./28.2.
tavolín a aj prvé krokusy už koncom mesiaca

26.2.
čím ďalej, tým viac snežienok


5./28.2.
táto čemerica začala kvitnúť koncom januára a kvitne dotera
z (po polovici mája)

Kvety po celý rok!

piatok 30. apríla 2021

Forma a obsah - Form and Content

Forma (vonkajší dojem) a obsah (vnútorná vlastnosť) by sa mali dopĺňať a tvoriť funkčný celok. Doba je rýchla, všade čaká množstvo nových informácií, tak už niet dostatok času premýšľať nad tým, či sa za peknou formou skrýva aj potrebný obsah. Väčšina ľudí už to nechápe ako dve spojené nádoby. Vyhráva forma, pekná, čistá, naleštená. Napodobenina niečoho iného už ani nie je gýč. Okná s nalepenými mriežkami... vs. priečky rozdeľujúce okno na menšie tabuľky. Radosť zo znovupoužitých ciachovaných tehál... vs. stavba z nich a cementovej malty. Dali sa znovu použiť preto, že celé desaťročia ich spájala iba vápenná malta. Ak vydržia zvýšenú vlhkosť, ktorá sa v nich uzavrie, tak ich aj tak už ťažko bude môcť niekto použiť, lebo pri rozoberaní povolí skôr tehla, než tuhá cementová omietka, nebodaj betón. Konečná. Ošarpaná vápenná omietka... vs. krásna bezkazová akrylátová či silikónová. Úlohou omietky je chrániť murivo pred nepriaznivými vplyvmi. Aj za cenu toho, že degraduje ona sama, vždy je ľahšie ju oklepať a nahodiť novú, než takto vymieňať to murivo. Soli a vlhkosť si svoju cestu vždy nájdu, pri vápennej omietke je to vidno dosť rýchlo. Novodobé tvrdé omietky spôsobujú to, že sa pôvodné murivo pod nimi ničí, len to nie je dlho vidno. 


murivo dlhodobo poškodzované vlhkosťou i soľami z nepriepustného povrchu vedľa


ani nie po roku od novej fasády - bez odsolenia povrchu sa rýchlo prejavia poruchy aj na novej omietke - a nie je to chyba zastaranej technológie, iba neznalosť

Takto by sa dalo pokračovať. Ľudia už veľmi nepoužívajú sedliacky rozum, ale spohodlneli a uspokojili sa s pozlátkom. Kto mal v minulosti aspoň aký-taký majetok, chalupu si omietol, aby murivo netrpelo, aby sa neprášilo. Dnes bez ohľadu na zachovanie historických technológií, to už by som chcela priveľa, viem, si mnohí vytvárajú obrazce z neomietnutých kusov stien, alebo si dokonca lepia umelý či pravý kameň s milión hranami, kde sa fajne usádza prach.
Betón. Liek na všetko asi už od 50. rokov, možno i dlhšie. S murivom z nasiakavého kameňa, z obyčajných pálených tehál, alebo i nepálených - vražedná kombinácia. Desiatky rokov a z pevného muriva je kaša. Nie je to iba omyl neznalých, i projektanti aj architekti pokojne bez znalosti súvislostí a vlastností materiálov prásk betón k historickej konštrukcii. Keď sa prejaví porucha, je chyba samozrejme v pôvodnej konštrukcii, zastaralej, nekvalitnej. A nie v nesprávnom použití dvoch nezlučiteľných materiálov.
S pôvodným murivom najmä pri chodníkoch a cestách, kde domy trpia odstrekom z vozovky a posypovou soľou, je to ešte ťažšie. Sanačná omietka poruchy nadlho ukryje pred pohľadom. Keď sú niekde pamiatkarmi donútení použiť vápennú omietku, veľmi rýchlo príde sklamanie. Lebo sa neodsoľuje, priľahlé povrchy nie sú priepustné a tak si vlhkosť aj soli nájdu najľahšiu cestu, do nasiakavého starého muriva. 
Ani pamiatkari a ich dohľad nie sú zárukou ničoho. Celé desaťročia sa na hrady aj zámky kydali tony betónu. Dnes udávajú trend dotácie, rýchlosť a okamžitý efekt. Zachovanie historického postupu alebo vzhľadu je podružné, obtiažne, otravné. U nás vlani obnovovali povrch ulice, čomu predchádzala výmena starej pieskovcovej kanalizácie za súčasnú, potom išlo pod povrch i elektrické vedenie a napokon bol rad na úprave vozovky a výstavbe chodníka. Síce existuje odporúčanie pamiatkového úradu, ako zachovať maximum z pôvodnej dlažby a šikovný remeselník by to mal zvládnuť i dnes, lenže to musel chcieť aj projektant. S opakovaním histórie sa do dejín nezapíšete tak, ako s nejakým veľkolepým novodielom. Ulicu máme síce peknú, cesta sa zatiaľ neprepadáva, po desiatkach rokov je i chodník... Ale pri hlbšom pohľade je dojem rozpačitý. Pamiatkovú zónu to nepripomína ničím, ani to nijako nesedí k pôvodným statkom. Obrubníkov skoro ako pri kruhovom objazde k nákupnej zóne, pre istotu dva druhy - zo sekaného kameňa, i dohladka vybrúsené. Doružova sfarbenú žulu úplne potopili zásypom z hrubšieho tmavošedého štrku, takže namiesto doružova, celá ulica pôsobí skôr modrošedo. Hrubší štrk kamenné kocky "nezviaže", ľahko sa vymetie zo škár. No okrem týchto prevažne estetických kotrmelcov pán projektant navrhol parkovacie miesta - keby trochu rozmýšľal nad skutočným používaním svojho veľdiela, zmenšil by záhon tak, aby neboli parkovacie miesta až skoro kolmé, ale v ostrejšom uhle, ich použitie by bolo jednoduchšie aj pre dlhšie autá než je fiatka. Obrubník pod pieskovcovým múrom je podľa môjho analytického sedliackeho logického názoru úplne zbytočný, ušetrilo by sa na pár metroch kameňa a hlavne by nebol nakydaný betón priamo pri pieskovci - ten múr býval vlhký až do polovice výšky aj bez toho, že by mal pri päte riadnu vrstvu betónu. Estetika biedna, efekt mizerný, neznalosť súvislostí a vplyvov stopercentná.


zbytočný obrubník, nikto by neparkoval narazením do múra - okrem zbytočnosti je to navyše škodlivé riešenie, pieskovec neustále navlhnutý postupne mäkne


naše koľaje z kociek sú položené nasucho, k susedovi idú usadené v betóne; postupom rokov uvidíme, ktorá verzia sa ako správa a ako reaguje s okolím

Toto sa netýka iba stavebníctva, ale i ďalších oblastí. Napríklad keby si ľudia uvedomovali obsah, nikdy by nemohli dopustiť tie fólie a ropné plachty v záhradách, obrazce z kôry i štrku, namiesto bujnej výsadby. Nezaobchádzali by s rastlinami ako s predmetmi, ale uvedomovali by si, že rastliny sú živé organizmy a majú svoje nároky podľa toho, z akých oblastí pochádzajú. Nie, kaktusy v bažine nebudú prosperovať, ani vlhkomilné podrastové rastliny nebudú hviezdiť na suchom úpale. 

streda 21. apríla 2021

Záhrada v zime: január - Winter Garden: January

Príroda v zime nespí. Rozhodne nie v nížinách, iba si trošku podriemava. Stále ponúka niečo nové na objavovanie, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Už len striedanie slnečných dní so zamračenými, hmlistými, mrazivými... a počas nich sa pomaličky dejú zmeny. Pri dopĺňaní vtáčieho kŕmidla môžte preskúmať, ktorým otužilcom sa už chce kvitnúť.

4.1.
v neostrihaných ružiach majú vtáčiky potravu aj úkryt

štruktúry v záhone - aj pri sadajúcej hmle ma to zaujalo

7.1.
čemerica si veselo kvitne, v mrazoch sa skloní a potom pri oteplení sa zasa narovná, teší nás niekoľko mesiacov

11.1.
postupne pripadal sneh, hnedé časti trvaliek dostali biele čiapočky

ďalšia čemerica sa už chystá, ale než sa rozvije, ešte to potrvá; uschnuté kvetenstvo cesnaku


14.1.
echinacey a šípky anglickej ruže

20.1.
cyklámeny sa takisto nevedeli dočkať a rozvíjajú sýtoružové kvety


7./26.1.
rozdiel dva a pol týždňa (tie najväčšie tri kvety kvitnú od novembra)

26.1.
čím viac snežienok kvitne už v januári, máme tak snežienkové niekoľkomesačné predstavenie


ďalšia z čemeríc, ktoré kvitnú navzdory chladu (a bude kvitnúť ešte koncom apríla)

Kvety po celý rok!